7. mája 2018
Čítaní: 67
KN 19/2018 | Duchovná obnova
Všemohúcnosť nám Boh prejavuje odpúšťaním
Mnohé modlitby pri svätej omši sa začínajú oslovením: „Všemohúci a večný Bože...“ A možno si niektorý z veriacich pomyslí, aký všemohúci, keď ma nevyslyší, keď neuzdraví, keď nevypočuje moje modlitby a prosby?

Mnohé modlitby pri svätej omši sa začínajú oslovením: „Všemohúci a večný Bože...“ A možno si niektorý z veriacich pomyslí, aký všemohúci, keď ma nevyslyší, keď neuzdraví, keď nevypočuje moje modlitby a prosby? Aj my sa môžeme pýtať: Stratil Boh svoju moc, svoju všemohúcnosť? Bol azda všemohúci len vtedy na počiatku, keď stvoril nebo a zem? Alebo je ten istý ako na počiatku, keď stvoril vesmír? Súčasný človek, a často i veriaci, Bohu kladie podmienky, hoci si to niekedy ani neuvedomuje. Podmienky v tom zmysle, ako som ich naznačil v úvode – ak si Boh, ak si všemohúci Boh, tak zariaď, urob, uzdrav, vypočuj! Tieto podmienky potom vedú niektorých k záveru: Ak nie, prestávam v teba veriť, lebo asi neexistuješ, inak by si ma vyslyšal. A ak aj existuješ, potom nemáš moc, nie si všemohúci. Keď sa stretám s takýmito a podobnými názormi, pýtam sa: kto je v tomto vzťahu boh? Kto určuje podmienky? Človek? Či Boh? Lebo z vypovedaného vyplýva, že v takomto vzťahu je Boh v službách človeka. Človek vie, čo má Boh urobiť, vykonať, zariadiť, koho uzdraviť a pod. A nie je to v našej kresťanskej viere práve naopak? Predsa človek je v službe Bohu a Boh určuje podmienky, kedy uzdraví, kedy vypočuje, kedy zasiahne. A pritom to nezmenšuje jeho všemohúcnosť. Asi všetci podliehame pokušeniu moci, niektorí viac, iní menej. Pekne to vyjadril taliansky duchovný spisovateľ Carlo Carretto: „Keby mi dal Boh čo len na minútu svoju všemohúcnosť, urobil by som vo svete poriadok. Ale keby mi dal so svojou všemohúcnosťou aj svoju vševedúcnosť, nechal by som svet takým, aký je.“

Pravda o Božej všemohúcnosti

„Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho...“ Práve túto pravdu – Božiu všemohúcnosť - vyznáva Apoštolské vyznanie viery hneď v úvode. Je zaujímavé, že zo všetkých Božích vlastností sa okrem toho, že Boh je jediný, vo Vyznaní viery spomína iba Božia všemohúcnosť. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí, že má tri charakteristické črty: je univerzálna, láskyplná a tajomná (KKC 268). Univerzálna všemohúcnosť preto, lebo na počiatku stvoril Boh nebo a zem, biblicky sa to chápe ako všetko. Božia všemohúcnosť je láskyplná, lebo Boh je náš Otec, ktorý vie, čo potrebujeme a my sme dostali ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“ (Rim 8, 15) Čiže smieme osloviť Boha slovom Abba (otecko) v zmysle: „náš milý, dobrý otec“. Treťou črtou je tajomnosť, lebo iba živá a pravá viera ju môže rozoznať, keď sa všemohúcnosť prejavuje v slabosti (porov. 2 Kor 12, 9).

Dogmatická teológia učí, že Božia všemohúcnosť spočíva v tom, že čokoľvek Boh chce, bez akejkoľvek námahy uskutoční a niet na svete moci, okolnosti alebo príčiny, ktorá by uskutočneniu Božej vôle zabránila. Môžeme v tejto súvislosti myslieť predovšetkým na stvorenie sveta viditeľného a neviditeľného. Celý svet bol stvorený bez akejkoľvek námahy: „Lebo on riekol a stalo sa, on rozkázal a všetko bolo stvorené“ (Ž 33,9). Boh ukazuje svoju všemohúcnosť nielen pri stvorení sveta, ale aj pri jeho usporiadaní, keď mu dáva určitý poriadok: „Všetko to čaká na teba, že im dáš pokrm v pravý čas. Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu. Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme“ (Ž 104, 27-30).

Dôkazy zo Svätého písma

Sväté písmo naznačuje Božiu všemohúcnosť menom El, zvlášť v spojení El šaddaj. Boh je Pánom vesmíru, ktorému určil poriadok, ktorý mu je plne podriadený a je mu k dispozícii. Je Pánom dejín: riadi srdcia a udalosti podľa svojej vôle. Keď čítame Sväté písmo, vnímame, že Božia všemohúcnosť sa menovite prejavila už v spomínanom stvorení a usporiadaní sveta, ale aj v konaní zázrakov: „Ktorý Boh je taký veľký, ako je náš Boh? Ty si Boh, ty konáš zázraky, národom si dal poznať svoju moc“ (Ž 76, 14-15). A takisto aj v rozšírení a zachovaní viery a Kristovej Cirkvi: „Postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16, 18). A, samozrejme,  v konečnom a definitívnom víťazstve Ježiša Krista nad zlom: „Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy“ (1 Kor 15, 25). Sväté písmo Pána Boha na mnohých miestach nazýva všemohúcim: „Ja som všemohúci Boh...“ hovorí Boh Abrahámovi pri zmene jeho mena Abram na Abrahám (Gn 17, 1). Ešte v Starom zákone u proroka Izaiáša čítame: „Moje rozhodnutie platí a všetko, čo chcem, urobím“ (Iz 46, 10).

V Novom zákone je jasne povedané: „Lebo Bohu nič nie je nemožné“ – hovorí anjel Panne Márii pri zvestovaní (Lk 1, 37). Keď Ježiš Kristus hovorí o nebezpečenstve bohatstva, spomenie tiež: „Bohu je všetko možné“ (Mt 19, 26). Keď sv. Ján Krstiteľ v judejskej púšti vyzýva ľud na pokánie, spomenie medzi iným, že „Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov“ (Lk 3, 8).

Tradícia Cirkvi

Svätí Otcovia a Učitelia Cirkvi veľmi často pripisujú Bohu atribút všemohúci. Od začiatku poukazovali na zázraky ako na prejav Božej všemohúcnosti. Sv. Augustín zdôrazňuje: „Nehovorím: priveď mi kresťana, priveď mi žida; ale priveď mi pohana, modloslužobníka, otroka démonov, ktorý by nepovedal, že Boh je všemohúci. Krista môže poprieť, ale Boha všemohúceho poprieť nemôže.“

Sv. Tomáš Akvinský vysvetľuje: „V Bohu je moc a bytnosť, vôľa a rozum, múdrosť a spravodlivosť to isté, takže v Božej moci nemôže byť nič, čo by nemohlo byť v jeho spravodlivej vôli a v jeho múdrom rozume.“

Tajomná a prekvapivá Božia moc

Pán Boh má rôzne spôsoby, ako môže riadiť tento svet a ako nám môže pomôcť. Môže nám poslať na pomoc anjela, ako sv. Petrovi do väzenia, alebo urobiť zázrak ako na Genezaretskom jazere. Obyčajne nám pomáha prirodzenou cestou. Na oslobodenie Jozefa v Egypte použil sen, na oslobodenie mesta Betulie použil odvážnu ženu Judit. Lebo „Bohu nič nie je nemožné“ (Lk 1, 37). Myslím si, že pre nás veriacich je veľmi dôležité byť vnímavý na Božie pôsobenie, takpovediac na jeho dotyk, na prejavy jeho moci. Nepodľahnúť pokušeniu chcieť Pánu Bohu nalinkovať, takpovediac „ako má písať“ – On je Boh, on zostáva mocný a všemohúci i vtedy, keď veci neurobí podľa mojich/našich predstáv.

Ja viem, že vieru v Boha môže skúsenosť so zlom a          s utrpením podrobiť skúške. Niekedy sa môže zdať, že Boh je príliš vzdialený, neschopný zabrániť zlu, akoby stratil svoju moc. Tu sme však znova pri tajomnej Božej všemohúcnosti: „Boh Otec však zjavil svoju všemohúcnosť najtajomnejším spôsobom v dobrovoľnom ponížení a v zmŕtvychvstaní svojho Syna, ktorými premohol zlo. Ukrižovaný Kristus je teda Božia moc a Božia múdrosť. ,Lebo čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia` (1 Kor 1, 25).         V Kristovom zmŕtvychvstaní a povýšení Otec konal podľa pôsobenia svojej mocnej sily a ukázal aká nesmierne veľká je jeho moc pre nás veriacich“ (KKC 272). Veriť v takúto Božiu moc a všemohúcnosť je a zostane pre človeka výzvou. Po zdanlivom fiasku na kríži a zapečatenom hrobe bolo pre normálneho smrteľníka všetkému koniec. Čisto s ľudskými silami je človek v okamihu smrti skutočne na konci. Ale nie s Božou mocou a s Božou silou...

Nič nemôže tak posilniť našu vieru a nádej, ako keď sme vo svojom srdci pevne presvedčení, že Boh môže všetko. Lebo keď ľudský rozum spozná, že Boh je všemohúci, ľahko a bez zaváhania bude súhlasiť so všetkým, čo treba veriť, aj keby to bolo veľké a obdivuhodné a prevyšovalo by to poriadok a zákony prírody, ako je viera v zmŕtvychvstanie a vo večný život.

Vďaka za Božiu všemohúcnosť

Na záver chcem ešte spomenúť jednu veľmi krásnu modlitbu dňa, ktorú sa kňaz modlí na 26. nedeľu v období cez rok: „Dobrotivý Bože, ty najviac prejavuješ svoju všemohúcnosť, keď sa zmilúvaš a odpúšťaš; neprestajne nám dávaj svoju milosť, - aby sme príkladným kresťanským životom na zemi dosiahli prisľúbenú blaženosť v nebi...“

Boh prejavuje svoju všemohúcnosť naozaj neočakávaným a zvláštnym spôsobom, keď sa zmilúva a odpúšťa, keď nás odvracia od našich hriechov a svojou milosťou obnovuje s nami priateľstvo. Aký úžasný je náš Pán a Boh! Všemohúci, ale nie podľa našich predstáv. Prejavuje svoju všemohúcnosť v zdanlivej slabosti, keď sa zmilúva a odpúšťa. Kto ešte neokúsil z jeho moci a dobroty zároveň, nech pristúpi k prameňu Božieho milosrdenstva a čerpá s radosťou z prameňa spásy. Veď on sa nikdy neunaví – ako hovorí pápež František – aby nám odpustil.

 

 

 

 

 

Citát

 

„Kto sa vzdiali od Boha, neuniká jeho moci, vymyká sa len z jeho lásky.“

Blahoslavený John Henry Newman

 

 

 

„To, čo robíme dobre, je aj Božie, aj naše: Božie je pre milosť, ktorá nás predchádza, naše pre slobodnú vôľu, ktorá poslúcha.“

 

 

Svätý Gregor Veľký

 

 

 

AUTOR: Pavol Zahatlan, rektor Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre a odborník v oblasti dogmatickej teológie na CMBF UK Snímky: isifa/shutterstock a wikimedia commons
Páčilo sa :
0