6. júna 2018
Čítaní: 50
KN 23/2018 | Duchovná obnova
Ľudské srdce živí štedrosť, ubližuje mu korupcia
Traduje sa, že peniaze vymysleli Feničania. Len škoda, že tak málo – povzdychneme si neraz. Peniaze totiž otvárajú veľké možnosti. Kupujeme si za ne veci potrebné na život, ale často aj to, čo vôbec nepotrebujeme. Žartom sa hovorí - kto tvrdí, že peniaze neprinášajú šťastie, nech ich prevedie na môj účet. S peniazmi sa však dá urobiť aj veľa dobra.

Dobro, ktoré môžeme vykonať prostredníctvom peňazí, nemusí mať podobu čohosi materiálne obrovského či nedosiahnuteľného. Aj niekoľkými drobnými mincami môžeme pomôcť našim drahým, aby mali krajší deň. Peniaze nám umožňujú pripraviť darček, poskytnúť pomoc, vyjadriť ľudskú solidaritu. Sú aj symbolom dôvery, lebo Boh ich vkladá do našich rúk ako nástroj na konanie dobra. Dôveruje nám, že tieto prostriedky využijeme na dobro. Na dobro pre seba a pre našich drahých, a keď máme štedré srdce, aj na obohatenie sveta. Nie je pravda, že by peniaze boli „čertove obrázky“. Ako každá dobrá vec, aj ony sa dajú zneužiť, ale kladné možnosti, ktoré ponúkajú, sú príležitosťou vniesť viac dobra do sveta. Veď „zlí“ ľudia vždy budú mať radi peniaze a budú sa za každú cenu obohacovať. Prečo by „dobrí“ ľudia mali byť len chudobní? V ich rukách peniaze nadobudnú zvláštny lesk lásky, pretože pomôžu mnohým ľuďom k šťastnejšiemu a vyrovnanejšiemu životu.

Ježiš, Judáš a peniaze

Aký mal k peniazom prístup Ježiš? Evanjelium zachytáva, že aj spoločenstvo dvanástich apoštolov malo svojho „ekonóma“. Bol ním Judáš, ktorý nosil mešec. Nepozerajme sa na neho iba krivo; Judáš musel byť istým spôsobom aj dobrý a spravodlivý človek, keď si ho Ježiš vyvolil za apoštola. Z mešca apoštoli žili, pomáhali chudobným, zabezpečovali fungovanie svojej skupiny. Ježiš platil aj dane – teda prispieval do spoločenstva a pre spoločné dobro. A dovolil, aby mu Mária vyliala na nohy drahý olej, doprial si teda duchovný wellness lásky pred ťažkými udalosťami, ktoré ho čakali v Jeruzaleme (porov. Jn 12, 3).

Koncept odmeny

Za svoju prácu dostávame odmenu. V robote je to plat, v škole známkový systém. Láska a dobro so sebou prinášajú odmenu vnútornej spokojnosti a zmyslu života. Pre človeka je prirodzené, že dostáva odmenu za svoje služby. Aj podľa katolíckej morálky máme nárok na odmenu za svoje snahy. Koncept odmeny v sebe zahŕňa princíp, že nás odmeňuje niekto druhý. Ide o vyjadrenie spoločenstva, komunity, myšlienky skupiny a zlučovania sa.

Bolo by nelogické odmeňovať samého seba, lebo sa tu stráca spoločenský rozmer priateľstva, a človek síce skončí s materiálnym obohatením, ale bez duchovnej príchute radosti zo vzťahu. Tu sa dostávame k zneužitiu dobra z odmeny, keď si človek sám sebe udelí odmenu, alebo ju dokonca vyžaduje od druhých už dopredu - ako podmienku svojej služby. Pritom sa stráca rozmer dobrého srdca a štedrosti. Ak si človek odmenu za svoje služby žiada dokonca násilne, hovoríme o korupcii, ktorá škodí srdcu človeka.

Odmena v sebe zahŕňa radosť, že som niekomu pomohol a on sa mi v láske odvďačil. Napríklad ak nás zubár zbaví bolesti, ktorá nás trápila už mesiace, sme mu veľmi vďační za jeho odbornosť a lekárske poznatky a doprajeme mu jeho plat. Ak by si však dopredu vypýtal veľmi veľkú odmenu za to, že nás uprednostní pred druhými, nemal by z toho radosť ani on, ani my. Človek nemôže dávať darčeky iba sám sebe, okráda sa tým o vzťahy.

Z detstva si pamätám, ako sme sa veľmi tešili na vianočné darčeky a hľadali sme ich už od septembra. Ak by sme ich našli a „ukradli“ už v októbri, sami by sme si pokazili Vianoce. To je zjednodušený pohľad na korupciu. Netrpezlivý človek si dopredu chce privlastniť to, čo by možno z lásky aj tak dostal, a narobí tým škodu tak sebe, ako aj druhým. 

Nezmyselnosť a zlo korupcie

Dejinami ľudstva sa tiahne nešťastie korupcie. Ubližuje spoločnému dobru, lebo pri podplácaní verejných činiteľov doplácame na toto zlo my všetci. Slovo korupcia je latinského pôvodu a je odvodené zo slova rumpere, čo znamená zlomiť, rozlomiť, pretrhnúť. Láme sa tu dôvera, keď niekto dáva prednosť osobným výhodám pred dobrom celku. Latinský výraz corruptus znamená byť zvrátený a skazený.

Korupcia prekáža zdravému rozvoju, lebo uprednostňuje toho, kto si viac zaplatí, bez ohľadu na kvalitu služieb, ktoré dotyčný človek ponúka. Vyvoláva tak sociálnu nerovnosť. Tí, čo majú prostriedky, si zaplatia lepšie služby, a priemerný človek trpí. Je to nespravodlivosť, ktorá volá do neba.

Ježiš je priateľom chudobných, ktorí pri korupcii trpia najviac, lebo si nemôžu dovoliť služby, ktoré by si v spravodlivom štáte dovoliť mohli. Korupcia narúša i hospodársku súťaž. V konečnom dôsledku zhoršuje kvalitu života. Korupcia je zlo, lebo vytvára celú triedu nešťastných ľudí. Preto patrí chvála všetkým spravodlivým ľuďom, ktorí proti nej bojujú na osobnej či štátnej úrovni. Našou povinnosťou je vyjadriť vďaku štedrým ľuďom, ktorí v štáte - niekedy aj za cenu vlastného znevýhodnenia - bojujú za krajší svet pre nás všetkých.

Vojaci a Ježišovo vzkriesenie

Korupcia nie je moderný fenomén. Svojimi chladnými prstami poznačuje celé dejiny ľudstva. Neobišla ani Ježišove časy. Stretávame sa s ňou aj po Ježišovom zmŕtvychvstaní. Vojaci, ktorí mali strážiť Kristov hrob, aby sa ho učeníci nepokúsili ukradnúť, sa dajú podplatiť, aby šírili verziu, že sa tak aj stalo - hoci boli sami svedkami prázdneho hrobu. (porov. Mt 28, 11 – 15).

Vojaci dali prednosť vlastnému materiálnemu zabezpečeniu pred pravdou. Môže byť človek v podobnej situácii dlhodobo šťastný? Myslím si, že svedomie sa im ozývalo po celý život. Veď ako vojaci určite mali v sebe pevne zakotvenú vojenskú etiku. A tá hovorí, že sa človek dáva do služby pre druhých a chráni ich aj za cenu vlastného života. Vojenský sľub je vznešený a obdivuhodný zároveň. Človek štedro dáva svoje sily na ochranu celku a sám prijíma na seba tvrdé podmienky života, aby ochránil tých, ktorí sú mu drahí. Veď aj rytier chráni a bojuje za svoju princeznú. Vedomie, že princezná je v bezpečí, preňho znamená viac ako vlastné pohodlie, ktoré mu určite chýba v chladných nociach a v náročných krvavých bojoch. Ak korupcia ničí aj šľachetného vojenského ducha, potom morálny rozklad dosiahol svoj vrchol. Sila vzkriesenia je však silnejšia. Ježiš prešiel aj cez zatvorené dvere. Ani zlo korupcie neumlčalo jeho posolstvo Života. Ako hovorí apoštol Pavol – „kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť“ (Rim 5, 20).

Šťastie moje, alebo šťastie druhých?

Pri korupcii ide o starodávny problém človeka, že chce byť šťastný. Ak nie je šťastný, tak si šťastie kradne nasilu, čo má za následok, že mu šťastie ešte viac utečie. Pri šťastí platí rovnaký princíp ako pri láske. Čím viac chceme robiť šťastnými druhých, tým sme šťastnejší aj sami.

Na jednej svadbe sa kňaz pýtal ženícha, či chce byť šťastný. Chcem. Tak sa nežeň. A ty milá nevesta – chceš byť šťastná? Chcem. Tak sa nevydávaj. Ale ak chceš robiť šťastnou svoju ženu/robiť šťastným svojho muža – potom vstupuj do manželstva a aj sám/a budeš šťastný/á.

Pri korupcii si človek násilne berie prostriedky za svoje služby, aby bol šťastný. No je to klam. Nakoniec ho dobehne fakt, že spravil nešťastným svoje okolie. Najmä vo verejných veciach prispieva korupcia k nešťastiu celého národa, k zastaveniu jeho ekonomického rastu a prosperity. Je jasné, že vedúci verejní činitelia si zaslúžia veľké odmeny. Keď žijú spravodlivo a čestne, odmena ich neminie. Korupcia je o netrpezlivosti. Chcú bohatstvo a blahobyt hneď a teraz. Boh im ho chce dopriať, ale postupne, ako odmenu za ich záujem o verejné blaho. Nakoniec je to všetko o vzťahoch. Ak človek myslí aj na svojich blížnych, všetko sa mu vráti stonásobne a ešte má aj dobrý pocit, že pomohol (porov. Mt 19, 29; Mk 10, 30).

Láska sa rozdáva zadarmo

Jednou z charakteristík lásky je, že sa rozdáva zadarmo. Nevie inak, ako sa rozdávať za každých podmienok. Ale vo svete musíme z niečoho žiť. Živiť naše rodiny, zabezpečiť seba a svojich drahých. Niekedy sa Cirkvi vyčíta, že pracuje, ľudovo povedané, s „vatikánskou menou“ – teda len s „Pán Boh zaplať“ za služby. Nie je to tak. Veriaci človek si uvedomuje hodnotu a zmysel peňazí. A vie s nimi zodpovedne narábať ako s prejavom dôvery, ktorú dostal od Boha a spoločnosti. Korupcia je zlo, lebo ničí dôveru a vzťahy. Znamená povýšenie peňazí na popredné miesto v našom živote, ktoré im vôbec neprislúcha. Na prvom mieste sú vždy vzťahy. Vzťah k Bohu, vzťah k svojim drahým, vzťah k spoluobčanom, vzťah k sebe. Vôbec nie je utópiou očakávať spravodlivý svet, kde každý dostáva finančnú odmenu za svoje služby a nežiada pre seba viac vo forme úplatkov.

Modlime sa za našich predstaviteľov štátu a politicky angažovaných ľudí, aby svoje funkcie brali ako prejav dôvery nás všetkých v ich morálnu integritu a ľudskosť. Každá minca má dve stránky. Ak doprajeme druhým odmenu za ich služby a budeme voči nim štedrí, nebudú cítiť potrebu prijímať úplatky na vylepšenie svojho osobného života. Korupcia sa totiž rodí aj zo skúposti jedného voči druhému. Keď niekomu nechceme dopriať oficiálne, tak sa - keď má na to príležitosť, zabezpečí financiami a majetkom aj nelegálne.

Svet a ľudské spoločenstvo môžu fungovať iba vtedy, ak budeme jeden k druhému ľudskí a nebudeme sa donekonečna kontrolovať, kto má viac a kto menej. Modlime sa teda aj za seba, aby sme vedeli byť štedrí k druhým a vedeli im dopriať odmeny za ich služby; a modlime sa, aby zlo korupcie obchádzalo náš štát, spoločenstvo, prostredie, kde žijeme. 

Liek proti korupcii

Korupcia je považovaná za zlo u všetkých ľudí, či už sú veriaci, alebo nie. Občianska spoločnosť proti nej účinne bojuje a za jej odhalenie hrozia vysoké tresty.

Kresťan však nerobí niečo zo strachu pred trestom, ale z vlastného presvedčenia, lebo cíti, že iba dobro ho vie priviesť k šťastnému životu. Naše svedomie nie je otravný moralizátorský orgán. Je to hlas Boha v našom srdci, ktorý nás pozýva na cestu lásky. Úloha nás kresťanov nie je druhých očierňovať, alebo sa sťažovať na korupciu na vysokých miestach a ukazovať prstom: „Títo sú zlí.“

Chceme žiť lásku a prijatie v praxi, aby sa okolo nás vybudovala atmosféra priateľstva. Zlo nemá šancu sa rozvíjať v prostredí, kde vládnu evanjeliové hodnoty. Len malý človek má potrebu stále moralizovať a všetko kritizovať. Poučovanie, odsudzovanie a vyplákavanie nikomu nepomôžu. Ako hovoril sv. Ján Bosco, „treba robiť dobro a človek sa sám pridá“.

Na zlo sa dá reagovať dvoma spôsobmi. Buď sa človek naň sťažuje a bojovne mu robí výčitky; alebo ide cestou pokoja, venuje sa dobru, a dobro vlastnou silou prevalcuje aj moc temnoty.

Proti korupcii sa nedá bojovať odsudzovaním ľudí, ktorí ju robia, a znevažovaním ich hodnoty. Aj oni chcú byť šťastní, aj keď nečestným spôsobom. Robia to z nevedomosti, lebo nenašli rýchlejšiu cestu. Ako kresťania musíme ukázať alternatívu. Rýchla cesta k radosti existuje. Skratka k spokojnému životu je možná. Je to sieť vzťahov. Spoločnosť dobre funguje vtedy, keď si jeden druhému doprajeme dobro bez ohľadu na vierovyznanie, farbu pleti, spoločenské postavenie a podobne. Láska je univerzálna a zväčšuje sa darom, vzájomným zdieľaním sa. Fenomén korupcie v nás nemá vyvolať frustráciu zo zla, ale angažovanosť nás v láske a štedrosti v našich vzťahoch. 

AUTOR: TOMÁŠ JELLÚŠ SJ rektor Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa v BA Ilustračná snímka: profimedia.sk
Páčilo sa :
0