10. júla 2018
Čítaní: 25
KN 28/2018 | Vatikán
Aj pápeži majú svoju knižnicu
NA ÚZEMÍ MESTSKÉHO ŠTÁTU VATIKÁN SA NACHÁDZAJÚ MNOHÉ CELOSVETOVO JEDINEČNÉ INŠTITÚCIE. POČAS MESIACA JÚL VÁM PREDSTAVÍME NIEKTORÉ Z NICH A DNES ZAČÍNAME VATIKÁNSKOU APOŠTOLSKOU BIBLIOTÉKOU

Vatikánska apoštolská bibliotéka je jedinečnou inštitúciou. Sídli v Apoštolskom paláci a vstupuje sa do nej cez nádvorie Belvedere. Prístup do nej má ktokoľvek, kto splní podmienky. Napríklad musíte byť vedec alebo výskumník, vysokoškolský profesor, či študent, ktorý pracuje na výskume pre doktorandskú prácu. Dedičstvo apoštolskej bibliotéky je ohromujúce: okolo 180-tisíc zväzkov manuskriptov, 1 600 000 tlačených kníh, viac ako 8 600 prvotlačí, približne 300-tisíc mincí a medailí, 150-tisíc tlačí, kresieb a viac ako 150-tisíc fotografií. 

Dejiny, ktoré sa začali vo 4. storočí Počiatky Vatikánskej apoštolskej knižnice siahajú do 4. storočia, do obdobia, keď sa v Rímskej cirkvi objavuje „scrinium“, ktoré slúžilo ako bibliotéka, ale aj ako archív. Na konci 8. storočia sa objavuje osoba „bibliothecarius“, teda bibliotekár, ktorý stojí na čele knižnice. Prvá bibliotéka a prvý archív sa v podstate roztratili v polovici 13. storočia. Zakladateľom modernej Vatikánskej bibliotéky bol pápež Mikuláš V. (1447 – 1455). Vo Vatikáne vtedy našiel 350 latinských a niekoľko gréckych a hebrejských kódexov. Z tohto dedičstva a s pomocou jeho kníh vznikla zbierka, ktorú Mikuláš V. rozšíril, a to tak, že nariadil kúpiť manuskripty a prepisy ďalších dokumentov. Po jeho smrti bola pápežská zbierka najväčšou v Európe. Mala približne 1 500 kódexov. 

Prvý bibliotekár a dnešné sídlo Následne pápež Sixtus IV. (1471 – 1484) vymenoval prvého bibliotekára, ktorým sa stal Bartolomeo Platina. Počet kódexov v roku 1475 stúpol na 2 527 a v roku 1481 ich už bolo 3 500. V roku 1587 pápež Sixtus V. (1585 – 1590) poveril architekta Domenica Fontanu, aby vybudoval základy nového a väčšieho sídla. Budova, v ktorej je bibliotéka dodnes, bola postavená na rozmedzí nádvorí Belvedere a Biblioteca. Na hornom poschodí sa nachádza veľká dvojloďová aula dlhá sedemdesiat metrov a široká pätnásť. Dnes sa nazýva Sixtínsky salón a v nej boli umiestňované zbierky. Na začiatku 17. storočia prišlo k ďalšej významnej zmene. Pápež Pavol V. (1605 – 1621) oddelil od knižnice dokumentačnú časť, a tak vznikol Vatikánsky tajný archív, o ktorom sa dozviete viac v ďalšej časti letného seriálu. V 17. storočí sa v knižnici začali spájať celé bibliotéky, ktoré pôvodne patrili súkromným osobám, alebo kniežatám, a tak sa vytvorili fondy manuskriptov a tlačí. V roku 1797 Vatikánsku knižnicu vyplienil Napoleon Bonaparte a na mnohých najcennejších knihách dodnes môžeme vidieť značku Francúzskej národnej knižnice. Súčasnosť Vatikánskej knižnice je úzko spojená s internetom. V roku 2018 skončil šesťročný projekt digitalizácie celej zbierky rukopisov Apoštolskej knižnice. 

ĽUDOVÍT MALÍK
Snímka: wikimedia commons
Páčilo sa :
0