12. marca 2018
Čítaní: 32
KN 10/2018 | Literárny dúšok
Zavrieť dvere svojej komôrky

 Skôr ako sa začneš modliť, Boh ťa žiada, aby si zavrel dvere. Chce ti tak pripomenúť, že máš vo svojej ko môrke oddeľovať vonkajšiu a vnútornú činnosť. Totooddeľovanie vonkajšieho a vnútorného sa týka srdca, zmyslov a ľudí. Pokiaľ ide o srdce, keď prichádzaš pred Boha, je potrebné odložiť úplne všetky starosti, bremená, úzkosti a strachy. Len tak budeš môcť vstúpiť do pravého pokoja, prevyšujúceho akékoľvek chápanie. Zavrieť dvere v tomto zmysle znamená nájsť bezpečie a pokoj pre svoje srdce za predelom medzi telesným a duchovným svetom – tento predel znamená smrť.

 
Príprava na modlitbu
Čo sa týka zmyslov, trápia ťa zvyčajne myšlienky, ktoré sa držia v mysli, obrazy, ktoré zasiahli tvoju predstavivosť, slová, ktoré si si zapamätal, a iné vnemy, ktoré sa do tvojho vnútra odtlačili prostredníctvom zmyslov. Spolu s tým všetkým môžu tvoje vedomie priťahovať i predstavy hodné zavrhnutia – svojimi zmyslami si ich postrehol a myseľ na nich prilipla. Takéto správanie niekedy oživuješ úmyselne, inokedy si ho privolávaš skryto a napriek svojej vôli, inokedy ťa niečo núti privolávať ho bez nejakého zvláštneho dôvodu a nezávisle od vôle a svedomia. Tieto predstavy vstupujú do tvojho vnútra a rodia v ňom bolestný konflikt. Preto ešte skôr ako vstúpiš do svojej komôrky, je vždy veľmi vhodné, aby si zo svojho vedomia takéto myšlienky zničil a kajúcne a s ľútosťou pred Bohom prosil o odpustenie, pevne rozhodnutý každú spomienku na ne s odporom odmietnuť. Zavrieť dvere tvojej komôrky znamená postaviť medzi ducha a telesné zmysly ukrižovaného Krista – to znamená umŕtviť telesné údy, ktoré patria zemi... Ak sa nezriekneš všetkých týchto skúseností a všetkého, čo si videl a započul, ak to nevyznáš ako vinu a nepostavíš sa tomu s odporom, keď vstúpiš do svojej komôrky, nebudeš schopný modliť sa a stáť pred Bohom, ba dokonca aj tvoja komôrka sa premení v nečisté miesto.
 
Oslobodiť sa od zlých myšlienok a vzťahov
Čo sa týka ľudí – rovnako ako ostatným sa ti stáva, že ťa k nim stále niečo púta. Možno zistíš, že tvoje city zmieta láska k určitému človeku, takže sa snažíš vyhľadávať jeho fyzickú blízkosť. Takto si obratý o nezávislosť a vnútornú slobodu, ktorá je základom modlitby, lásky k Bohu a duchovného rastu. Alebo ťa môžu znepokojovať situácie, v ktorých sa tvoji drahí nachádzajú. Môžeš sa strachovať o ich zdravie alebo o to, čo sa im môže stať – a to až do takej miery, že sa prestávaš starať o svoj duchovný rozvoj a spásu. Alebo ťa môže zasiahnuť nepriateľstvo, odpor, nevraživosť, nesúhlas či nenávisť, ktorú voči druhých prechovávaš – takže sa ťa dokonca úplne zmocní zatrpknutosť, ktorá ti nedovolí oslobodiť sa od zlých myšlienok a túžby po pomste. Alebo možno cítiš, že ťa to nevedomky za ostatnými ťahá, takže nakoniec vyrazíš tam či onam len preto, aby si bol šikovný, duchovne bystrý a skvelý a našiel si ľudí, ktorí ťa budú obdivovať a priživovať tvoju záľubu v sebe samom. Zavrieť dvere svojej komnaty znamená prerušiť akýkoľvek zhubný vzťah, ktorý ťa k niekomu viaže a privádza tvoju dušu k záhube: „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!“ (Mt 16, 26). To neznamená, že je nutné rozviazať vzťahy s ľuďmi, ktorí ťa potrebujú alebo ich potrebuješ ty. Ani tým nechcem povedať, že je potrebné sa druhých ľudí strániť. Skôr máš vzťahy s druhými očistiť tak, aby harmonicky prospievali tvojmu duchovnému rastu. Prestaň sa preto rozptyľovať márnymi starosťami o druhých – taký postoj nikomu a ničomu neprospieva. Je potrebné držať na uzde zlo a zomrieť túžbe hľadať slávu u ľudí.
 
Každý kontakt s Bohom je modlitba
Aby človek mohol žiť, potrebuje na tom ustavične pracovať, venovať sa pozemským veciam a venovať sa práci mysľou i telom, aby si zarobil na pár kúskov chleba a dúšok vody. Podobne i tvoje vnútorné ja k životu nevyhnutne potrebuje, aby si neustále zotrvával vo vzťahu s Bohom. Takto sa v tvojom duchu bude môcť usídliť závan nesmrteľnosti a urobí ho schopným pre večný život. Vzťah s Bohom je to, čo označujeme ako modlitbu – v skutočnosti ide o činnosť. Preto pochop, že sa tvoj duch živí jedine silou duchovného činu a síl na rast sa mu dostáva priamo od Boha. Neváhaj uveriť, že každý kontakt s Bohom je modlitba, avšak každá modlitba neznamená kontakt s Bohom. Mnoho ľudí sa modlí, ale bez toho, aby sa na modlitbu pripravili, a nemajú pritom ani túžbu stretnúť sa s Bohom. To ale nie je modlitba, lebo modlitba je zjednotenie človeka a Boha.
 
Dlhý čas či pár hodín denne
Niekomu môže Boh dovoliť, aby v komôrke svojho vnútra prebýval dlhý čas. To je prípad mnícha, ktorý sa označuje za kresťana, vstúpil do komôrky a defnitívne za sebou zavrel dvere. Mních už nechce mať do činenia so svetským zmýšľaním a s jeho márnymi starosťami. Niekomu zasa môže Boh dať príležitosť prebývať v komôrke len pár hodín denne, ale pre väčšinu ľudí je nemožné, aby v nej strávili viac ako hodinu denne – a často dokonca ani to nie. Ak však človek na svojej duchovnej ceste zostáva verný a úprimný, Duch Svätý mu tento čas, ktorý vo svojej komôrke nemôže stráviť, vynahradí inými spôsobmi. Ak po modlitbe skutočne túžiš, Duch Svätý ti i počas krátkej chvíle dopraje obrovskú príležitosť na radosť z toho, že ťa napĺňa Božia prítomnosť. Ak nemáš dostatok času prebývať vo svojej komôrke, nie je to dôvod na smútok. Skôr sa uisti, že si pripravený a naplnený túžbou stretnúť sa s Bohom. Potom zistíš, že ti minúty môžu pripadať ako celé dni. Všeobecne však platí, že sťažnosti na nedostatok času na modlitbu bývajú iba falošným ospravedlňovaním sa, aby sme zakryli svoju lenivosť, nedbalosť a ľahostajnosť k tomu, že sa máme postaviť pred Boha.

Z KNIHY MATTA EL-MESKINA
RADY K MODLITBĚ. POHLED KŘESŤANSKÉHO VÝCHODU
KOSTELNÍ VYDŘÍ: KARMELITÁNSKÉ NAKLADATELSTVÍ, 2014
PRELOŽIL: DAVID VOPŘADA
Páčilo sa :
0