13. júna 2018
Čítaní: 64
KN 24/2018 | Kultúra
Miloval slovenský národ bez nacionálneho pátosu
Pred 90. rokmi zomrel Martin Kukučín, vlastným menom doktor Matej Bencúr, po ktorom je pomenovaná dokonca planétka

Martin Kukučín bol lekárom, ľudomilom, no najmä významným slovenským spisovateľom, predstaviteľom slovenského realizmu, ktorého literárne dielo odrazilo vieru v demokraciu. Nebola to však viera naivná, ani patetická či pseudoromantická. Naopak, samotný Kukučín podliehal vnútorným konfliktom, keď zápasil v duchu s víziou eticko-mravnej obrody spoločnosti oproti jej reálnym krokom. Upadajúce zemianstvo a postupne etablujúci sa kapitalizmus poslúžili autorovi z oravskej dedinky Jasenova ako živná pôda na vykreslenie priorít. Už vtedy úcta k peniazom vytláčala charakter a ľudské vzťahy.

Empatia a láskavý humor

Martin Kukučín, novátorský spisovateľ, dychtivý po vzdelaní a nezávislosti, sa však nevzdával harmonických riešení. Jeho príznačný empatický a srdečný humor, vnútorné pochopenie krásy života prostého človeka i ľudová tradícia boli mu nápomocné v prepájaní diela so životom. Prešiel oblúkom od nadviazania na sentimentálno-romantickú poviedku (Čas tratí – čas platí) k svojsky príznačnej realistickej tvorbe poviedok a čŕt s typickým využitím hovorovej reči ľudu ako nového literárneho jazyka. Často až groteskno-vtipné predsudky dediny a odvaha jednotlivca s víťazstvom osobného šťastia poukazujú na autorove skúsenosti, ako aj stav society konca 19. storočia. Odchod z domu zanecháva v ňom stopu a vtláča ju aj do litier svojich kníh s príznačným rozprávačom, sociálno-psychologickou sondou a drobnokresbou. Spomeňme z tohto obdobia diela ako Rysavá jalovica, Z teplého hniezda, Do školy, Panský hájnik.

Viac do hĺbky

Jasenovské obdobie vystriedal mladý autor za pražské, kde si ako študent medicíny a člen spolku Detvan spomína na svoj dedinský ľud v spomienkovej próze. Sociálno-psychologická motivácia čoraz viac vteká do citových konfliktov jeho pražských diel. Hlboký ponor do psychiky človeka na okraji spoločnosti vyjadril tragizmom ľúbostnej drámy a zároveň autorsky priznaným úsmevom v neiluzívnom diele Neprebudený. Duchovný a hmotný úpadok zemianstva drobnokresbou pertraktuje vo svojej poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie. Molocha mamony vyvažuje odpúšťaním a mravným obrodením v Dies irae. Bôľ nad zlyhaniami človeka vyvažuje humorom, a naopak (Mišo). V Prahe píše aj žartovné obrázky s chytľavým a nadčasovým humorom, ako aj rozprávky z malo- a veľkomestského prostredia. Kukučínov humor sa zrazu mení na iróniu, čím dáva jasne najavo odmietavý postoj voči malomeštiackej spoločnosti (Na podkonickom bále).

Život v zahraničí

Ako lekár odchádza do Seliec na ostrov Brač, kde naďalej priam fotograficky vníma, pozoruje, zapisuje a tvorí (Svadba, Prvá zvada). Humor a nostalgia, hovorová chorvátčina a zvyky slúžia v dielach zo sklonku storočia analogicky k našim reáliám. Hovorovú reč Kukučín začína nahrádzať v jednom z najlepších slovenských románov daného obdobia – Dom v stráni – monologickou tendenciou, ktorá mu bude čoraz vlastnejšia, aby tak vykreslil rozpad harmonických „patriarchálnych“ vzťahov v dravom prúde životných zmien. A opäť dobrovoľne Kukučín, cestovateľ, odchádza tentoraz už s manželkou Pericou Didoličovou do Južnej Ameriky. Svedčí o tom aj známy cestopis Prechádzky po Patagónii či 5-zväzkový román Mať volá. V Patagónii sa stal prvým lekárom Medzinárodného Červeného kríža a v Čile ho údajne dodnes vnímajú ako humanistu a ľudomila, podľa ktorého je pomenovaná poliklinika aj najmodernejšia operačná sála (Matej Bencúr). Kukučín stále veril, že ľudstvo bude raz slobodné, no nešíril revolučné myšlienky. Dravosť, sebectvo a padlú morálku buržoáznej spoločnosti však odsudzoval.

Posledná tvorba

V poprevratovom období Martin Kukučín inklinuje k subjektívnosti i štylizovanosti. Návštevy Slovenska s úplne inými zážitkami mu už neposkytujú možnosti na také vžitie sa do pomerov, ako keď ich žil. Upúšťa od hľadania nového tvaru umeleckého zobrazenia smerom k pochopeniu zmyslu vývoja vtedajšej society, o ktorej osud prejavoval starosť. Humor vystriedala nostalgia.Martin Kukučín, epik a tvorca cestopisov, ktorý sa v menšej miere venoval aj publicistike či dráme a prekladom, ukončil svoje dielo historickými románmi s národno-historickou tematikou (Lukáš Blahosej Krasoň a Bohumil Valizlosť Zábor). Zomrel na Dolnej zemi. Presne pred 90. rokmi ho nakoniec pochovali v Martine na Národnom cintoríne. Martin Kukučín nám vo svojich dielach odovzdal posolstvo viery v človeka a jeho mravný aspekt, vieru v národ bez zbytočného pátosu, avšak s túžbou po skutočne realizovanej a žitej slobode.

 

 

 

 

Stanislava Matejovičová
Popis snímky: Martin Kukučín (*17. 5. 1860 Jasenová – †21. 5. 1928 Pakrac pri Lipiku, Chorvátsko)
Páčilo sa :
0