7. marca 2018
Čítaní: 129
KN 10/2018 | Duchovná obnova
Vírus pokušenia premôžeme iba očistením sa v pravde

 Predstavme si trochu fabulovanú, parafrázovanú situá ciu, opísanú v tretej kapitole stromom života a stromom poznania dobra a Knihy Genezis: Kdesi medzi zla sak našim známym Adamovi a Eve pripletie a vkradne do ich pozornosti reklamný agent had. Adam si ho príliš nevšíma, ale had spustí ľúbezným, príjemným, maximálne na Boží sa ponášajúcim hlasom: „Ešte sa vám to tu v raji nezunovalo? Všetko je tu krásne, dokonalé, harmonické, pravdaže, až na tie zákazy a príkazy, Boh vám jednoducho nedopraje. No ja mám pre vás fantastickú a neodolateľnú ponuku, aká sa neodmieta, to si len užijete „fun“ – zábavu. Len si spokojne, teraz a hneď zajedzte z tohto úžasného, vábivého stromu poznania dobra a zla, a hneď spoznáte doteraz nepoznané, nevídané, neslýchané dobrodružstvo, lebo Boh vám dosiaľ bráni, aby ste ho spoznali.“ Keby sa Eva zastavila, zháčila a čo len na dĺžku dobrého nádychu a výdychu zamyslela, iste by si spomenula na láskavú starostlivosť Boha, ktorý ich v raji každodenne sprevádzal, a povedala by hadovi: „Milý agent, tvoja ponuka je zaujímavá, lákavá, aj sa veľmi snažíš, aby sa tvoj hlas čo najviac ponášal na Boží, ale my radšej počkáme na nášho verného Dobrodincu a Priateľa – Boha. Jemu predostrieme tvoj návrh a podľa jeho rady sa potom rozhodneme.“ V tom momente by bol had zmizol tak, ako sa tam objavil – a boli by sme možno dodnes v raji...

 
Pokušenie naše každodenné
Počnúc od raja nás pokušenie sprevádza každodenne životom. Je pre nás nesmierne dôležité nestratiť zo zreteľa cieľ a zmysel života a nedať sa pokušením vyrušiť. Áno, stačí si pokušenie premenovať – je to skúška. A je to celé zdanlivo zvláštne, lebo sudcom je Boh a skúšobnú komisiu tvorí pokušiteľ, satan, zlý duch, s opísanou kvalitou, že je luhár a vrah od počiatku: „Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži“ (Jn 8, 44). Na ilustráciu stačí čítať v Knihe Jób 1, 6 – 12 a 2, 1 – 7. No z každej skúšky možno vyjsť dvojakým spôsobom: možno pozitívne prejsť, zložiť skúšku a pokračovať zdarne životom; ale možno ju tiež nezložiť, prepadnúť a potom väčšinou z Božieho milosrdenstva ešte s nádejou a námahou opakovane zložiť a prejsť. V skúške však nikdy nie sme opustení a ponechaní sami na seba a iba na vlastné sily. Ježiš prešiel víťazne pokušeniami a zanechal nám aj svojho Ducha, Parakleta, Zástancu, aby sme s ním a v jeho mene víťazili nad pokušením aj my.
 
Čo prešlo mysľou svätého Ignáca
Mnohí duchovní majstri a svätci učia, ako sa stavať proti pokušeniam a pokušiteľovi. Najznámejším učiteľom rozlišovania duchov, ktorý k tejto téme nahromadil desiatky skvelých praktických pravidiel, je svätý Ignác Loyolský. Počas svojho obrátenia v Loyole pochopil, že medzi myšlienkami, ktoré mu prešli mysľou, jedny prichádzali od Boha, druhé od zlého ducha. V Duchovných cvičeniach sa často spomínajú démoni, a to v jednotnom i množnom čísle. Označovaní sú niekedy ako lucifer, ale najčastejšie zlý anjel, zlý duch, nepriateľ ľudskej prirodzenosti. V každom prípade, tak ako v Písme, sa nepriateľ prejaví vždy až po tom, čo sa už raz uskutočnilo Božie stvoriteľské a vykupiteľské dielo. Z toho vyplývajú dva dôsledky: 1. Satan, diabol, zlý duch, pokušiteľ nikdy nie je súperom Boha ako v neistom boji dvoch protivníkov. Je iba stvorením, nič nevytvoril, môže sa iba pokúsiť rozložiť to, čo už bolo stvorené. Nie je to rival, ale rebelant. Boh je vždy väčší a silnejší ako on. 2. Prichádza až „po“. Preto iba ten, kto začal mať skúsenosť Boha, bude mať skúsenosť démona. A možno naša doba je preto taká citlivá na prítomnosť zla vo svete, lebo silno zakusujeme aj prítomnosť Boha.
 
Tajné zhovievavosti a súhlasy
Otázkou zostáva, prečo pokušenie nad nami tak často víťazí. Pretože nepriateľ v nás nachádza tajné zhovievavosti a súhlasy. Dajú sa zhrnúť do toho, čo Písmo nazýva telom. Nie telo, ktoré má byť podľa prisľúbenia oslávené, ale všetko, čo je v duši a v tele podriadené ťažkopádnosti a skazenosti. „Prečo máte záľubu v márnosti a vyhľadávate klamstvá?“ (Ž 4, 3). Veď koho sa nezmocnil zvláštny druh závratu nielen pri útokoch hrubých pokušení; ale aj keď únava či choroba signalizujú telesnú vyčerpanosť; keď pocit neúspechu núti zvesiť ramená; keď spomienka na nejakú chybu vedie k pohŕdaniu sebou samým; keď nás ochromuje strach z budúcnosti?! Nepriateľ sa vkráda do našej temnej oblasti, pričom rozsieva zlý vietor, ktorý nás oslabuje, berie nám odvahu, robí nás smutnými a uzatvára do znechutenia a odporu. Niekedy sú našepkávania zlého ducha ešte subtílnejšie. Napríklad, keď nás navádza čítať Písmo v opačnom zmysle: kým Božie slovo je vždy slovom spásy – aj vtedy, keď nás zraní; nepriateľ nás núti počuť slovo odsúdenia, ktoré nás uzatvára do diabolského cyklu falošného sebaobviňovania. Alebo keď podráždi pocity márnivej veľkorysosti, ktorá je inšpirovaná skôr domýšľavosťou než pokorným počúvaním Slova – a nasleduje úder hromu alebo vzplanutie slamy ako u Petra a Tomáša v hodine umučenia Pána Ježiša: „Aj život položím za teba“ (Jn 13, 37); „Poďme aj my a umrime s ním“ (Jn 11, 16). Nepriateľ roznecuje, rozohňuje, privádza do vytrženia moje ja, aby ho potom nechal padnúť z ešte väčšej výšky až na dno zbabelosti a zrady. Hlavným cieľom „pravidiel rozlišovania“, ktoré predkladá svätý Ignác v Duchovných cvičeniach, je pomôcť nám zorientovať sa v taktike zlého ducha, aby sme tak boli pripravení na duchovný zápas (porov. Gal 5, 16 – 23): „Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom. A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami.“ Každá myšlienka, ktorá vedie k tomu, aby nás odklonila od túžby nasmerovanej k chvále Boha a službe Bohu a pomoci blížnym, prichádza od zlého ducha. Všetko, čo vo vývoji našich citov ukazuje, že začíname vstupovať do oblasti nepokoja a smútku; všetko, čo nás oberá o radosť a pokoj, ktoré sme zakúšali predtým; všetko, čo znásilňuje ľudské srdce – je znamením, že na tom pracuje nepriateľ. Aby človek odhalil a zmaril nástrahy zlého ducha, potrebuje – okrem pravidelnej modlitby a spytovania svedomia – často aj pomoc skúsenej osoby, lebo keď zápasí s „kniežaťom temnôt“, nevidí jasne sám do seba. Vtedy treba prelomiť múr utajovania a otvoriť sa, priznať si prítomnosť vnútorných hnutí, vyznať ich, aby sa zjavilo svetlo Pravdy, ktoré oslobodzuje. Keď sa otvorí priestor pre toto svetlo, zostáva už iba obrátiť sa na Pánovho Ducha, ktorý nás nikdy nesklame.
 
Dobré rady pápeža Františka
Pápež František nás vo svojej homílii z 12. októbra 2013 varuje, aby sme neboli naivní: „Pán nám dáva niektoré kritériá, podľa ktorých môžeme prítomnosť zla rozpoznávať a kráčať tak kresťanskou cestou aj napriek pokušeniam. Jedným z kritérií je, aby sme sa k Ježišovmu víťazstvu nad zlom nestavali nedbanlivo, polovičato. Pán hovorí: buď si so mnou, alebo si proti mne; Ježiš prišiel, aby diabla zničil a oslobodil nás z jeho otroctva. Nejde o nijaké zveličovanie, ale o skutočný zápas, kde je v hre spása; večná spása nás všetkých. Potom je tu aj kritérium ostražitosti. Musíme sa mať vždy na pozore pred mámením, pred zvádzaním zo strany zlého ducha. Môžeme si položiť nasledovnú otázku: Dávam na seba pozor, na svoje srdce, na svoje pocity a myšlienky? Strážim si poklad milosti? Strážim si prítomnosť Ducha Svätého vo mne? Alebo sa o to nestarám, istý si toho, že všetko pôjde hladko? – Ale ak si to nestrážiš, príde ten, ktorý je silnejší ako ty. Buďme ostražití! Sú tu teda tri kritériá. Prvé kritérium je nezahmlievať si pravdu, že Ježiš bojuje proti diablovi. Druhým kritériom je, že kto nie je s Ježišom, je proti Ježišovi. Neexistuje postoj niekde medzi tým. Tretie kritérium je bdelosť nad svojím srdcom, pretože diabol je prefíkaný. Nikdy ho neodoženieme navždy. Stane sa tak iba v posledný deň. Preto sa nás snaží uspať, otupiť, privádzať do roztržitostí, v ktorých ľahko strácame orientáciu a smer nášho života.“
 
Pozor na logiku hada
K problematike pokušenia sa pápež František vrátil aj v Posolstve k Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov na tento rok. Svätý Otec položil otázku: „Ako môžeme rozpoznať falošné správy? Prvú falošnú správu v dejinách ľudstva, ktorá mala preň ten najtragickejší dosah, nachádzame už v úvode Svätého písma.“ Pápež František v posolstve poukazuje na dynamiku lži podsunutej diablom pri prvotnom hriechu Adama a Evy: „Prevencia a identifkácia mechanizmov dezinformácie si vyžadujú aj hlboké a pozorné rozlišovanie. Treba demaskovať tú logiku, ktorú by sme mohli nazvať ,logikou hada‘, schopného byť všade v prestrojení a uhryznúť. Ide o stratégiu využívanú ,ľstivým hadom‘, o ktorom hovorí Kniha Genezis. Tento ľstivý had sa pri počiatkoch ľudstva stal tvorcom prvej falošnej správy – fake news (porov. Gn 3, 1 – 15), ktorá viedla k tragickým následkom hriechu, konkretizujúc sa potom v prvej bratovražde (porov. Gn 4) a v ďalších nespočetných formách zla proti Bohu, blížnemu, spoločnosti a stvorenstvu. Stratégiou tohto chytrého ,otca lži‘ (porov. Jn 8, 44) je práve napodobnenie, plazivé a nebezpečné zvádzanie, ktoré si robí cestu do srdca človeka za pomoci falošných a vábivých argumentov. Táto biblická epizóda teda zjavuje podstatnú skutočnosť týkajúcu sa našej problematiky: žiadna dezinformácia nie je neškodná; naopak, dôverovanie tomu, čo je falošné, má zhubné následky. Aj na pohľad mierne skreslenie pravdy môže mať nebezpečné následky.“
 
Ako sa teda brániť pokušeniu?
Najradikálnejším protiliekom na vírus pokušenia a falošnosti je dať sa očistiť pravdou. V kresťanskej vízii je pravda to, o čo sa možno oprieť, aby sme nepadli. V tomto vzťahovom zmysle tým jediným, skutočne vierohodným a dôveryhodným, na čo sa môžeme spoľahnúť, čiže „pravdivým“, je živý Boh. Hľa, Ježišovo uistenie: „Ja som pravda“ (Jn 14, 6). Človek teda odhaľuje a znovuobjavuje pravdu, keď ju zakúša na sebe samom, ako vernosť a dôveryhodnosť toho, kto ho miluje. Jedine toto oslobodzuje človeka: „Pravda vás vyslobodí“ (Jn 8, 32). 
BERNARD MIŠOVIČ SJ
ILUSTRAČNÁ SNÍMKA: WWW.ISTOCKPHOTO.COM
Páčilo sa :
1