18. apríla 2018
Čítaní: 80
KN 16/2018 | Misie
Túžil byť kňazom a jazdiť na bicykli
POĽSKÝ PALLOTÍN ZBIGNIEW PAWŁOWSKI SAC (68) V SÚČASNOSTI PÔSOBÍ V RWANDE AKO SPRÁVCA SVÄTYNE MATKY SLOVA V KIBEHO. JEHO KŇAZSKÉ POVOLANIE SA ZRODILO V DETSTVE, V MLADOSTI HO ZAUJALI MISIE

 Páter Zbigniew Pawłowski premýšľal o tom, že sa stane kňazom, už ako dieťa, no nebol si istý, či to nie je v rozpore s jeho túžbou po bicykli. „Pán farár v našej dedine bol totiž starší človek, ktorý zásadne chodil peši, pohyboval sa veľmi majestátne a dôstojne, vždy nosil reverendu. Moja dilema spočívala v zosúladení dvoch detských túžob, chcel som byť kňazom, ktorého som nikdy nevidel na bicykli, a zároveň som chcel jazdiť na bicykli. A tak som sa Pána Boha pýtal, ako to dať dokopy,“ spomína s úsmevom misionár. Ako mladý muž prišiel do kontaktu s pallotínmi a rozhodol sa vstúpiť do Spoločnosti katolíckeho apoštolátu. „Misijné povolanie sa vo mne zrodilo v noviciáte, kam prichádzali na návštevu kňazi, ktorí pracovali za hranicami našej krajiny. Misionár Józef Maślanka, zakladateľ misie nad Rio Negro v brazílskej Amazónii, sa už za života stal legendou, misijným vzorom, ktorý chceli mnohí z nás nasledovať,“ hovorí Zbigniew Pawłowski a dodáva, že práve Józef Maślanka podnietil mnohých seminaristov, aby sa neskôr stali misionármi. Keďže táto myšlienka sprevádzala počas formácie aj jeho, zapísal sa do vznikajúcej misijnej skupiny. 

Rozhodli sa pre Rwandu Zakladateľom misijného spoločenstva alumnov bol súčasný arcibiskup Henryk Hoser SAC. Bohoslovci s predstavenými veľmi konkrétne diskutovali o tom, kde by po kňazskej vysviacke mohli začať misijnú prácu. „Boli to časy komunistického režimu, nikto z nás nepoznal slobodný svet za hranicami tábora okupovaného armádou sovietskych ,priateľov‘,“ vysvetľuje. Čoskoro prišla prvá ponuka misijnej práce v Tanzánii, no časom sa plány zmenili. Vtedajší biskup Diecézy Butare Jean-Baptiste Gahamanyi veľmi pútavo rozprával o situácii mladej Cirkvi v Rwande, čo poľských pallotínov zaujalo natoľko, že sa rozhodli pre misiu v tejto krajine. Predstavení vybrali desať kňazov, ktorí odišli do Rwandy v júni 1973. Po prekonaní úvodných ťažkostí boli misionári vyslaní na stáže do misijných staníc, ktoré viedli Bieli otcovia. V septembri 1974 zveril biskup Gahamanyi pallotínom prvú misiu – farnosť Kansi, ktorá mala 40-tisíc veriacich. Štyria kňazi začali systematickú pastoračnú a formačnú prácu: pravidelne slávili sväté omše vo filiálkach, starali sa o starých a chorých, spovedali, pracovali so skupinkami, odpovedali na náboženské potreby obyvateľstva. Poskytovali tiež materiálnu pomoc ľuďom ohrozeným hladom a zaktivizovali činnosť farskej charity. Zároveň sa starali o rekonštrukciu misijných budov a najmä kostola. Pallotíni v roku 1974 prevzali od Bielych otcov aj farnosť Masaka, ktorá bola založená v roku 1963. Táto mladá farnosť v rozkvete mala desať filiálnych kostolov. 

Aktívna misijná práca Zbigniew Pawłowski odišiel do Rwandy hneď po kňazskej vysviacke v roku 1975. Rok nato dostali pallotíni úlohu založiť farnosť Gikongoro v Diecéze Butare a prevzali i farnosť Ruhango v Diecéze Kabgayi, ktorá vznikla v roku 1962. Bolo to ťažké prostredie, pretože tam bývali prevažne prívrženci iných náboženstiev a len málo katolíkov. Pallotíni od začiatku pôsobenia na tomto mieste smerovali k zalo založeniu centra neďaleko hlavného mesta. Kúpili dva hektáre pôdy a po príchode druhej skupiny misionárov v roku 1975 sa pustili do stavby zdravotnícko-sociálneho centra, ktoré malo slúžiť obyvateľom predmestia Gikondo, ale aj mnohým ľuďom, ktorí prichádzali do hlavného mesta. V roku 1977 sa ukončila stavba zdravotníckeho centra a v roku 1980 aj kostola. „Osobitnú zásluhu mal na tom otec Henryk Hoser, lekár a neobyčajne šikovný človek. Okrem zdravotnej starostlivosti v centre založil aj sekciu výživy, kde sa ženy učili viesť domácnosť a starať sa o rodinu, zásady hygieny, pestovať vhodné plodiny. Do práce v centre sa zapojili aj sestry pallotínky,“ vysvetľuje Zbigniew Pawłowski. Na pozemku, ktorý pallotíni kúpili, vznikol i dom delegatúry, dnes Provincia Svätej rodiny, a tlačiareň. „Dôležitým poľom misijnej práce pallotínov bol apoštolát dobrej knihy a tlače. V roku 1993 vznikla pri tlačiarni tlačiarenská škola; žiaľ, vojna, ktorá sa začala v roku 1994, zničila celé toto dielo.“ 

Nový rozmer milosrdenstva V roku 1981 biskup Faustin Ngabu zveril pallotínom aj farnosť Rugari a Rutshuru. „V jubilejnom 25. roku pôsobenia mala rwandsko-zairská régia Svätej rodiny 45 členov, pracujúcich v Rwande, Zaire, Kamerune a Keni. Vojna v rôznom rozsahu zničila všetky misijné centrá. Nikto z misionárov, našťastie, nezahynul,“ opisuje neľahké obdobie genocídy poľský misionár. Keď nastal relatívny pokoj, misionári sa začali vracať na svoje miesta a pustili sa do rekonštrukcie domov a kostolov, opäť spustili tlačiareň, otvorili formačný dom. Stáli však pred novou, náročnou úlohou. Vojna rozdelila ľudí a zanechala hlboké duchovné rany i zruinované domy a farmy. „Rozdelených a zranených ľudí je veľmi ťažké zmieriť, ale myšlienka milosrdenstva a Pánovo pozvanie odpustiť sú stále aktuálne,“ tvrdí Zbigniew Pawłowski. „Úcta Božieho milosrdenstva získala po vojne nový význam. Jej hlavnými myšlienkami sú modlitba za uzdravenie a zmierenie – odpustenie. Obnova náboženského života je viditeľná na miestach náboženského kultu. Svätyňa Matky Božieho Slova v Kibeho, Svätyňa Božieho milosrdenstva v Ruhango a Kabuga priťahujú obrovské zástupy pútnikov.“ Po 40 rokoch obetavej práce je Zbigniew Pawłowski presvedčený, že skutočnú radosť prináša misionárovi služba – pomoc druhému človeku. 

MARTINA HOLEČKOVÁ
SNÍMKY: DARIUSZ LATUSZEK
Páčilo sa :
0