9. mája 2018
Čítaní: 118
KN 19/2018 | Misie
Karmelitánka, ktorú si vážia aj moslimovia
Keď Mariam Baouardyová (1846 – 1878) vyslovila posledné slovo „milosrdenstvo“ a skonala, mnohí ľudia v okolí Betlehema a susedného Beit Šala spozorovali dúhu

Keď vchádzame do karmelitánskeho kláštora v Betleheme, ktorý Mariam Baouardyová, prezývaná Malá Arabka, založila, spoznávame jej fascinujúci životný príbeh. Poľský františkán Mateus Lescik hovorí, že „na jej hrobe plačú katolíci, ortodoxní i moslimovia“. Celý život sa totiž usilovala o zmier medzi Židmi, moslimami a kresťanmi.

Jej životopisec Amédée Brunot SCJ tvrdí: „Stala sa prorokyňou a evanjelistkou pre modernú Cirkev.“ Blahorečil ju pápež Ján Pavol II. v roku 1983 a svätorečil pápež František v roku 2015. Mimochodom, je prvou svätorečenou z územia Palestíny, spolu s rehoľníčkou Máriou Alfonzínou. 

Starala sa o ňu Božia Matka

Počas púte vo Svätej zemi si v karmelitánskom kláštore, kde je Mariamina socha v nadživotnej veľkosti, uctíme jej relikvie. Sprievodca Marián Mlynárik nám líči nevšedný príbeh Mariam, rodáčky z galilejskej dedinky Abelin. Jej rodičia boli gréckokatolíci a mali dvanásť synov, ktorí rad za radom pomreli. V hlbokom žiali sa rodičia rozhodli vykonať púť do Betlehema a prosiť o dar dcéry. Tak prišla na svet Mariam a o rok po nej brat Boulos. Ktovie, ako by sa vyvíjal jej život, keby rodičia neboli skoro zomreli, pretože už ako maloletá sa dostala do strýkovej opatery. Otec ju ešte pred smrťou zveril pod ochranu svätého Jozefa. Z detstva prežitého v Galilei si odniesla do života úžas nad krásou stvorenia a aj zvláštny zážitok. Raz, keď chcela okúpať malé vtáčiky, ktoré však uhynuli, počula vnútorný hlas: „Vidíš, všetko pominie, ak mi však dáš svoje srdce, ostanem ti navždy.“ 

Keď dovŕšila 12 rokov, strýko ju chcel vydať, ale Mariam cítila túžbu zasvätiť sa len Bohu. Keď prosila strýkovho sluhu  moslima, aby odniesol bratovi jej list s prosbou o pomoc, ten ju začal od kresťanstva odhovárať. Keď to odmietla, sluha jej podrezal hrdlo a nechal ju polomŕtvu ležať v tmavej ulici. Mariam sa prebrala v jaskyni v prítomnosti mladej ženy pripomínajúcej rehoľníčku. Tá sa o ňu starala a po mesiaci, keď vyzdravela, ju nechala v kostole. Neskôr vysvitlo, že to bola samotná Božia Matka. Potom Mariam slúžila v chudobných rodinách v rôznych mestách, no keď si ju niekde začali priveľmi vážiť, odišla. V roku 1865 zavítala vo francúzskom Marseille k sestrám sv. Jozefa od Zjavenia. Hoci mala 19 rokov, vyzerala ako trinásťročná. Napriek krehkému zdraviu ju prijali do noviciátu, kde ochotne vykonávala najťažšie práce. Štvrtky a piatky prežívala Kristovo utrpenie, dostávala stigmy. Začínali sa u nej prejavovať aj rôzne iné dary, ale sestry boli z toho zmätené a neumožnili jej zložiť rehoľné sľuby. Božia réžia ju teda priviedla do karmelitánskeho kláštora v Pau, kde sa napriek mnohým skúškam stretla s pochopením. Prijala rehoľné meno sestra Mária od Ukrižovaného Ježiša. Mala dar proroctva, ale zažila aj útoky diabla a extázy. Vždy o sebe hovorila ako o „malom nič“. O tri roky neskôr založila v Indii prvý karmelitánsky kláštor.

Všetkých dojímala jej dobrota

Počas extáz ju bolo vídať s rozžiarenou tvárou, inokedy bola v duchu účastná napríklad na živote prenasledovanej Cirkvi v Číne. V roku 1872 sa musela znovu vrátiť do kláštora v Pau. Mnoho ľudí u nej hľadalo útechu i radu. Pán ju osobne usmernil, ako má založiť kláštor v Betleheme „nad kolískou môjho otca Dávida“. Na srdci jej ležalo aj založenie kláštora v Nazarete. Ako jediná sestra hovoriaca po arabsky robila dozor nad šesťdesiatimi robotníkmi, ktorí boli väčšinou moslimovia a nazvali ju „matkou“. Jeden z nich vydal svedectvo: „Tri roky som pracoval pod jej dohľadom. Táto sestra mala všetky čnosti.“

Počas dusných horúčav spadla a zlomila si ruku, keď niesla robotníkom piť. Zomrela na gangrénu vo veku 32 rokov.

Patrónka intelektuálov?

V jej rodisku je úcta k nej dodnes živá. Pozoruhodné svedectvá o tom zhromaždil Hans Rossi. Otec mnohodetnej rodiny porozprával, ako ho zachránila od ťažkej choroby: „Matka i deti priniesli niekoľko kameňov zo zrúcanín jej rodičovského domu. Verili sme, že v jej prítomnosti sme Bohu zvlášť blízko, a cítili sme zázračnú pomoc.“ Žiaci z Abelinu usporiadali týždeň Mariam Baouardyovej. Šesť dní chodili od domu k domu a vypytovali sa všetkých, čo počuli o tejto svätici. Celú akciu pritom viedol moslimský učiteľ Mohammad Faour: „Osobne som obdivoval silu jej viery, pripravenosť rozdať sa ľuďom i Bohu. V tomto postoji je vzorom aj pre mňa.“

Otec Elias Šakur z Abelinu, ktorý je známy aj za hranicami Izraela, už získal na Mariamin príhovor podivuhodnú pomoc v rôznych záležitostiach. Materská škola i mládežnícke centrum nesú jej meno. „Do základov sme vsadili niekoľko kameňov z jej rodného domu. Tam, kde je spomienka na ňu živá, vládne harmónia, láska a jednoduchosť,“ tvrdí otec Elias.

Duch Svätý všetko oživuje

Mariam nám zanechala aj toto posolstvo: „Obráťte sa so všetkým na Ducha Svätého, ktorý všetko oživuje.“ Počas rozjímaní sa Boha pýtala, čo robiť, aby svet porozumel Ježišovmu evanjeliu a dostala odpoveď: „Keď ma chceš hľadať, spoznať, nasledovať, utiekaj sa k Svetlu, k Duchu Svätému. Kto vzýva Ducha Svätého, ten ma nájde a toho svedomie sa stane jemným.“ Na jej podnet už niektorí kňazi raz mesačne slúžia svätú omšu k úcte Ducha Svätého a boli už zverejnené aj svedectvá o ovocí týchto svätých omší, napríklad v podobe obrátenia či uzdravenia. Mariam fascinovala aj známe osobnosti ako Léona Bloya či Jacqua Maritaina. René Schwob dokonca navrhol, aby sa táto „malá analfabetka stala patrónkou intelektuálov“. Podľa neho „je ako stvorená na to, aby oslobodila intelektuálov od pýchy“. Keď zavítate do Betlehema, určite neobíďte kláštor, ktorý Mariam založila a kde je stále prítomná.

 

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Mariam sa raz vyznala: „Modlila som sa pred Najsvätejšou Oltárnou sviatosťou. Vtom som pocítila veľkú túžbu urobiť niečo pre Ježiša. Povedala som mu: ,Pane, čo môžem urobiť, aby som sa ti páčila a slúžila ti?´ Hlas mi odpovedal: ,Poslúž svojmu blížnemu, a tak budeš slúžiť aj mne.´“ Svojim spolusestrám hovorila: „Láska je plášť, ktorý všetko prikrýva. Kde je láska a dobrota, tam je Boh.“ 

AUTOR: ANDREA ELIÁŠOVÁ
Páčilo sa :
0