Ako malé skutky lásky menia svet

O čom snívate?

Tínedžer Edward z Malawi, syn umierajúcej matky šiestich detí Emmy, sníval o tom, že raz bude mať dostatok jedla a možnosť chodiť do školy.

O tomto sne počul na vlastné uši Škót Magnus MacFarlane-Barrow. A zasiahlo ho to. A zmenilo ho to. A vyprovokovalo ho to k vlastnému snu – nakŕmiť čo najviac detí, ako je Edward. Lenže ako?

Začalo sa to v Medžugorí

Jedno obyčajné ráno, keď bol Magnus približne v Edwardovom veku, si jeho staršia sestra Ruth prečítala v novinách o akýchsi vizionároch v Medžugorí. Pre súrodencov – vlastne pre celý vtedajší svet – to bola novinka; ako zbožní katolíci však mali túžbu ísť na miesto, kde sa vraj zjavuje Panna Mária.

Keďže rodičia ich túžbe vyhoveli, Magnusa, Ruth a viacerých ich príbuzných či kamarátov čakal nezabudnuteľný výlet, ktorý zmenil všetko. Z Magnusovej rodiny sa stali popularizátori medžugorských zjavení; a toto miesto malo neskôr ešte ovplyvniť ich ďalšie osudy.

O pár rokov v krajinách bývalej Juhoslávie vypukla vojna a dovtedy nemastný-neslaný Magnus sa rozhodol, že tam odíde ako dobrovoľník. Objavil čaro aktívnej pomoci iným a tiež spoznal šarmantnú Juliu, z ktorej sa o pár rokov stala jeho žena.

Neskôr Magnus s tímom pomáhali napríklad HIV pozitívnym opusteným deťom v Rumunsku. Kapitola Trpte, detičky o tom, ako im dokázali vybudovať domovy a zahrnúť ich láskou, by možno bola dobrým námetom aj na samostatný román.

Stretnutie s Edwardom však Magnusovi pomohlo uvedomiť si, že všetky doterajšie projekty, skutky lásky, dobrodružstvá, všetko to, čo by väčšina z nás nebola schopná (či ochotná?) spraviť možno ani za celý život, bolo „intenzívnym výcvikom“ na jeho skutočné životné poslanie – projekt Mary's Meals (Máriino jedlo).

Jedlo denne, pre niektorých jediné

V chudobných krajinách, ktoré Magnus navštevoval, už boli školy. To je chvályhodné – vzdelanie môže byť prvým (možno aj jediným) spôsobom, ako sa vymaniť z chudoby.

Človeka, ktorý vie remeslo, alebo aspoň zvládne čítať, počítať, pozná geografické, dejepisné a politické súvislosti, už nemožno oklamať či odpísať tak ľahko ako negramotného a neinformovaného.

Školy pre chudobné deti sú fajn – ale dlho bol ich zjavným, a predsa utajeným nepriateľom hlad. Totálny hlad. Ani sústo v ústach počas niekoľkých dní. Hlad, na aký sa umiera.

S takýmto hladom nie ste schopní takmer nič spraviť. S takým nie ste schopní dôjsť rozpálenou púšťou do triedy vzdialenej od vášho bydliska i desiatky kilometrov. A keď áno, nie ste schopní sa sústrediť.

Mary's Meals stojí na jednoduchej, a predsa efektnej vízii – „dať jedno výživné jedlo denne v mieste vzdelávania“. Prispievajú naň rôzni darcovia z celého sveta (môžete aj vy; za 15,60 eura má jedno dieťa jedlo na celý školský rok).

V mnohých školách, kde začali Máriino jedlo podávať, sa prudko zvýšil počet žiakov. Rodičia, ktorí dovtedy nevideli zmysel v tom, aby ich potomkovia sedeli v laviciach, keď mohli manuálnou prácou aspoň skúsiť zarobiť nejaké peniaze na chlieb, začali svoje deti sami posielať do školy.

Máriino jedlo bolo (a je) pre mnohých žiakov jediná strava, ktorú denne zjedia.

Vyvracia mýty

Znie to príliš jednoducho? Románová biografia Neobyčajný príbeh Mary´s Meals odzbrojujúco úprimne pozýva do zákulisia projektu – vysvetľuje a opisuje, ako Pán rovnal chodníky, prihrával správnych ľudí a príležitosti, vytváral väzby po celom svete.

V románe – a vlastne už v názve organizácie – je dôraz kladený na to, že je to Máriino dielo; kniha bližšie opisuje, ako je celý projekt prepojený s Medžugorím a aj autor sám viackrát a viacerým spomína, že samotná Panna Mária bola chudobná žena, utečenkyňa, ktorá musela riešiť, čo dá jesť svojmu dieťaťu.

Mary´s Meals aj publikácia o ňom sa javia ako dielo tých, ktorí sa plne dali k dispozícii Bohu – a on cez nich koná až neuveriteľné veci.

Ak budete niekedy v pokušení hovoriť si, že niečo sa nedá, spomeňte si na knihu Neobyčajný príbeh Mary´s Meals – alebo po nej rovno siahnite.

Je to naozaj povzbudzujúce čítanie o ľuďoch, ktorí spravili všetko, čo vedeli a mohli, a zvyšok nechali na Bohu – a tak milión detí (v čase vydania knihy; aktuálne je to už približne 1,5 milióna), ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou umreli od hladu, žije a vzdeláva sa.

Prvá generácia takto sýtených žiakov už odrástla; príbehy niekoľkých z nich tiež nájdete letmo roztrúsené v knihe.

Neobyčajný príbeh Mary´s Meals je krásne a povzbudivé čítanie – a vyvráti aj mnohé mýty.

Napríklad ten, že príčinou hladu je nedostatok jedla (je ho dosť; podľa štatistík OSN by sa len z potravinového odpadu nasýtilo celé ľudstvo štyrikrát; skutočným problémom je podľa Magnusa chudoba, pre ktorú si biedni jedlo nemôžu dovoliť kúpiť) či predsudky o tom, že núdznym z tretieho sveta vyhovuje potravinová pomoc a nechcú pracovať.