12. marca 2018
Čítaní: 35
KN 10/2018 | Mladým
Olympijský kaplán slúžil i neveriacim
ČLENOM ČESKÉHO OLYMPIJSKÉHO TÍMU BOL AJ KŇAZ OLDŘICH CHOCHOLÁČ (42) Z FARNOSTI SV. JÁNA – MIKULOV. KATOLÍCKYM NOVINÁM PRIBLÍŽIL, ČO BOLO JEHO POSLANÍM V ÚLOHE OLYMPIJSKÉHO KAPLÁNA

 Ako ste sa dostali k službe kaplána olympijskej výpravy?

Vo februári 2014 som si splnil svoj veľký sen a na niekoľko dní odletel spolu s českými fanúšikmi do Soči na záver zimných olympijských hier. Bola to nezabudnuteľná skúsenosť a veľký zážitok. I vďaka tejto ceste následne prišla ponuka sprevádzať českú výpravu na olympijských hrách nielen ako fanúšik, ale aj ako kaplán výpravy českých športovcov. Ostatné už záležalo na výbere a rozhodnutí Českého olympijského výboru a Stálej rady Českej biskupskej konferencie. Prvýkrát som ako kaplán českého olympijského tímu odcestoval na hry do brazílskeho Ria v roku 2016 a druhýkrát teraz v roku 2018 do Kórey.
 
Ako prebiehala vaša služba v olympijskej dedine?
Mojou úlohou v tíme bola služba kaplána – teda toho, ktorý ponúka pre veriacich priestor modlitby, požehnania, bohoslužby. Svoju službu som však vždy vnímal veľmi univerzálne – teda pre všetkých športovcov a členov tímu, i keď nie sú veriaci. Bol som tak k dispozícii na osobný rozhovor i nad rôznymi témami života, radosťami i bolesťami. S kým a o čom som v priebehu olympiády hovoril, však zostane spovedným tajomstvom. Väčšinu času som bol prítomný v horskej olympijskej dedine, v ktorej blízkosti som býval. Bol som taktiež kedykoľvek zastihnuteľný na telefóne. Niekoľkokrát sa mi podarilo navštíviť i druhú olympijskú dedinu pri mori, aj keď to pre vzdialenosť a problémy s dopravou nebolo tak často. Možností na stretnutie bolo veľmi veľa a za každé stretnutie som veľmi vďačný a nesiem si ho vo svojom srdci a v modlitbe ďalej. 
 
Prichádzali za vami i účastníci hier z iných krajín, napríklad Slováci?
Ako kaplán českého olympijského tímu som bol predovšetkým k dispozícii pre svojich krajanov. Podobne ako v Riu i v Kórei som sa však snažil ponúknuť svoju službu tiež tímu Slovenska, ktorý svojho kaplána nemal. V oboch olympijských dedinách bolo vybudované medzináboženské centrum, teda zázemie na organizovanie spoločných bohoslužieb, modlitieb a na osobné stíšenie. Tam som sa stretol s kaplánmi napríklad z Rakúska, Talianska, Poľska, zo Švajčiarska alebo z USA. Veriaci rôznych národov, ktorí nemali svojho kaplána, taktiež mohli využiť služby kaplána z Kórey, ktorý hovoril niekoľkými svetovými jazykmi.
 
Ktoré momenty z olympiády ste vnímali najintenzívnejšie?
S veľkou vďačnosťou si v srdci i v modlitbe ponesiem mnoho krásnych stretnutí a osobných rozhovorov so športovcami i s členmi tímu. Iste medzi silné momenty patrili aj úspechy českých športovcov. Bol som tiež prítomný na tribúne pri oslave slovenského zlata v biatlone. Medzi jednu z veľmi emotívnych chvíľ by som zaradil nástup spoločného
kórejského tímu pri otváracom ceremoniáli. V tej chvíli som veľmi silne vnímal túžbu zvlášť obyvateľov Južnej Kórey po zmierení, jednote a mieri. V mojej modlitbe po návrate z olympiády tak zostávajú nielen športovci a členovia tímu, ale i obyvatelia Kórey, aby sa skoro ich túžba po mieri a znovuzjednotení mohla naplniť.
JÁN LAUKO
SNÍMKA: ARCHÍV –OCH–
Páčilo sa :
0