7. januára 2014
Čítaní: 5 397
KN 1/2014 | Téma
Gender ideológia mení od základu definíciu rodiny
Na Prvú adventnú nedeľu sa v katolíckych kostoloch čítal pastiersky list slovenských biskupov o dôleŽitosti rodiny postavenej na prirodzenom vzťahu medzi muŽom a Ženou. V liste sa spomínala gender ideológia, v mene ktorej sa má presadiť tzv. rodová rovnosť

Na pastiersky list sa objavilo množstvo reakcií, ktoré biskupov obvinili z netolerantnosti, rozsievania nenávisti, ba až zo strašenia a šírenia poplašnej správy tzv. kultúrou smrti. Niektorí list interpretovali ako útok namie­rený proti osobám s homosexuálnou orientá­ciou. Iní vyčítali, že biskupi zbytočne vyvolávajú napätie a paniku, hoci sa dohromady nič nedeje. Nikto vraj nechce popierať dôležitosť tradičnej rodiny. Ktosi dokonca biskupov obvinil, že takýmto spôsobom iba odvádzajú pozornosť od skutočných problémov Cirkvi a spoločnosti.
Na druhej strane, tón pastierskeho listu dával tušiť, že otcovia biskupi gender ideológiu nepovažujú za banálnu tému, ale za niečo naozaj vážne. Predovšetkým si treba uvedomiť, že niekedy zdanie, že sa nič nedeje, môže byť veľmi klamlivé, prípadne niekto zámerne takúto mienku v spoločnosti vytvára. Ak nejaký proces vychádza z nesprávnych predpokladov, nemusíme čakať, až kým sa dovŕši, a už dopredu vieme, že výsledok nebude dobrý.
Ako zdôraznili otcovia biskupi v pastierskom liste, kto nepozná termíny rodovej rovnosti, myslí si, že ide iba o to, aby boli mužovi a žene uznané rovnaké práva a rovnaká dôstojnosť. To tvrdia aj zástancovia ideológie, že cieľom je dosiahnutie rovnosti príležitostí pre všetkých bez rozdielu pohlavia. Skutočnosť je však iná. Pod rúškom príťažlivých hesiel a spoločensky dôležitých tém, ako je naprí­klad odstránenie násilia na ženách, ide o zmenu základných princípov, na ktorých stojí manželstvo, rodina a spoločnosť, a ich legis­latívne zakotvenie.
Vonkoncom nejde iba o priradenie nejakých spoločenských rolí, zdôraznenie kvalít vlastných každému pohlaviu alebo vzájomných očakávaní. Na prvý pohľad sa zdá, že gender ideológia chce iba vykoreniť tzv. rodové stereotypy, odstrániť zažité rozdelenie práce, ktoré pripisovalo mužovi hlavne úlohu pracovať, aby mohol uživiť rodinu, a žene úlohu predovšetkým starať sa o deti a domácnosť. Mieri oveľa ďalej. Gender ideológia spochybňuje samotné odlíšenie pohlaví. Začína tvrdením, že muži a ženy by mali mať rovnaké a tie isté spoločenské príležitosti v rodine i mimo nej. Pokračuje tým, že spochybňuje dôležitosť biologického rozlíšenia medzi mužom a ženou v manželstve a v rodine. Dokonca tvrdí, že pri dvojici mužská a ženská identita môže byť vymenená alebo nahradená viac-menej vo všetkých rozmeroch existencie muža a ženy. Tento proces mení podstatným spôsobom význam rodiny vo všeobecnosti, čiže ako spôsob života muža a ženy, ako pohlavne odlíšených osôb. Gender ideológia prichádza k záveru, že rodina nepotrebuje preddefinovanú a stabilnú rozdielnosť medzi mužom a ženou, preto v hraničnom prípade môže existovať aj jednorodová rodina.

 

Namiesto pohlavia neurčitý pojem rodu
Pohlavie muž alebo žena, ktoré je dané geneticky, vonkajšími pohlavnými orgánmi, hormonálnymi procesmi a podobne, by už nemalo byť podstatnou charakteristikou človeka. Namiesto pohlavia sa zavádza akýsi neurčitý pojem rodu, ktorý je definovaný napríklad takto: „Pod rodom sa rozumejú spoločensky určené roly a povinnosti ženy a muža. Rod závisí od spôsobu, akým sa vnímame, myslíme a konáme, buď ako ženy, alebo muži, a to na základe spoločenskej štruktúry a nie našich biologických odlišností.“ Ide teda o postupné nahradenie pevne definovanej pohlavnej identity pojmom, ktorý nie je nemenný, ale je len spoločenskou konštrukciou. O tomto hovoril pastiersky list slovami: „Chcú nás presvedčiť, že nikto z nás nejestvuje od prirodzenosti ako muž alebo žena; chcú teda zobrať mužovi právo na identitu muža a žene právo na identitu ženy a rodine právo na identitu rodiny.“
Zdravý rozum vraví, že biologicky dané pohlavie je základom vzťahov, na ktorých je vybudovaná ľudská spoločnosť. Každý vie, že základnou bunkou spoločnosti je rodina. Tá je založená na manželstve, čiže na pevnom zväzku muža a ženy. Podstatnou vlastnosťou základnej bunky každého živého organizmu je schopnosť rozmnožovať sa. V prípade spoločnosti je touto bunkou rodina. Z toho logicky vyplýva, že otázka pohlavnej identity, na ktorej stojí reprodukčná schopnosť rodiny, má vážny spoločenský rozmer. Je preto vážnou povinnosťou štátnej autority takúto bunku chrániť, pretože je v hre dobro a existencia samotnej spoločnosti. Spoločenský rozmer však vonkoncom neznamená, že spoločnosť má kompetenciu meniť podstatu tejto základnej bunky. Naopak, má povinnosť rešpektovať a chrániť to, čo je od prirodzenosti pevne dané. Nebezpečenstvo gender ideológie je v tom, že sa od základu mení definícia rodiny a to, čo ju tvorí – zväzok muža a ženy.
Muž, žena a stabilný vzťah
Rozdielnosť, a nielen biologická, medzi mužom a ženou je základ na vytvorenie a budovanie stabilného vzťahu. Táto rozdielnosť sa v gender ideológii vníma ako dôvod diskriminácie a nedôstojného využívania žien mužmi. Práve „rod“ by sa mal stať východiskom, na základe ktorého konečne môže dôjsť k oslobo­deniu ženy. Spoločnosť sa vníma ako ne­ustály a nerovný zápas medzi mužmi a ženami, a preto gender ideológia považuje za nevy­hnutné oslobodenie žien odstránením tzv. rodo­vých stereotypov, ktoré sú podľa nej na vine diskriminačného postavenia žien v spoločnosti. Za rodový stereotyp sa považuje naprí­klad materstvo so všetkými dôsledkami a z neho pre ženu vyplývajúcimi úlohami. V tomto smere teda oslobodenie ženy môže nastať len vtedy, ak ženy prevezmú absolútnu kontrolu nad rozmnožovaním, čiže nad svojou plodnosťou. S tým súvisia posledné desaťročia pretriasané témy: antikoncepcia a potrat ako nástroje na regulovanie počtu detí, rozvod ako prostriedok oslobodenia sa spod nadvlády muža a podobne. Všetky tieto témy opakovane nastoľuje radikálny feminizmus.

 

Návrat k marxistickej ideológii
Podľa hlavných hesiel a východísk je zjavné, že nejde o absolútne nový fenomén. V skutočnosti je to len opakovaný návrat k marxistickej ideológii, ktorá sa pretláča cez politické nástroje do legislatívy štátu. Aj preto môžeme hovoriť o teórii rodovej rovnosti ako o ideológii, aj keď sa to jej zástancom nepáči. Hlavné heslá nájdeme sformulované v diele marxistického mysliteľa Friedricha Engelsa Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu (1884). Marxistická interpretácia dejín tvrdí, že celá história ľudstva je neustály triedny boj utláčateľov a utláčaných, ktorý sa skončí, len ak si utláčaní uvedomia svoje postavenie, uskutočnia revolúciu a nastolia diktatúru utláčaných. V dvadsiatom storočí sa utláčaná robotnícka trieda v revolúcii postavila proti buržoázii a nastolila diktatúru proletariátu, analogicky v dvadsiatom prvom storočí by mala revolúciu uskutočniť utláčaná trieda žien. Podľa Engelsa „prvý triedny rozpor, ktorý sa objavuje v dejinách, sa zhoduje s vývojom antagonizmu medzi mužom a ženou v monogamnom manželstve a prvým triednym utláčaním je utláčanie ženského pohlavia mužským“. Nelichotivo, až nepriateľsky, sa Engels vyjadruje o rodine, ktorej základ vidí v domácom otroctve ženy. Modernú spoločnosť považuje za masu, ktorá sa ako z molekúl skladá z takýchto rodín. Je pochopiteľné, že z takéhoto pohľadu na rodinu nemôže predpovedať ani si želať iný záver, ako jej zánik. Monogamná rodina, čiže založená na pevnom manželskom zväzku jedného muža a jednej ženy, je pre marx­izmus iba jedna z rôznych foriem „rodiny“, typická pre kapitalistickú spoločnosť. Podľa marx­izmu je monogamná rodina spoločenská konštrukcia, vyhovujúca danej ekonomickej a kultúrnej situácii. Manželstvo a rodina sú iba výsledkom sociálneho systému a odzrkadľujú jeho kultúrny stav. Tak ako v jednom momente vznikli, môžu aj zaniknúť a taký má byť aj ich konečný osud, pretože dejiny podľa marxiz­mu majú konečný cieľ v zániku kapitalistického poriadku spoločnosti. Nachádzame tu nápadnú zhodu s tým, o čo sa snaží gender ideológia zmenou definície manželstva a rodiny a pretláčaním iných, alternatívnych modelov.
Netreba zdôrazňovať, že tieto názory sú v jasnom rozpore s kresťanskou náukou o človeku, ktorá tvrdí, že autorom manželstva je Boh, a preto dokonale zodpovedá ľudskej prirodzenosti a pohlavne pevne odlíšenej osobe muža a ženy. Ktosi namieta, že toto tvrdenie vychádzajúce z biblickej tradície je „nábožensky zaťažené“. Známy francúzsky etnológ, antropológ a sociológ Claude Lévi-Strauss, ktorého by ťažko niekto mohol nazvať „nábožensky zaťaženým“, po mnohých rokoch bádania dospel k názoru, že „rodina, vytvorená z viac-menej trvalého, spoločensky uznaného zväzku jedného muža a jednej ženy a ich detí, je univerzálny fenomén prítomný vo všetkých typoch a v ktoromkoľvek type spoločnosti“. Lévi-Strauss týmito slovami potvrdil, čo sa ešte donedávna považovalo za zrejmé a pokojne sa prijímalo, že manželstvo a rodina sú postavené na pevnom prirodzenom základe, ktorým je pohlavne rozdielny a zároveň dopĺňajúci sa vzťah muža a ženy. Nejde o niečo odvodené z nábožensky podmienených princípov, ale hlboko zakorenené v človeku ako takom. Rodina založená na trvalom spoločenstve jedného muža a jednej ženy je prirodzená inštitúcia, ktorá ako jediná má nárok na právnu ochranu, a preto by mala byť spoločnosťou privilegovaná pred ostatnými typmi spolužitia.

 

Myšlienka „voľnej lásky“
Krátko potom, čo boľševici prevzali moc v Rusku v roku 1917, začali uplatňovať marxistické princípy a rušiť zákony o manželstve. Myš­lienka „voľnej lásky“ sa stala normou života. Veľmi skoro sa však objavili následky: rozvrátené rodiny, množstvo „detí ulice“ žijúcich bez rodičov, extrémny nárast potratov a pod. V polovici tridsiatych rokov 20. storočia začal štát robiť svojské „opatrenia“ na zvrátenie situácie. Bolo to však z dôvodov čisto utilitaristických a, žiaľ, úplne unikli skutočné dôvody, ktorými je ochrana dôstojnosti ľudskej osoby a podporovanie a rozvoj spoločného dobra.
Ak si uvedomíme skutočné smerovanie gender ideológie a jej možný nepriaznivý vplyv na spoločnosť, veľmi dobre chápeme zdvihnutý prst a alarmujúci hlas Katolíckej cirkvi vo svete a konkrétne slovenských otcov biskupov. Ak sa ideológia rodovej rovnosti pretlačí do legis­latívy štátov Európy, kto uchráni pred jej negatívnymi účinkami normálnu rodinu? Aká bude potom možnosť hájiť princípy zdravej spoločnosti zákonnými prostriedkami? Ak my dnes budeme mlčať, budeme sa pred Pánom dejín zodpovedať z nedbanlivosti a ľahostajnosti voči budúcnosti tejto civilizácie.
 

VLADIMÍR THURZO
AUTOR JE MORÁLNY TEOLÓG
Ilustračné snímky: istockphoto
Páčilo sa :
20