9. apríla 2018
Čítaní: 43
KN 13-14/2018 | Téma
Obrátený človek sa môže stať inšpiráciou pre mnohých
Konvertiti po vstupe do Cirkvi čelia viacerým rizikám, no ak sa im dá priestor a usmernenie, môžu byť motorom mnohých vecí a inšpiráciou pre ostatných veriacich.

V období Veľkej noci sa do popredia dostáva aj téma katechumenov, ktorí zväčša na vigíliu Bielej soboty prijímajú krst a začleňujú sa do života Cirkvi. Pre mnohých z nich je to ústredný bod konverzie na vieru v Krista a jeho spasiteľské dielo. Veriaci v kostole síce krst dospelých často vnímajú ako predĺženie vigílnej slávnosti, no i táto časť liturgie môže byť impulzom pre ich vieru. Konverzia či obrátenie sa totiž netýka iba ľudí, ktorí vstupujú do Cirkvi. Je to výzva i pre odvekých veriacich na pripodobňovanie sa Kristovi. 

Pozvanie na obrátenie ostáva celoživotnou úlohou „Obrátenie sa vôbec nemusí týkať iba zarytých ateistov, ktorí nakoniec uverili v Boha. Stačí si spomenúť na veľkého apoštola Pavla, ktorý horlil za Boží zákon, alebo svätú Teréziu Avilskú, ktorá sa po dlhých rokoch kláštorného života obrátila pri pohľade na sochu umučeného Krista. Vo všeobecnosti teda môžeme hovoriť o obrátení neveriaceho človeka (od neviery k viere), o návrate hriešnika (obrátenie zo stavu hriechu do stavu milosti) alebo o prechode od priemerného k horlivejšiemu duchovnému životu. Ide o zmeny, ktoré sú odpoveďou človeka na Božie láskavé volanie,“ vysvetľuje Igor Kráľ zo Spoločnosti Božieho Slova. Dodáva však, že pozvanie na obrátenie ostáva celoživotnou úlohou. „Je to výzva na neustálu premenu zmýšľania a pripodobňovanie sa Kristovi. Zmýšľať tak, ako Ježiš; hľadieť tým istým smerom ako on – to je náročná úloha na celý život. Preto sa človek nikdy nebude môcť uspokojiť s tým, že by už bol ,s obrátením‘ hotový. Stále bude v tejto veci na čom pracovať.“ 

Ježišovo učenie ponúka odpovede Sám Igor Kráľ je konvertitom. Na cestu obrátenia sa vydal počas vysokoškolského štúdia. Čo predchádzalo jeho rozhodnutiu stať sa katolíkom? „Kým som sa nechal premôcť pohľadom na nádherný a fascinujúci obraz Boha, ktorý zjavil Ježiš Kristus o svojom Otcovi, muselo sa spriasť viacero nitiek môjho príbehu dokopy. Spomínam si, že ma ako malého chalana znepokojovalo, prečo sa niektorí ľudia dobrovoľne rozhodujú pre zlo a prečo niektorí trpia viac, ako iní. Ako tínedžer som začal hľadať odpovede na otázky o poslaní človeka a zmysle môjho života. Počas štúdií na prírodovedeckej fakulte som sa prevrátením takmer každej strany v hrubých knihách z biológie a chémie čoraz viac utvrdzoval o existencii Tvorcu, ktorý do mikro- a makrokozmu vložil neuveriteľný poriadok,“ ozrejmuje a dodáva, že svedectvo jeho spolubývajúcich na internáte a spolužiakov v škole ho priviedlo k poznaniu osobného Spasiteľa v Ježišovi. „V jeho učení som nachádzal mnohé z odpovedí na moje otázky, ako i cestu, ktorá mi prišla natoľko atraktívna, že som sa prihlásil na prípravu na krst v Univerzitnom pastoračnom centre. ,Misijná skúsenosť‘ v Rumunsku, ako aj spoločenstvo, do ktorého som po krste chodil, mi pomáhali ten balík vedomostí o Bohu ukotviť v každodennom prežívaní viery.“ 

Byť súčasťou Cirkvi a prevziať svoj diel zodpovednosti Môžeme sa pýtať, prečo sa niekto rozhodne konvertovať do Katolíckej cirkvi. Igor Kráľ v odpovedi na túto otázku hovorí, že niekedy si skúša predstaviť, ako by vyzeral svet bez Cirkvi. „Podľa mojich predstáv by bol oveľa chladnejší, smutnejší a tmavší. Zo sveta by zmizli nové začiatky a druhé šance, keby nebola možnosť obnoviť sa vo sviatosti zmierenia. Mnoho rozhodnutí by nikdy nebolo spravených a veľa obrovských diel dokončených, keby neexistovala posila svätého prijímania. Strach a beznádej by sprevádzali ľudí v momente ich odchodu zo sveta. Chýbali by hospice, azylové domy, charitatívne inštitúcie, školy, univerzity, centrá pomoci, nemocnice, stacionáre a leprosáriá. Svetu by chýbal istý hlas, ktorý by v časoch blúdenia pripomínal nemenné hodnoty. Chýbali by nespočetné zástupy mužov a žien, ktoré svojím príkladom dokázali oduševniť celé generácie pre život podľa Kristových ideálov,“ myslí si verbista a poznamenáva: „Vstúpiť do Cirkvi pre mňa znamená stať sa súčasťou tohto príbehu, v ktorom chcem prebrať svoj diel zodpovednosti.“ Keď už sa človek rozhodne pre katolícku vieru, je preňho ľahké zaradiť sa do spoločenstva Cirkvi? „Je ťažko naskočiť do rozbehnutého vlaku a nie v každej farnosti je na to vytvorený priestor. Na druhej strane obrátený a namotivovaný človek sa môže stať veľkou inšpiráciou pre mnohých, ako aj motorom mnohých vecí, keď sa mu dá na to priestor a usmernenie,“ konštatuje Igor Kráľ. 

Pohľad zvonka Pre človeka, ktorý bol k viere vedený odmalička, je niekedy náročné predstaviť si, ako je Cirkev vnímaná zvonka. Konvertiti poznajú tento pohľad, je to však pre nich výhoda? Igor Kráľ hovorí, že zdrojom najcennejších informácií sa preňho stali chvíle osobného kontaktu s Cirkvou, či už prostredníctvom liturgie, kňazov, alebo veriacich. „Spomínam si na nezrozumiteľnosť cirkevného jazyka. Vzdialene a neosobne na mňa pôsobila kostolná hudba. Celkom vtipné asociácie som mával pri dress code v cirkevných kruhoch. Dodnes, keď si obliekam pluviál alebo zelený ornát, mám jemný úsmev na perách, ktorý mi ich pripomína. Niektoré veci som spoznal, pochopil a prijal. Na iné si možno zvykol a na niektoré sa snažím nezabudnúť. Napríklad dobre viem, že mať vlastnú terminológiu je potrebné, no neznamená to, že máme byť nezrozumiteľnými a svetu nepochopiteľnými. Priečilo by sa to Ježišovmu zámeru,“ vysvetľuje. 

Riziká Po konverzii na katolicizmus človek môže čeliť viacerým rizikám, ako je napríklad emočné vytriezvenie. „Človek emotívne prežíva odpustenie i naplnenie v modlitbe. Všetko je nové: zo všetkých strán prichádza množstvo impulzov a podnetov tak pre rozum, ako aj pre dušu i ducha človeka. No Pán postupne zoberie toto nadšenie i emotívne vyžitie, aby duša mohla sama pochopiť, či hľadá útechu Boha, alebo Boha, ktorý je zdrojom každej útechy. Často sa totiž stáva, že nám ide skôr o duchovné dary ako o Darcu týchto darov,“ poznamenáva Igor Kráľ. Človek môže podľa neho po obrátení žiť ako v obláčiku, no neskôr môže uňho dôjsť k sklamaniu. „Spomínam si na slová jednej rehoľnej sestry, ktorá mi po obrátení hovorila: ,Keď budeš žuť suchú kôrku s rovnakou vernosťou ako plnkový koláč, až potom bude tvoja viera presvedčivá.‘ Až keď spadnú ružové okuliare, príde k precitnutiu a k potrebe konfrontovať sa s realitou. Toto sklamanie však môže byť pozvaním viac pracovať na sebe, rásť v pokore a vo vytrvalosti.“ 

Božia veľkodušnosť Ako teda smerovať prežívanie viery tých, ktorí sú na začiatku cesty v rámci spoločenstva Cirkvi, tak, aby sa v ňom nesklamali? „Pyšnejšie a dominantnejšie povahy sa asi nevyhnú ,fundamentalistickým‘ tendenciám v snahe dobyť pre Krista celý svet. No správne usmernené sa naučia, že Boh má s každým svoje tempo. Že Boh vie rovno písať aj po krivých riadkoch a že svätosť nespočíva v ľudskej bezhriešnosti, ale v Božej veľkodušnosti,“ vysvetľuje Igor Kráľ. Pri práci s mladými, ktorí sú tak často pri svojom prežívaní viery zameraní na pocity, zvykne žartovne hovorievať: „Keby som bol diabol, snažil by som sa ľudí presvedčiť o tom, že príjemné pocity pri modlitbe sú znakom Božej blízkosti a že úspech je zasa prejavom Božieho požehnania. V tom prípade, keď prichádza do modlitby čas sucha, človek si začne myslieť, že Boh nie je viac blízko. A keď sa objavia ťažkosti a neúspech, človek sa domnieva, že Boh stiahol svoju žehnajúcu pravicu. A viera v takéhoto Boha má len krok k tomu, aby ho človek práve v čase neútechy a nezdaru odmietol.“ Preto by podľa jeho slov človek po obrátení určite mal mať duchovného sprievodcu, ktorý by ho pomaly týmto obdobím mnohých nástrah previedol.

Ako oživiť svoj vzťah s Bohom Mnohí konvertiti sa pre katolícku vieru rozhodli po vnútornom stretnutí Boha. Ako môže tento zážitok preniknutia Bohom dosiahnuť niekto, kto katolík je, no jeho viera mu už za tie roky zovšednela? „Dnes máme neuveriteľné množstvo možností, ako pracovať na rozvoji svojho vzťahu s Bohom. Ak človek v sebe cíti takéto volanie Božieho Ducha, je to určite pozvanie na modlitbu. Veľmi povznášajúce je naučiť sa modliť s Božím slovom v ruke,“ hovorí Igor Kráľ a dodáva, že duchovné cvičenia sú taktiež výborným priestorom, kde sa môže Boh dotknúť duše človeka. „Ďalej vnikať do nevyčerpateľnej hĺbky slávenia Eucharistie, patriť do spoločenstva, štúdium dobrej kresťanskej literatúry, z času na čas sa zúčastniť na nejakej prednáške, alebo si ju vypočuť na internete – isto poskytne nejeden impulz na naplnenie túžby človeka po Bohu,“ pridáva možnosti, ako intenzívnejšie prežívať svoj vzťah s Bohom. Niekomu môže tiež pomôcť nájsť si duchovné vedenie, inému vykonať si generálnu svätú spoveď. „Kým niekomu môže pomôcť zakúsiť Božiu veľkosť účasť na nejakej púti, pre iného môže byť príležitosťou stretnutia sa s Bohom skutok veľkorysej lásky voči núdznemu. No kľúčom k srdcu Boha aj tak ostane verné plnenie každodenných povinností,“ pripomína verbista. 

JÁN LAUKO
Ilustračná snímka: profimedia.sk
Páčilo sa :
0