12. marca 2018
Čítaní: 67
KN 10/2018 | Kultúra
Divadlo ATak oslavuje novým dielom
DVADSAŤROČNÉ TANEČNÉ DIVADLO ATAK UVEDIE V TOMTO ROKU NOVÚ INSCENÁCIU. TVORCOVIA SA OPÄŤ INŠPIROVALI SVÄTÝM PÍSMOM, TENTORAZ BIBLICKOU POSTAVOU KRÁĽA DÁVIDA

 Rok 2017 bol pre Tanečné divadlo ATak naozaj mimoriadny. Do tvorivého tímu vstúpila – v umeleckej i duchovnej rovine – blahoslavená Zdenka Schelingová. Inscenácia o jej ceste životom s názvom Chcel(a) by som letieť doslova obletela celé Slovensko a prekonala viaceré rekordy v doterajšej štatistike súboru. Mala najvyšší počet repríz (31) i divákov (9 000). K úspechu výrazne prispela i novinka v tvorbe ATaku – pôvodná hudba. Priamo pre tanečný súbor ju na texty modlitieb, úvah a faktov zo života tejto mimoriadnej ženy skomponovala talentovaná speváčka Zuzana Eperješiová a jej skupina Poetica Musica. V pozadí, či skôr v popredí, toho všetkého prebiehal proces blahorečenia Titusa Zemana – jedného z kňazov, s ktorými sa sestra Zdenka počas komunistického režimu stretla a ktorého meno niekoľkokrát zaznelo aj v inscenácii. Rok 2018 prišiel veľmi rýchlo a mal by byť pre Tanečné divadlo ATak ešte výnimočnejším, pretože ATak oslavuje 20. narodeniny. Súbor sa už niekoľkokrát obnovil a spomedzi pôvodných členov v ňom dnes tancuje už len jediný – jeho zakladateľ, režisér a choreograf – Pavol Danko. On je súčasne autorom väčšiny námetov. Niektoré z nich boli inšpirované priamo Svätým písmom (napríklad krížové cesty Golgota, ECCE HOMO – Hľa, čLOVEk!, príbehy o Mojžišovi v inscenácii eX.o.dus či o Jánovi Krstiteľovi v ShALOME). Iné reagovali na ohrozenie hodnôt a necitlivosť voči nim v spoločnosti (Nechcené requiem o problematike nenarodených detí, Šero a Galéria – o ľudskom bytí medzi svetlom a tmou,Záh(r)ada– o múroch medzi ľuďmi, ZimOsen – o ľudskom živorení v chlade a duchovnom spánku). A napokon to boli inscenácie, ktoré boli intímnou spoveďou samotného autora (XXL – o hľadaní miesta vo svete, CirKÚSOK srdca – o nenávratnej mladosti). Napriek rôznorodosti námetov však všetky inscenácie vypovedali o láske Boha k ľuďom a o ľudskej schopnosti či neschopnosti túto lásku prijať.

 
Dávidov kód
ATak so svojimi divákmi komunikoval a komunikuje predovšetkým tancom, príležitostne i slovom, často prekvapí vynachádzavou a funkčnou scénografou či pôsobivými kostýmami. Svoje dvadsiate narodeniny plánuje osláviť novým dielom. Jeho pôvodný názov znel HMLA. A kdesi v tomto názve i v hustej tvorivej hmle sa ukrýval už dávnejšie plánovaný a vytúžený námet – príbeh kráľa Dávida a jeho žalmy. Kráľ Dávid sa vo Svätom písme mnohokrát spája s hudbou a tancom. S hudbou, ktorá lieči a vyjadruje vzťah človeka k Bohu. Práve v žalmoch sa skrýva celá paleta vyjadrených citov – Dávid Boha chváli, Bohu ďakuje, Boha prosí, pred Bohom ľutuje, Boha hľadá, ale – predovšetkým – Boha miluje. Dávid je súčasne ten, kto napriek vyvoleniu a mimoriadnej obľube Boha zradí. V tomto zlyhaní, ale i možnosti či schopnosti úprimne oľutovať a vrátiť sa k Otcovi, sme Dávidovi všetci podobní. Ako prezrádza podtitul inscenácie – jeho kód je v každom z nás. Tancom vyjadrené žalmy sprevádza emotívna hudba, opäť pôvodná a jedinečná. Na túto náročnú a krásnu úlohu – pretaviť Dávidove žalmy do originálnych piesní – sa podujala speváčka a hudobníčka Dominika Gurbaľová. Texty vychádzajú zo Svätého písma, prevažne z Dávidových žalmov a súčasne odkazujú na situácie v jeho živote. Príbehy a pocity ukryté v žalmoch sa však nedotýkajú len kráľa Dávida a jeho putovania životom, ale hovoria aj o kresťanskom novozákonnom putovaní všetkých vyvolených. Pred každým žalmom tanečníci, podobne ako chór v antike, divákom prednesú, o čom príbeh bude. Tieto pomyselné prológy čerpajú inšpiráciu z kníh Samuelových. Sú upravené tak, aby tvorili živú ilustráciu Božieho slova. Takmer každá epizóda z Dávidovho života sa v inscenácii odohrá dvakrát. Raz ako prológ (prednášané slovo vo veršoch), v rámci ktorého zaznie aj hlas vynikajúceho recitátora a herca Jána Galloviča, a raz v podobe hudby a tanca. Prepojenie príbehov so žalmami, opakovanie toho istého v dvoch rôznych divadelných „kódoch“ vytvára svojský divadelný žalm – predčítanie a opakovanie, rozprávanie a prežívanie.
 
Od Dávida cez Ježiša až k nám
Kódy, hra s nimi a odkaz na antiku sa napokon stali základom koncepcie novej inscenácie a aj jej vizuálu. V rámci toho sa i názovDÁVIDpremenil na zakódované D4V1D. Číslovky 4 a 1 (okrem podobnosti príslušným písmenám) sú tiež súčasťou hry na kódy a dekódovanie. Ako zaznie v rodokmeni Ježiša Krista, ktorý pochádza z rodu Dávidovho, na začiatku inscenácie: „Všetkých pokolení od Abraháma po Dávida bolo štrnásť, od Dávida po babylonské zajatie štrnásť a štrnásť od babylonského zajatia po Krista“(Mt1, 17). V Dávidovi a jeho rode bol zakódovaný príbeh Ježiša. Ak je jednou z hlavných myšlienok inscenácie, že Dávidov kód je v každom z nás, nová inscenácia Tanečného divadla ATak sa dá vnímať ako ďakovná modlitba za tento veľký dar.
ZDENKA PAŠUTHOVÁ
Snímky: archív ATak
Páčilo sa :
0