13. júna 2018
Čítaní: 68
KN 24/2018 | Mladým
Mladý Rožňavčan odlieva zvony stredovekou technológiou
Mnohí mladí ľudia sú často zahľadení do svojich smartfónov a tabletov. „Hladkanie“ moderných komunikačných prostriedkov sa stáva ich dôležitou každodennou činnosťou. RÓBERT SLÍŽ (20) z Rožňavy tiež používa technologické zázraky doby, no podstatnú časť jeho voľného času vypĺňa neobyčajná záľuba a tradičné remeslo našich predkov. Už niekoľko rokov odlieva zvony.

 Ako ste sa dostali k odlievaniu zvonov?

Prvý kontakt so zvonmi som mal asi vo veku 3-4 rokov, keď ma môj starý otec brával zapínať zvony na obecnej zvonici v Plešivci. Približne v dvanástich rokoch som sa o zvony začal zaujímať viac. Navštevoval som veže, robil fotodokumentácie zvonov a ich nahrávky. Vždy ma fascinovali staré remeslá; najmä tie, ktoré pracujú s kovom a ohňom ako napríklad kováčske remeslo. V pätnástich rokoch som sa rozhodol, že si skúsim vyrobiť vlastný zvon.

Zvon, keď sa rozozvučí, vzbudzuje rešpekt i úctu. Človek vtedy nachvíľu zastane a obdivuje toto veľkolepé majstrovstvo našich predkov. Vy odlievate zvony takzvanou stredovekou metódou. Môžete ju krátko opísať pre tých, ktorí o nej nepočuli?         

Pri stredovekej technológii sa zvony odlievajú do foriem vytvorených zo špeciálnej hlinenej zmesi. Každý zvonolejár má svoju overenú receptúru. Základ však tvorí ílovitá hlina a konský trus. Na počiatku každého zvona sa musí navrhnúť a vypočítať jeho prierez, takzvané rebro (profil), ktoré udáva jeho akustické vlastnosti. Zvon totiž neznie iba jedným tónom. Je to celé spektrum alikvotných tónov, ktoré musia dokopy ladiť. Práve nimi vieme ovplyvniť, ako bude náš budúci zvon znieť, či radostne, smutne, prísne...

Takže rebro tvorí jeden zo základov budúceho zvona?

Podľa navrhnutého rebra sa vyrežú šablóny, podľa ktorých sa formujú jednotlivé časti formy. Prvou je jadro, ktoré kopíruje vnútorný tvar zvona. Na jadro sa vytvorí takzvaný falošný zvon, ktorý je v podstate presným modelom budúceho zvona. Ten sa pokryje voskom a nalepia sa naň prvky výzdoby, ktoré sú taktiež vytvorené z vosku. Potom sa na zvon začnú natierať vrstvy hliny, ktorá má za úlohu odtlačiť všetky prvky výzdoby. Tvorí sa tak tretí diel formy nazývaný plášť. Po dokončení sa celá forma vypáli. Voskové prvky sa odparia a ostanú odtlačené ako negatív vo forme. Následne sa forma rozloží, odstráni sa falošný zvon, ktorý už nie je potrebný, a po opätovnom zložení plášťa na jadro vznikne vnútri dutina, kde sa naleje roztavený kov. Forma sa následne zakope do liacej jamy a poriadne „upechuje“ teda utlačí hlinou, aby ju tlak kovu nerozdelil alebo dokonca neroztrhol. Prikročí sa k taveniu kovu. Ten sa nahreje na necelých 1 200 stupňov Celzia a odleje do formy. V nej odliaty zvon pomaly chladne. Pri malých zvonoch je to záležitosť niekoľkých hodín, pri tých väčších sú to dni, ba aj týždne. Po vychladnutí sa forma so zvonom vykope, forma sa rozbije a nový zvon konečne uzrie svetlo sveta.

Je to náročný spôsob výroby zvona. Nechceli by ste skúsiť modernejší pracovný postup?

Hoci dnes existujú jednoduchšie a modernejšie technológie na výrobu zvonov, tej tradičnej sa nehodlám vzdať. Neexistuje lepšia technológia ako tá, ktorá sa používala od samotných počiatkov zvonolejárstva. Za ten čas, ktorý sa tomuto remeslu venujem, som zistil, ako každý detail vplýva na kvalitu budúceho výsledku – či na kvalitu povrchu, alebo samotného zvuku, veď je to predsa predovšetkým hudobný nástroj. Zvony prežívajú stáročia, sú niečím, čo tu po nás ostáva pre mnohé budúce generácie. Preto si myslím, že nezáleží na tom, či budem zvon vyrábať jeden deň, alebo jeden mesiac. Dôležitý je konečný výsledok.             

Ako dlho vám trvá vytvorenie jedného zvona?

Každý zvon je jedinečné dielo, ktorého príprava trvá od troch týždňov až po niekoľko mesiacov. Odvíja sa to od veľkosti zvona. Forma sa vyrába zo zmesi hliny, konského trusu a ďalších prísad. Samotné zvony sa odlievajú zo zvonoviny – je to bronz s obsahom cínu 22 percent, zvyšok tvorí meď.

Venujete sa aj výrobe zvonov pre zvonohry. Takéto zvony sa ladia na stotinu poltónu a sú známe najmä v krajinách Beneluxu. Čím vás zaujali práve takéto typy zvonov?

Takzvané carillonové zvony tvoria majestátne hudobné nástroje nazývané carillony (zvonohry), ktoré obsahujú zvony v rozsahu často až niekoľko oktáv. Srdcia zvonov sú napojené sústavou lán na klaviatúru, pomocou ktorej hráč (carilloner) zvony rozoznieva a hrá na nich skladby. Tieto zvony vyžadujú vysokú precíznosť ladenia. Prvý taký zvon sa mi podarilo pred rokom odliať v spolupráci s holandským kampanológom a carillonerom mesta Amsterdam, Gideonom Boddenom. Bol to experiment, pri ktorom sme chceli overiť, s akou presnosťou dokážem takýto zvon odliať. S výsledkom sme boli veľmi spokojní - odchýlky v ladení boli zanedbateľne malé. Pevne verím, že sa mi v budúcnosti pošťastí vyrábať tieto nádherné hudobné nástroje, hoci to u nás nie je až takou veľkou tradíciou ako v krajinách Beneluxu.

Kde všade už doputovali vaše zvony?

Našli svoj domov v niekoľkých slovenských lokalitách, kaplnkách a kostolíkoch, taktiež u zberateľov, ale aj v zahraničí – napríklad v Rakúsku, Maďarsku a v Poľsku.

Ktorý zvon bol váš prvý?

Práce na mojom prvom zvone začali už v roku 2013, keď som začal vyrábať svoju prvú formu a musel som sa popasovať so všetkými novinkami a s problémami spojenými s týmto remeslom. Po vyše roku som formu na zvon dokončil a pokúsili sme sa ho odliať s pomocou miestneho umeleckého zlievača zo Silickej Brezovej – s Gabrielom Farkasom. Žiaľ, ako to väčšinou býva, nič sa nepodarí perfektne na prvýkrát. Zvon bol nepodarkom. Po ďalšom roku vylepšovania, skúšania a niekoľkých neúspešných pokusoch sa mi v novembri v roku 2015 podarilo odliať trojicu prvých úspešných zvonov. Odvtedy ich uzrelo svetlo sveta vyše 25.

Kam by ste sa chceli v budúcnosti posunúť, čo sa týka výroby zvonov? 

Mojím cieľom je vybudovanie zvonolejárskej dielne. A chcem sa zaoberať aj naďalej zvonolejárstvom, samozrejme aj rekonštrukciou a automatizáciou existujúcich zvonov. Na Slovensku je, veru, roboty dosť, pretože 80 percent našich zvonov je v žalostnom stave po neodborných zásahoch.

 

Pavol Kall
Snímky: Archív Róberta Slíža
Páčilo sa :
0