13. marca 2018
Čítaní: 31
KN 11/2018 | Editoriál
EDITORIÁL

 Tento týždeň venujem editoriál, po vzore môjho kolegu Jána Lauka z minulého čísla Katolíckych novín, opäť téme Ján Kuciak. A vôbec si nemyslím, že táto téma je už po dvoch týždňoch otrepaná. O takom brutálnom čine treba písať stále, aby sme dali spoločnosti a najmä ľuďom, ktorí sú za jeho smrť zodpovední, jasný signál, že nám to vôbec nie je jedno a nebudeme už mlčať. Lebo toto je naša krajina a krajina našich otcov, ktorí kvôli neslobode a odvahe hovoriť pravdu trpeli už dosť. Možno si poviete, že Slovensko z 27-ročného chlapca spravilo za posledné dni národného hrdinu. Nedávno som si našla v elektronickej pošte správu od jedného kňaza benediktína, v ktorej okrem iného stálo i toto: „Smutne konštatujem, že nie Jánošík je pravý hrdina, ale Janko Kuciak...“ Aj keď sa to možno nebude všetkým páčiť, ale podľa mňa bol Ján Kuciak skutočným hrdinom našich moderných dejín. Podarila sa mu veľká vec – nezľaknúť sa pravdy, neskloniť hlavu pred nespravodlivosťou a hlavne zobudiť národ. Je sympatické, že dnes už v našej spoločnosti jeho príklad nasledujú aj iní a neváhajú odkrývať závažné súvislosti. Pozitívne je aj to, že ľudia vyšli do ulíc a zatiaľ veľmi pokojne a inteligentne vyjadrujú svoju nespokojnosť. Keď na bratislavskom námestí päťdesiattisícový dav spieval slová hymny „... to Slovensko naše dosiaľ tvrdo spalo, ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo...“, mala som na koži zimomriavky. Uvedomila som si, že tu dnes ide o veľa. Že Slovákom opäť záleží na tom, v akej krajine budeme vychovávať naše deti. A preto vám opäť prinášame text o kauze, ktorá hýbe Slovenskom.

NATÁLIA ŠEPITKOVÁ
Páčilo sa :
0