16. mája 2018
Čítaní: 36
KN 20/2018 | Misie
Odpadky sa stali ich živobytím
Okolo milióna obyvateľov Brazílie sa živí zberom a predajom odpadkov. Približne sedemstotisíc z nich býva v tých najnedôstojnejších podmienkach na smetiskách alebo v ich blízkosti, ostatní našli zázemie v kooperatívach zberačov odpadkov.

 

Alfonsina (62) je matkou deviatich detí a mnoho rokov žila na skládke odpadu pri známom a vyhľadávanom historickom meste Ouro Preto. Dnes je dušou kooperatívy zberačov odpadkov, ktorí sa s podporou miestnej samosprávy i neziskovej organizácie ACMAR podieľajú na zbere i triedení odpadkov v tomto meste. „Mnohí ľudia zostanú prekvapení, keď sa dozvedia, že na odpadkoch sa dá zarobiť,“ vysvetľuje koordinátorka kooperatívy Maria das Graças Filinha (60), ktorá ako učiteľka začala s deťmi v škole zbierať plechovky. „Z ich predaja sme si kúpili prvý počítač, čo sme vôbec nepredpokladali.“

Práve táto skúsenosť podnietila bývalú učiteľku, aby sa začala zaujímať o zberačov odpadkov. Navštevovala ich na smetisku a pokúšala sa s nimi nadviazať kontakt, no trvalo takmer rok, kým si k nej vybudovali dôveru a uverili, že ak odídu zo skládky, neprídu o svoj zárobok. Mnohí z nich mali navyše z minulosti skúsenosť, že ich odviedla polícia, pretože bývať na smetisku je v Brazílii nezákonné.

Zberačské začiatky

Pomocnú ruku podal na začiatku zberačom odpadkov v Ouro Preto starosta, ktorý im poskytol financie a prenajal pre nich halu na triedenie odpadkov. „Najskôr sme začali zbierať materiál. Šesť mesiacov sme iba zbierali,“ spomína Marcília (33), ktorá je v združení už jedenásť rokov a kedysi tiež žila na skládke.

Na začiatku nemali zberači nijaký príjem, no dostávali príspevok od obce. „Viacerí ľudia to zneužili, pretože sa vždy ráno prišli zapísať, no materiál nezbierali,“ spomína s trpkosťou Alfonsina, ktorá ako jediná z pôvodnej skupiny vzala novú šancu na normálny život naozaj vážne. V roku 2006 sa zaregistrovali ako občianske združenie a prvý raz si prenajali nákladné auto. „Museli sme zaplatiť 400 reálov (asi sto eur),“ pamätá si presne Alfonsina. „Naložili sme doň všetko, čo sme nazbierali, odpad sme predali a dostali sme 1 400 reálov (350 eur). Každý z nás odchádzal domov s 30 reálmi (7,50 eur) vo vrecku,“ hovorí s hrdosťou.

V zbere pokračovali ďalej a začali zbierať aj zvyšky materiálov z bane. Dnes si zberači odpadkov zarobia mesačne minimálnu mzdu, čo je približne 970 reálov, teda asi 240 eur.

Desiatky druhov

Práca zberačov odpadkov, ktorí sú v súčasnosti zo zákona považovaní za zamestnancov, si vyžaduje dôslednú koordináciu i logistiku. „Skôr ako začneme v niektorej štvrti zbierať odpadky, informujeme ľudí o triedenom zbere. Vysvetľujeme im, ktoré dni prídeme a kde majú nechávať odpadky,“ opisuje celý proces Maria das Graças a ukazuje letáčik na recyklovanom papieri, kde je názorne vysvetlené, čo zbierajú.

V brazílskych domácnostiach sa odpad triedi na vlhký a suchý. Nerecyklovateľný a vlhký odpad vrátane organického sa zbiera osobitne do určených nádob, suchý odpad dávajú ľudia do veľkých vriec a v dohodnuté dni vykladajú pred dvere. Zberači vrecia so suchým odpadom zoberú, triedia, a potom ďalej predávajú.

„Odpad triedime do niekoľkých kategórií,“ vysvetľuje odborne Marcília. „Základné delenie je na papier, plast, kovy a sklo, ale to nie je všetko. Papier môže byť miešaný, biely, novinový alebo kartónový. Na začiatku bol najdrahší biely papier, teraz najlepšie vynáša novinový, no je ho čoraz menej,“ prezrádza zberačské tajomstvá mladá žena. „Plast sa delí tiež na viac druhov – farebný, biely, pet fľaše s olejom a bez oleja, ťažký a ľahký hliník či tetrapack. Najlepším kusom je biely plast, teda igelitové vrecká.“ 

Jednotlivé druhy potom balia do veľkých balíkov a lisujú. Čím lepšie je obsah balíka roztriedený, tým väčšia je jeho hodnota. Jeden balík má približne 250 kilogramov a dostanú zaň približne sto reálov (asi 25 eur). Sklo, ľahký a ťažký hliník predávajú do mesta Belo Horizonte priamo recyklačným firmám, ostatné materiály sprostredkovateľom recyklačných firiem.

Odpadková mafia

„Približne 90 percent materiálu z domácností, ktorý dnes končí v recyklačných firmách, pochádza od zberačov odpadkov, ale iba desať percent zisku dostávajú späť zberači,“ hovorí Luciano Marcos (49), poradca národného hnutia zberačov odpadkov. „Niektoré firmy totiž fungujú ako medzičlánky a ponechávajú si väčšinu zisku. Usilujeme sa dosiahnuť, aby priemyselné firmy kupovali materiál priamo od kooperatív zberačov odpadkov, čo je momentálne zložité, lebo kooperatív je veľmi veľa, preto chceme vytvoriť ich spoločnú sieť.“ Rovnako sa snažia dosiahnuť, aby firmy produkujúce odpad mali povinnosť platiť do recyklačného fondu a výrobcovia prispeli k tomu, aby bol materiál opäť zrecyklovaný.

„Podľa našich prepočtov sa ročne premárni asi 20 miliárd reálov (5 miliárd eur) iba preto, že odpad skončí na smetisku. Vieme však, že 20 miliárd by dalo prácu miliónom ľudí,“ hovorí Luciano Marcos.

Aj taký, na prvý pohľad neatraktívny segment, ako sú odpadky, je spojený s veľkými peniazmi a korupciou; v Brazílii dokonca funguje takzvaná odpadková mafia. „Niektoré recyklačné firmy z čiernych peňazí získaných z procesu recyklácie podporujú volebné kampane starostov a primátorov. Teraz však začal platiť zákon, že volebná kampaň nesmie byť financovaná zo súkromných zdrojov, čo je opäť príležitosť na zmenu,“ myslí si Luciano Marcos. Pre všetkých, ktorí pracujú priamo so zberačmi odpadkov, je dôležitý aspekt solidarity. Tú musia prejaviť obyvatelia, obce, ale aj zberači medzi sebou navzájom. „Potrebujú vedomie, že v tom nie sú sami a že ich práca je veľkým prínosom pre celú komunitu,“ uzatvára Luciano Marcos.



AUTOR: MARTINA GROCHÁLOVÁ
SNÍMKY: DANICA OLEXOVÁ
Páčilo sa :
0