10. januára 2018
Čítaní: 77
KN 1/2018 | Kultúra
Spevom spustila revolúciu
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO VYTVORILO KOMORNÉ DIELO O MARTE KUBIŠOVEJ, UMELKYNI, KTORÚ NEZLOMIL NEĽAHKÝ OSUD ANI ŠIKANA SOCIALISTICKÉHO REŽIMU. INSCENÁCIA KABARET NORMALIZÁCIA ALEBO MODLITBA PRE MARTU MALA PREMIÉRU V DECEMBRI 2017

 Zdá sa, že najmladšiu generáciu, ktorá sa narodila v čase nežnej revolúcie, alebo dokonca až po nej, čoraz viac zaujíma, čo sa vlastne stalo. Ako to bolo s Chartou 77 a ako s Antichartou? Ako to, že umelkyňa, ktorá vyhrala niekoľkokrát Zlatého slávika, bola odstavená na toľko rokov? Čo to bol za režim a čo viedlo Martu Kubišovú, aby sa umelecky angažovala za politickú slobodu? A aký bol jej osobný život, v ktorom sa musela postaviť mnohým traumám? Takéto otázky si kladú mladí tvorcovia v Modrom salóne Slovenského národného divadla vo svojej inscenácii Kabaret Normalizácia alebo Modlitba pre Martu, na motívy života a tvorby Marty Kubišovej. Speváčky, ktorá 1. novembra 2017 ohlásila koniec svojej kariéry Komorná inscenácia s naratívnymi a hudobnými prvkami Kabaret Normalizácia patrí do dramaturgickej série o kontroverzných témach, kde sa dramatický text píše priamo na telo herca. Monika Potokárová v titulnej úlohe, ako „speváčka, ktorá musela urobiť revolúciu, aby si mohla opäť zaspievať“, potvrdila nielen herecký, ale aj spevácky talent. Podobne ako predstavitelia Václava Neckářa a Heleny Vondráčkovej, ale aj ďalších menších postáv; herečka Silvia Holečková, hosťujúca z trnavského Divadla Jána Palárika, a Daniel Žulčák, hosťujúci z martinského Slovenského komorného divadla, ktorý popri speve sprevádzal aj na klavíri a gitare. Potokárovej precítený spev Modlitby pre Martu, ktorú Marta Kubišová odvážne zaspievala počas nežnej evolúcie z balkóna budovy Melantrichu na Václavskom námestí v Prahe, mrazí a dáva odpoveď, prečo tvorcov umelkyňa zaujala. Marta Kubišová jednoznačne oslovila inscenátorov, režiséra Matúša Bachynca a dramaturgičku Luciu Mihálovú, svojím pevným charakterom. Statočnou vytrvalosťou a nezlomnosťou voči šikane socialistického režimu i neľahkému osudu. Vo svojej krátkej komornej inscenácii, a preto aj dosť dejovo zostručnenej, však v prvom rade zdôraznili, že predsa len medzi nami existujú osobnosti, ktoré sa nezľakli obety a postavili sa na stranu dobra, aj napriek veľkým životným stratám. A slúžia aj dnes ako veľká výzva a inšpirácia súčasníkom.

STANISLAVA MATEJOVIČOVÁ
SNÍMKA: JOZEF BARINKA
Páčilo sa :
0