16. mája 2018
Čítaní: 32
KN 20/2018 | Kultúra
Vytvára z vlákien erby miest a obcí Slovenska
ONDREJ FRANKOVIČ (57) z Iliašoviec pracuje na železnici a v živote sa riadi mottom – čas veľmi letí, preto využi každú voľnú chvíľu nato, aby si po sebe niečo zanechal. Toto motto sa snaží plniť doslova a jeho doterajšia zbierka diel je naozaj rozsiahla.

 

Už pri prvom kontakte ste ma upozornili na to, že máte viac záľub. Nuž ale venujme sa teraz najmä vypletaniu z vlákien. Pomocou nich tvoríte naozaj veľmi pôsobivé a oku lahodiace obrazy. Ako to bolo na začiatku, keď ste sa zoznamovali s touto nevšednou umeleckou záľubou?

V roku 1996 som bol na liečení, kde pacientky v rámci arteterapie napichávali špendlíky do polystyrénu a vytvárali pomocou farebných nití rôzne jednoduché geometrické obrazce. To ma inšpirovalo a rozhodol som sa tomu venovať a túto techniku aj zdokonaľovať. Začal som ako podklad používať drevenú dosku a namiesto špendlíkov kolárske klince. Taktiež namiesto nití som prešiel na metaluxové vlákna.

 

Je to drina vypliesť vláknami obraz?

Každá ručná práca je drina. K poraneniam pri tejto práci nedochádza, ak nerátam poudierané prsty od kladiva pri nabíjaní klinčekov. Je to skôr o zraku, trpezlivosti a pevných nervoch. No a najdôležitejšie pri tejto práci je mať dostatočne dlhé nechty.

 

Ako táto práca vyzerá?

Na podkladovú dosku si nanesiem príslušný nákres a označím body, kde ma ísť klinček. Po vybrúsení sa celý obrazec nabije klinčekmi a nakoniec sa nastrieka farbou. Vlákna nie je potrebné upravovať. Je to dvojvlákno – jedno vlákno je viskóza (silón) a druhé farebné je hliník. Vlákno drží farbu a lesk celé desaťročia.

 

Tvoríte najmä vypletané erby slovenských miest a obcí. Koľko ste ich už takto vytvorili?

Zbierka, ktorú som vyrobil, obsahuje 140 erbov miest Slovenska. V roku 2003 som vyrobil 33 erbov okresu Spišská Nová Ves a v roku 2011 banícke erby zo Spiša v počte 36 kusov. Ostatné erby vyrábam podľa požiadania. Osobitnú časť mojej tvorby tvorí štátny znak SR – tých som vyrobil okolo 700 kusov. Nerobím si zálusk na žiaden erb. Vždy sa čaká na objednávku.

 

Ktoré erby považujete vy osobne za najkrajšie?

Nechcem nikoho uraziť, ale všetky erby majú svoje čaro a históriu, ale ten naj je pre mňa erb mesta Bytča.

 

A ktoré vám dali poriadne zabrať?

Tých bolo neúrekom, ale Krupina a Levoča – to bola fuška. Alebo také Lipany a Bánovce nad Bebravou. Miestami mi bolo aj do plaču.

 

Priemerne ako dlho trvá výroba jedného erbu?

Je to rôzne, každý erb je iný. Jednoduché erby, ako sú napríklad Hlohovec, Banská Bystrica či Svidník, urobím za 3-4 dni. Pri tých ťažkých mi to trvá aj mesiac.

 

Medzi erbmi bol aj ten z vašej rodnej obce Iliašovce?

Moja rodná obec má v erbe medveďa podľa starého názvu Villa Ursi (obec medveďa). Táto práca nebola v ničom osobitá. Robil som ho ako každý iný, akurát, že som ich urobil už niekoľko kusov a v rôznych veľkostiach.

 

Spomínate si na nejakú kurióznu situáciu v súvislosti s prácou na erboch?

Áno, mesto Krupina som premenoval na mesto „Krupica“ a podarilo sa mi aj nové mesto  „Považská Štiavnica“, miesto Považská Bystrica.

 

Je vás na Slovensku viac, ktorí sa venujete klinčekom a vláknam?

Na Slovensku nepoznám nikoho, kto sa tomu venuje, ba dokonca ani vo svete. Možno niekto niečo jednoduché robí, ale erby určite nie.

 

Erby vo vašom umeleckom spracovaní sú zapísané v Knihe slovenských rekordov. Môžete nám k tomu povedať viac?

Bolo za tým mnoho vybavovania. Ale považujem to za určitú prestíž, ktorej sa dostalo mne a mojim dielam.

 

Vy však robíte z vlákien aj iné obrazy...

Samotní ľudia mi dávajú inšpiráciu, keď prichádzajú za mnou s konkrétnou objednávkou. Podľa daného nákresu potom vyrobím obraz v požadovanej veľkosti. Je to naozaj veľmi rôznorodé.

 

Vaše práce sa dostali do viac než 70 krajín sveta. Ako sa to stalo?

Jednoducho si ich turisti alebo Slováci na Slovensku zakúpili a odniesli na pamiatku do zahraničia. Tiež si zopár so sebou vzali aj misionári. Niečo som však vytvoril aj pre futbalovú hviezdu Pelého, a tiež pre jedného kardinála vo Vatikáne.

 

Mali ste možnosť už aj vystavovať svoje diela?

Mal som výstavu v Smižanoch pri príležitosti 760. výročia založenia obce. Vystavoval som aj v átriu Vlastivedného múzea v Spišskej Novej Vsi. Po troch dňoch prišla veterná smršť a rozbila 64 erbov. Bolo to pre mňa nesmierne bolestivé vidieť tú spúšť po siedmich rokoch driny. Po troch rokoch sa mi podarilo 32 erbov vyrobiť znova a 32 som opravil. Takže dnes je zbierka kompletná a uložená v mojej dielni, skrytá pred očami verejnosti.

 

Prečo vás to znova a znova láka vziať vlákna do rúk a prostredníctvom nich tvoriť nové diela?

V zamestnaní som veľmi pracovne vyťažený a táto práca je pre mňa určitý relax. Rád sa popasujem s novým erbom. Je to vďačná téma, lebo každý erb je iný a ku každému pristupujem individuálne.

PAVOL KALL
Páčilo sa :
0