13. marca 2018
Čítaní: 47
KN 11/2018 | Z domova
Po tridsiatich rokoch sme opäť štrngali kľúčmi
Verejné zhromaždenia v uliciach miest po celom Slovensku pokračovali aj minulý týždeň. Mnohí pamätníci hovoria o tom, že toľko ľudí neprišlo do ulíc ani v osemdesiatom deviatom.

 V týchto dňoch cítime, že sa naša spoločnosť po tridsiatich rokoch opäť začala meniť. Hoci pochodov a zhromaždení bolo za posledné desaťročie dosť, ani raz to nemalo až také masívne rozmery. V piatok 9. marca sa na námestiach nezišli len ľudia v Bratislave a v niektorých mestách Slovenska, ale spolupatričnosť so závažnými udalosťami z konca februára prejavilo občianskym zhromaždením takmer päťdesiat miest na Slovensku a sedemnásť miest vo svete. Organizátori podujatia ho už neoznačovali ako spomienkový pochod, ale ako protestné zhromaždenia s názvom Postavme sa za slušné Slovensko. Ich požiadavky boli jasné: Dôkladné a nezávislé vyšetrenie dvojnásobnej úkladnej vraždy za spoluúčasti medzinárodných vyšetrovateľov a zostavenie novej dôveryhodnej vlády bez ľudí, ktorí sú podozriví z korupcie a prepojenia na organizovaný zločin.

 
Prihovorili sa aj blízki zavraždených
Na námestie v Bratislave podľa odhadov vyšlo takmer šesťdesiattisíc ľudí, spolu s ostatnými mestami na Slovensku v piatok podvečer protestovalo viac ako stotisíc Slovákov. Pamätníci z konca osemdesiatych rokov sa zhodujú na tom, že účasť prekonala aj protesty z novembra 1989. Aj teraz ľudia štrngali kľúčmi a svoju nespokojnosť s pomermi v spoločnosti prejavovali pokojne. Na zhromaždeniach po celom Slovensku sa vystriedalo viacero rečníkov – novinári, občianski aktivisti, umelci, ale aj kňazi. V Prešove pred ľudí vystúpila mama zavraždenej Martiny Kušnírovej, v Bratislave našla odvahu prihovoriť sa zhromaždeným občanom sestra Jána Kuciaka. „Nedá sa slovami opísať, aké chvíle teraz doma prežívame...“, po jej úvodných slovách dav stíchol. „Mám pocit, že guľku do srdca dostala celá naša rodina. Chcem vám povedať jedno veľké ďakujem. Za to, že sa zaujímate a že vám to nie je jedno, lebo ani Jankovi a Martinke to nebolo jedno. Chceli urobiť toto miesto lepším pre život.“
 
Biskupi neostali ticho
K zhromaždeniu sa na svojej sociálnej sieti vyjadril aj biskup Jozef Haľko: „Piatková manifestácia nie je dôležitá tým, čo povedali rečníci, ale tým, čo bez slov povedali všetci zúčastnení. Totiž, že im polícia mohla poďakovať za to, že nedošlo k žiadnej výtržnosti. Lebo proti násiliu nemožno ísť násilím,“ povedal vo svojom videu po skončení piatkového zhromaždenia a odvolal sa aj na Ježišove slová z evanjelia z nedele 11. marca. „Kto je vo svedomí čistý a kto si je vedomý toho, že robí dobré skutky, ten sa nebojí ísť na svetlo, napríklad aj tým, že ide manifestovať a slušne, pre slušné Slovensko, vyjadriť svoj názor.“ Piatkovým zhromaždeniam predchádzala aj reakcia bratislavského arcibiskupa metropolitu Stanislava Zvolenského. „Občianska angažovanosť, ktorá sa šíri po násilnej smrti dvoch mladých ľudí, je dôležitým prejavom spolupatričnosti. Objasnenie vraždy a nastolenie spravodlivosti sú teraz kľúčové. A potrebné sú aj otázky o budúcnosti našej krajiny. Zločin a násilie nesmú zvíťaziť: odstrániť ich však dokážu jedine spravodlivosť a pokoj,“ napísal vo svojom oficiálnom vyhlásení vo štvrtok 8. marca. „Zhromaždenia nech vyzdvihnú vieru, že posledné slovo na Slovensku nebude mať zbraň, ale spravodlivosť. Spolu s ostatnými biskupmi sa v týchto dňoch modlím za Slovensko, aby si všetci, aj napriek rozhorčeniu, uchovali slobodu od nenávisti alebo násilia.“ Vo svojom vyhlásení ďalej hovoril aj o tom, že len slobodní a slušní ľudia dokážu vytvoriť slobodnú a slušnú budúcnosť tejto krajiny. Slováci začínajú veriť, že sa so situáciou na Slovensku dá niečo urobiť. Odznelo to aj v záverečnom prejave jedného z organizátorov bratislavského zhromaždenia: „Slovensko má na to, aby bolo slušnou a poctivou krajinou.“ Zhromaždený dav sa po zaspievaní slovenskej hymny rozišiel domov. Napriek predpovediam niektorých ľudí pokojne a bez násilia.
–NŠ–, SNÍMKA: TASR/PAVOL ZACHAR
Páčilo sa :
0