23. marca 2018
Čítaní: 336
KN 12/2018 | Z domova
Blahorečenie je ako svetlo, ktoré prichádza na svet
REKTOR DOMČEKA ANKY KOLESÁROVEJ PAVOL HUDÁK (53) V ROZHOVORE PRE KATOLÍCKE NOVINY HOVORÍ, ŽE BLAHOREČENIE RODÁČKY Z VYSOKEJ NAD UHOM PONÚKA OBROVSKÉ MNOŽSTVO MILOSTÍ

Ako ste prijali správu o schválení dekrétu mučeníctva?

Napriek očakávaniam ma ohlásenie radostnej zvesti, že pápež František podpísal dekrét o mučeníctve Anky Kolesárovej, veľmi zasiahlo. Pocity je ťažké opísať. Viem, že je dobré, že som v tej chvíli sedel, a v tú noc som nemohol zaspať. V tichu som pociťoval silnú prítomnosť Anky v dialógu s Bohom. Bola to noc modlitby. Prežíval som úžas nad veľkosťou a vznešenosťou Boha.
 
Ankin zápas o čistotu približujete mladým už dlhé roky. Kedy ste si začali uvedomovať vznešenosť jej životného posolstva?
Piateho februára tohto roku uplynulo presne 20 rokov, keď som prvýkrát mladým na svätej omši v Dóme sv. Alžbety v Košiciach rozprával príbeh Anky Kolesárovej. Po čase si uvedomujem tri dôvody, prečo som bol presvedčený o tom, že Anka patrí na oltár. Keď som pri spisovaní výpovedí pred osemnástimi rokmi počúval rozprávanie tých, ktorí ju osobne poznali, bol som presvedčený, že Anka patrí na oltár. Keď som počúval mladých, ako im jej príbeh zmenil život, videl som a zažíval s nimi radosť z vyliatia Božích milostí počas pútí a duchovných obnov, opäť som pociťoval, že Anka patrí na oltár. Keď som si osobne budoval vzťah k nej, zažíval som radosť z obdivu krásy nevinnosti a tiež svedectva obety života za čistotu, cítil som už od začiatku, ako ma to presahuje a že patrí na oltár. S chvením a bázňou som často stál pri hrobe, ďakoval Bohu za ňu a ďakoval jej za to rozhodnutie „radšej smrť ako hriech“.
 
Čo pre vás osobne znamená zavŕšenie procesu blahorečenia?
Je to pre mňa potvrdenie, že sa oplatí byť vytrvalý v modlitbách a v konaní dobra, že obeta má zmysel. Objavovanie krásneho príkladu Anky Kolesárovej prinieslo poznanie o bohatstve jej života, ktorý sa stal pre nás veľkým darom. Uvedomujem si, že takýmto spôsobom k nám prehovorilo nebo, že nám ponúka obrovské množstvo milostí. Stačí otvoriť srdce a s pokorou poprosiť podľa vzoru mýtnika v chráme: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ Boh pokorným dáva milosť. Prijatie blahorečenia vo svetle viery znamená stať sa účastnými dobier, ktoré z toho plynú. Vo viere prijímame krst, vo viere predkladáme Bohu prosby, vo viere získavame dary, ktorými nás on chce obdarovať. Zbúrať predsudky a otvoriť srdce, nech vstúpi všemohúci, milosrdný a láskavý Otec. Dobre vidíme iba očami srdca. Blahorečenie je ako svetlo, ktoré prichádza na svet. Tí, ktorí ho prijmú, budú obdarovaní milosťami na príhovor blahoslavenej. Svetlo svätých má prežiariť aj nás. Čistota je tŕňom v oku tohto sveta, pretože kultúra nečistoty ovplyvňuje myslenie a konanie mnohých. Zápas s týmto svetom je zápas so sebou samým. Je to boj o miesto pre lásku vo svojom srdci. Radostná oslava víťazstva svätých nám pomáha víťaziť.
 
Čím je posolstvo Anky Kolesárovej inšpirujúce pre mladých, ktorí prichádzajú k jej hrobu vo Vysokej nad Uhom počas pútí radosti a zrelosti?
Často mi povedia dievčatá: „Uvedomujem si, že aj mne sa taká situácia môže prihodiť, ale neviem, ako by som sa zachovala, či by som dokázala radšej zomrieť.“ Mladí si vedia predstaviť, ako na ňu útočil, ako sa bránila a nakoniec urobila rozhodnutie. Práve túto jej voľbu veľmi obdivujú a sú ochotní aj oni sa rozhodnúť pre čistotu až do manželstva. Prijímajú Anku ako vzor, aj ako priateľku na ceste dospievania a dozrievania v láske. Uvedomujú si, koľko hriechu nečistoty sa vôkol nich žije. Niektorí už prežili svoje zranenia z rodín alebo nečistých vzťahov. Rozhodli sa, že už nechcú takto žiť a urobili hrubú čiaru za minulosťou. Túžia byť čistí a Anka im pomáha túto túžbu napĺňať. 
 
Očakávate, že do Domčeka bude po blahorečení prichádzať ešte viacej mladých?
Dedinka Vysoká nad Uhom sa stala vďaka Anke Kolesárovej pútnickým miestom. To znamená, že ľudia putujú na miesto, kde žila a kde zomrela. Tu bol jej život vsadený do zeme, tu vyrastala a dospievala. Tu obetovala svoj život, tu je zem nasiaknutá jej krvou. Preto si myslím, že ľudia budú objavovať toto miesto ako miesto skutočného príbehu oceneného blahorečením. Aj keď sa zdá, že táto malá dedinka je ďaleko, až na ukrajinskej hranici, priťahuje ľudí k putovaniu za svätosťou. Stačí prísť, ticho stáť a modliť sa. Tak prichádza premena. V tom je sila pútnických miest.
JÁN LAUKO
Snímka: Gabriela Pereničová
Páčilo sa :
3