15. marca 2018
Čítaní: 137
KN 11/2018 | Vatikán
Eucharistická modlitba nás spája s Kristom
Pri generálnej audiencii 7. marca v Aule Pavla VI. pápež František pokračoval v katechézach o svätej omši témou eucharistickej modlitby. Vysvetlil, že zmyslom tejto ústrednej omšovej modlitby je, aby sa celé zhromaždenie veriacich spojilo s Kristom, reálne prítomným v konsekrovanom chlebe a víne.

 „Po úkone prinášania chleba a vína sa začína eucharistická modlitba, ktorá je určujúca pre slávenie svätej omše a tvorí jej ústredný moment, smerujúci k svätému prijímaniu. Zodpovedá tomu, čo sám Ježiš urobil za stolom s apoštolmi pri Poslednej večeri – keď vzdával vďaky nad chlebom a potom nad kalichom vína. Jeho vďakyvzdanie sa oživuje pri každej našej Eucharistii, pripájajúc nás k jeho obete spásy.“

 
Eucharistická modlitba
„V tejto slávnostnej modlitbe Cirkev vyjadruje to, čo koná, keď slávi Eucharistiu, ako aj dôvod, pre ktorý ju slávi – a to vytvárať jednotu s Kristom reálne prítomným v konsekrovanom chlebe a víne. Potom, ako je ľud vyzvaný pozdvihnúť srdcia k Pánovi a vzdať mu vďaku, kňaz nahlas vyslovuje modlitbu v mene všetkých prítomných, obracajúc sa na Otca skrze Ježiša Krista v Duchu Svätom. Zmyslom tejto modlitby je, aby sa pri vyznávaní veľkých Božích skutkov a pri prinášaní obety celé zhromaždenie veriacich spojilo s Kristom (Všeobecné smernice Rímskeho misála, 78). Práve preto chcela Cirkev toto slávenie urobiť v jazyku, ktorému ľud rozumie, aby sa pripojil k tejto chvále a k tejto veľkej modlitbe spolu s kňazom. V skutočnosti Kristova obeta a obeta Eucharistie sú jedna jediná obeta (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1367). V misáli sú rozličné formuly eucharistickej modlitby, všetky tvoria charakteristické prvky, ktoré by som teraz chcel pripomenúť. Všetky sú nádherné. Je tu najmä prefácia, ktorá je aktom vďakyvzdania Bohu za jeho dary, osobitne za to, že poslal svojho Syna ako Spasiteľa. Prefáciu uzatvára zvolanie ,Svätý‘, ktoré sa zvyčajne spieva: ,Svätý, Svätý, Svätý Pán...‘ Je pekné, keď sa to spieva. Celé zhromaždenie pripája svoj hlas k hlasu anjelov a svätých, aby chválilo a oslavovalo Boha. Potom je tu vzývanie Ducha Svätého, aby svojou mocou posvätil chlieb a víno. Vzývame Ducha, aby prišiel a aby v chlebe a vo víne bol Ježiš. Pôsobenie Ducha Svätého a účinnosť slov samotného Krista, prednesených kňazom, skutočne sprítomňujú, pod spôsobom chleba a vína, Ježišovo telo a krv, jeho obetu vykonanú na kríži raz a navždy.“
 
Tajomstvo viery
„Nemusíme o tom veľa hútať: Ako je to možné, že...? Je to Ježišovo telo. A tam sa to končí. To je viera. Je to tajomstvo viery, ako hovoríme po konsekrácii. Slávením pamiatky Pánovej smrti a zmŕtvychvstania, v očakávaní jeho slávneho návratu, Cirkev ponúka Otcovi obetu, ktorá zmieruje nebo a zem – obetuje Kristovu paschálnu
obetu, obetujúc sa spolu s ním a prosiac v Duchu Svätom, aby bola v Kristovi jedno telo a jeden duch (Tretia eucharistická modlitba, porov. Sacrosanctum concilium, 48; VSRM, 79f). Cirkev nás chce spojiť s Kristom, aby sme boli s Kristom jedno telo a jeden duch. Toto je milosť a ovocie sviatostného prijímania: živíme sa Kristovým telom, aby sme sa my, čo ho požívame, stali jeho telom žijúcim dnes vo svete.“
 
Tajomstvo spoločenstva
„Toto je tajomstvo spoločenstva, Cirkev sa pripája k obete Krista a k jeho príhovoru. V tomto zmysle sa v katakombách Cirkev často znázorňuje ako žena pri modlitbe so široko rozopätými rukami, v modlitbovom postoji ako Kristus, ktorý rozopäl ruky na kríži; aj Cirkev sa skrze neho, s ním a v ňom obetuje a oroduje za všetkých ľudí (KKC, 1368). V knihe Skutky apoštolov je jedna pasáž, kde sa hovorí, že keď bol Peter vo väzení, komunita kresťanov sa bez prestania modlila za neho. Je to Cirkev, ktorá sa modlí. Keď my ideme na svätú omšu, je to z tohto dôvodu – tvoriť modliacu sa Cirkev.“
 
Nikto nie je zabudnutý
„Eucharistická modlitba prosí Boha, aby zhromaždil všetky svoje deti v dokonalosti lásky, v jednote s pápežom a biskupom, spomenutými po mene, na znak toho, že slávime v jednote so všeobecnou Cirkvou, ako aj s partikulárnou cirkvou. Prosba, tak ako aj obeta, sa predkladá Bohu za všetkých členov Cirkvi, živých i mŕtvych, v očakávaní blaženej nádeje, že budeme zdieľať večné dedičstvo v nebi, spolu s Pannou Máriou (porov. KKC 1369 – 1371). Na nikoho a na nič sa v eucharistickej modlitbe nezabúda. Nikto nie je zabudnutý. Ak mám nejakú osobu, príbuzných, priateľov, ktorí potrebujú pomoc alebo ktorí odišli z tohto sveta do večnosti, môžem ich v tejto chvíli spomenúť, vnútorne a v tichu, alebo ich dať zapísať, aby sa ich meno prečítalo. ,Otče, koľko musím zaplatiť, aby tam mohlo byť moje meno?‘ Nič. Je to jasné? Nič! Za svätú omšu sa neplatí. Svätá omša je obetou Krista, ktorá je nezištná. Vykúpenie je zadarmo. Ak chceš venovať obetu, urob tak, no nejde tu o zaplatenie. Toto je dôležité chápať.“ 
–VRSK–
Páčilo sa :
0