17. januára 2018
Čítaní: 230
KN 3/2018 | Rozhovor
Dnes, žiaľ, nezáleží na pravde, ale na názore
Liturgická spomienka na sv. Františka Saleského (1567 – 1622), ktorú slávime 24. januára, je špeciálne spojená so svetom médií a novinárov. V tento deň totiž Svätý Otec zverejňuje svoje posolstvo k svetovému dňu masovokomunikačných prostriedkov. Tento ženevský biskup, patrón novinárov, dokázal vynikajúco využiť médiá svojej doby. Je autorom viac ako 30-tisíc listov a má na konte svetoznáme dielo Filotea

 Svätý František Saleský je patrónom všet kých katolíkov, ktorí vydávaním svedec tva o viere v tlači, rozhlase, televízii, čina internete vysvetľujú, podporujú a bránia kresťanskú náuku. A viac ako 160 rokov medzi nich patria aj Katolícke noviny, ktorých redaktor Andrej Radlinský vo využívaní médií predstihol svoju dobu. Svetový deň spoločenských komunikačných prostriedkov tento rok slávime 13. mája a má tému: Pravda vás oslobodí (Jn 8, 32). Falošné správy (fake news) a žurnalizmus pokoja. To je aktuálna téma, o ktorej sme sa porozprávali s DANIELOM ARASOM (46) z Pápežskej univerzity Santa Croce v Ríme.

 
Čo by mala robiť Katolícka cirkev, aby svojím hlasom, názormi viac vstupovala a ovplyvňovala dnešné digitálne médiá?
Veľa podnetov v tejto súvislosti nájdeme v apoštolskej exhortácii pápeža Františka Evangelii gaudium (Radosť evanjelia), ktorú môžeme označiť za jeho programový dokument. Predovšetkým ide o pozitívny tón dokumentu, ktorým pápež pozýva katolíkov a osobitne katolícke médiá, aby v tomto zranenom svete, ktorý prežíva mnohé konflikty a zložité situácie, povedali, že viera je odpoveďou na problémy sveta. Nie je to nič nové, ale úlohou katolíkov je pripomínať to. Samozrejme, katolíci musia poukazovať na nespravodlivosti, na vylúčenia zo spoločnosti, ale o tom všetkom je potrebné hovoriť v pozitívnom duchu.
 
Evangelii gaudium je pápežským dokumentom a pravdepodobne ho nečítalo veľa bežných katolíkov. Pápež František je však výnimočný aj tým, že veriacim dáva dobrý príklad, ako komunikovať.
Každý deň vidíme prostredníctvom klasických médií, ale aj prostredníctvom sociálnych sietí, že pápež František žije komunikáciu v skutkoch a slovách. Musím povedať, že je veľmi spontánny. A už to ho robí príťažlivým. Je to človek, ktorý hovorí o veciach priamo, hovorí to, čo si o nich skutočne myslí. Vidíme u neho spontánnosť, pozitívnosť, jasnosť a blízkosť. Používa jazyk, tak slová, ako aj gestá, ktoré sú jednoduché, ľahko pochopiteľné, a ukazujú, čo mu leží na srdci. A to sú veci, ktoré sa môžu naučiť robiť aj katolícke médiá. Myslím si, že sú to veľmi zaujímavé podnety, ktoré nám pápež František odovzdáva. Netýkajú sa iba inštitucionálnej komunikácie, ale hlavne komunikácie osobnej, a o tom veľa hovorí aj v Evangelii gaudium. Totiž najefektívnejšia komunikácia je tá, ktorá prechádza cez priateľstvo. Ľudia nám budú dôverovať iba vtedy, keď tu bude pravé priateľstvo a vtedy môžeme hovoriť o viere, o našich názoroch... Samozrejme, inštitucionálna komunikácia má robiť svoju prácu, ale podľa mňa jej hlavnou náplňou je, aby pomáhala veriacim uvedomiť si túto ich osobnú zodpovednosť, ktorú majú v odovzdávaní viery v prostrediach, v ktorých sa pohybujú. Myslím si, že pápež ide v tomto smere príkladom. Samozrejme, prináša to so sebou isté riziká, pretože sa nebojí odpovedať a konať aj v nepríjemných veciach, čo môže byť zle interpretované. Keď ale zvážime pozitíva a negatíva jeho komunikácie, prídeme na to, že pozitívnych vecí je oveľa viac. Preto si myslím, že niet pochýb o tom, že stojí za to ho počúvať a nasledovať.
 
Z pohľadu čitateľa či diváka sa dnes vyžaduje kritické myslenie a kritické myslenie je vecou intelektuálnej formácie, vzdelávania.
 
Dnešný svet potrebuje viac svedkov ako učiteľov. Ako máme odovzdávať osobné svedectvo v digitálnom svete?
Osobné svedectvo je niečo, čo vychádza zvnútra. Ak človek nežije v súlade so svojou vierou, je veľmi ťažké vydávať o nej svedectvo. Vydávať svedectvo ale neznamená, že hovoríme iba o tom, čo prežívame v konkrétnej chvíli. Hovoriť môžeme o veciach, ktoré Cirkev urobila a ktoré robí vo svete. Vydávať svedectvo je preto náročné, treba byť kreatívny, musíte vedieť napísať článok, status na sociálnu sieť, vyrobiť nejaké video. Nie je to jednoduché, ale dá sa to.
 
Tak ako sa vyžaduje od nás profesionalita v zamestnaní, rovnako sa vyžaduje aj profesionalita v dnešnom digitálnom svete...
Profesionalita, tak ako všade, je niečo, čomu sa musíme učiť postupne. Samozrejme, máme ľudí, ktorí majú talent na prácu v masmédiách, ale aj ten je potrebné rozvíjať a pracovať na ňom. Musíme objaviť, v čom sú dobrí. Niekto môže mať cit pre správy a niekto je výborný publicista. V dnešnej dobe je nezanedbateľnou úlohou aj vzdelanie v oblasti používania techniky. Bez nej sa dnes nedá pracovať. Ale podľa mňa najhlavnejšou vecou je intelektuálna a kultúrna formácia. To so sebou prináša poznanie dejín, poznanie literatúry, ale aj znalosť cudzích jazykov. Sú to prvky, ktoré nám otvárajú myseľ a umožňujú prispôsobovať sa rozličným okolnostiam. Ovládanie cudzích jazykov, to nie je len ovládanie nejakých nárečí. Rozumieť im a rozprávať nimi nám dáva možnosť hovoriť k rôznemu publiku, v rôznom prostredí a prostredníctvom rôznych mediálnych prostriedkov.

Učíte na Pápežskej univerzite Santa Croce v Ríme. Prichádzajú tam študenti z celého sveta. Ako sú oni dnes pripravení po stránke intelektuálnej či kultúrnej?
V posledných rokoch vidíme, že študenti, ktorí k nám prichádzajú, sú pripravení oveľa lepšie, a to na všetkých úrovniach. Napríklad čo sa týka jazykov, tak keď sme otvorili fakultu cirkevnej komunikácie, po anglicky tam nehovoril skoro nikto. Dnes, keď sem prichádzajú, hovoria anglicky všetci. Je tiež vidieť, že študenti sú dnes dobre pripravení, čo sa týka ovládania techniky. To nám umožňuje zameriavať sa viac na štruktúru cirkevnej inštitucionálnej komunikácie. Ja si myslím, že v Cirkvi je v tomto smere pozitívna situácia.

Na univerzite študujú tak zasvätení, ako aj laici. Akú úlohu majú jedni i druhí v tejto digitálnej komunikácii?
Evanjelizácia je prácou všetkých, zasvätených i laikov. Je to spoločná práca, ale každý to robí podľa vlastných kompetencií a podľa miesta, kde pôsobí. Pápež František v Evangelii gaudium veľmi kritizuje klerikalizmus a žiada, aby laici boli viac vtiahnutí do rozhodovania. Myslím si, že v oblasti komunikácie je to rozhodujúce. Samozrejme, sú témy, v ktorých sa kňaz aj vďaka svojmu teologickému vzdelaniu orientuje oveľa lepšie. Na druhej strane veriacim mužom, ženám pracujúcim v prostredí komerčných médií sa ľahšie hovorí napríklad o rodine. Poslucháčom, divákom sú totiž bližší. Ale nemyslím si, že to musíme rozdeľovať na zasvätených a laikov. Aj v tomto je rozhodujúca profesionálnosť a osobná svätosť človeka.
 
Témou tohtoročného Svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov je pravda a falošné správy, tzv. „fake news“. Šíria sa hlavne sociálnymi sieťami a ľudia im veria. Prečo je to tak?
Je to komplexná otázka. Je tu jedna evidentná vec, narušila sa rovnováha medzi pravdou a slobodou. Môžeme povedať, bez zovšeobecňovania, že v minulosti bola na tróne pravda a sloboda bola niekde bokom, teraz sme prešli k opačnému extrému. Dnes každý môže povedať svoj slobodný názor, ale na pravde nezáleží. My sme však urobili ešte ďalší krok, prekonávame už obdobie relativizmu a prichádzame k post pravde. Nezáleží či ja, alebo ty máme pravdu, ale záleží na názore a ten, kto ho najlepšie ponúka, kto takýmto spôsobom ospravedlňuje svoje konanie, tomu ľudia uveria. Z pohľadu čitateľa či diváka sa dnes vyžaduje kritické myslenie a kritické myslenie je vecou intelektuálnej formácie, vzdelávania. Vďaka takémuto prístupu lepšie rozlišujeme zdroje správ, naučíme sa čítať medzi riadkami, sme otvorení viacerým názorom a učíme sa správne kritizovať. Nesmieme sa dať uniesť prvým názorom, ktorý zaznie, čo nie je jednoduché a vyžaduje si to čas a formáciu.
 
Vedeli by ste poradiť našim čitateľom nejaké zlaté pravidlo, ktoré sa dá využiť pri rozlišovaní pravdivosti či nepravdivosti informácií?
Myslím si, že zlaté pravidlá sú skôr vo flmoch, ktoré nie sú realitou. Ale aby sme zistili, či je nejaká správa pravdivá, alebo nie, je dobré si ju nájsť vo viacerých zdrojoch. Treba si ich porovnať, pretože každé noviny majú svoje smerovanie a my o ňom vieme. Ale nie vždy je to možné urobiť, pretože nemáme celý deň na čítanie novín. Takže ďalším dobrým pravidlom je ísť priamo k zdroju správy. V prostredí cirkevnej inštitucionálnej komunikácie máme zdroje, ktoré sú oveľa dôveryhodnejšie ako napríklad bulvár.
 
Gram dobrého príkladu váži viac ako metrák slov.
SV. FRANTIŠEK SALESKÝ
 
Aké výzvy stoja pred Cirkvou v tejto dobe digitálnej komunikácie na globálnej úrovni?
Výzvy sú mnohé a mohli by sme ich rozdeliť na ekonomické, intelektuálne, kultúrne a mnohé ďalšie. Ale tieto tri, ktoré spomínam, asi najviac vplývajú na komunikáciu. Žijeme v kultúre, ktorá je veľmi emotívna, sentimentálna. A sociálne médiá to ešte viac prehĺbili, pretože sociálne médiá sú osobné, dosahujú nás cez mobily, ktoré máme pri sebe celé dni. Ak to správne využijeme, tak Cirkev dokáže efektívnejšie a rýchlejšie hovoriť, oslovovať ľudí. Emotívnosť je preto dôležitým prvkom Ďalej je tu otázka rýchlosti. Dnes nie je možné držať nejakú informáciu a o týždeň ju zverejniť, pretože všetci o nej budú hovoriť pred vami. Vedieť reagovať na okamžité výzvy zmenilo aj spôsob práce. Ale dôsledkom rýchlosti je, že upadáme do povrchnosti. Takže výzvou pre nás je byť rýchli, ale zároveň nebyť povrchní. Znamená to, že nemusíme vysvetliť hneď všetko do hĺbky, ale nesmieme stratiť kontakt s kontextom. Uvediem jeden príklad. Správy v novinách číta málo ľudí. Ale všetci, alebo skoro všetci čítajú titulky. Musíme sa teda naučiť tvoriť dobré titulky pre správy a články. Musíme sa naučiť tvoriť dobré videá do 60 sekúnd a už dnes máme v Cirkvi ľudí, ktorí to vedia robiť a robia to. Jeden z profesorov na našej univerzite mi raz povedal, že úlohou novinára, ktorý pracuje v katolíckom médiu, je vedieť prezentovať dôležité cirkevné otázky zaujímavo. V Katolíckej cirkvi máme veľa tém, ktoré sú dôležité pre život veriaceho, ako napríklad jeho spása, jeho šťastie, aj keď, žiaľ, veľakrát sa tieto veci chápu ako menej dôležité. Našou úlohou preto je, aby sme ich predstavili ako príťažlivé, dôležité. A tu je miesto pre dobrý text, dobrú fotografu, video a predovšetkým pre pozitívny tón, pretože viera prináša pozitívnu víziu, ktorú nám nič iné nedokáže ponúknuť.
ĽUDOVÍT MALÍK
SNÍMKA: ANTON KULAN
Páčilo sa :
0