17. januára 2018
Čítaní: 57
KN 3/2018 | Kultúra
Štetcom rozprával príbehy zemplínskeho ľudu
Bol geniálny v znázorňovaní každodenného života. Z jeho malieb prúdi dynamizmus, zachytáva pestrofarebnosť slovenských zvykov. Jozef Teodor Mousson sa narodil pred 130 rokmi.

 Každý zberateľ umenia, ktorý to myslí vážne, má aspoň je den jeho obraz. V aukčnýchkatalógoch majú výsadné postavenie, a hoci počas svojho života musel predávať obrazy často pod trhovú cenu, dnes dosahujú závratné sumy. Hlásia sa k nemu Maďari, Francúzi a Slováci, no život Jozefa Teodora Moussona, ktorý sa narodil 15. decembra 1887 v obci Hőgyész, je spätý predovšetkým so Zemplínom. V Michalovciach, kde je po ňom dnes pomenovaná základná škola, prežil vyše tridsať rokov.


Od učiteľa k umelcovi
„Maliar zemplínskeho slnka a ľudu“ dlho váhal, čomu sa bude v živote venovať. Vybrať si mohol medzi hudbou a výtvarným umením. Vynikal v oboch smeroch. Rozhodnutie stať sa pedagógom si vybral z praktických dôvodov. Dostal ponuku učiť na meštianskej škole v Michalovciach. Spočiatku bol nešťastný, že sa dostal do mesta, ktoré nemalo taký šmrnc ako Bratislava či zázemie ako Budapešť. Učiteľstvo ho nenapĺňalo. Slabý plat a nezáujem študentov o kreslenie mu spôsobovali starosti. Keď po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 dostal výpoveď, keďže neovládal slovenský jazyk, najprv pociťoval neistotu, no neskôr odchod zo školstva hodnotil pozitívne. Napokon zakotvil ako výtvarník v slobodnom povolaní a hľadal všelijaké cestičky, ako predávať svoje obrazy. Nestalo by sa to však bez výdatnej podpory jeho veľkého obdivovateľa, grófa Sztáraya, ktorý mu zadarmo poskytol vilku v Hrádku, kde mohol v pokoji tvoriť. Pred umelcom sa prestierala úchvatná prírodná scenéria Zemplína aj rušný mestský život neďalekých Michaloviec.
 
Čo pozoroval, to maľoval
Mousson nebol domasedom a už počas študijných čias chodieval po uhorských dedinách, neskôr navštívil Sedmohradsko a Benátky, ktoré namaľoval na viacerých obrazoch. Zemplín s bohatými folklórnymi tradíciami, ženskými krojmi hýriacimi farbami alebo pulzovanie mestských trhov ho však uchvátili viac než benátski gondolieri. Svedčí o tom aj jeho výrok: „Vidieť trh alebo odpust v Michalovciach či Sečovciach je niečo, čo sa nedá opísať – iba maľovať.“ Stal sa dôkladným pozorovateľom a štetcom vyrozprával mnoho mikropríbehov, ktoré zachytil v akčnom momente. Dohadovanie obchodníkov, šklbanie husích pier, povozy plné všemožne farebnej zeleniny, to všetko znázornil realisticky vo vlastnom výraze. Zaujímavé, že na väčšine obrazov sa v pozadí objavuje kostolná veža. Charakteristické pre Moussona bolo najmä znázorňovanie postáv od chrbta. Význačným sa stal aj pre spôsob, akým dokázal stvárniť prechod medzi jednotlivými ročnými obdobiami. Maľovanie ho tešilo, ale tvrdý život na „voľnej nohe“ mu spôsoboval zdravotné komplikácie. Aby uživil početnú rodinu, o ktorú sa musel starať po úmrtí manželky Ireny, prijímal ďalšie a ďalšie zákazky. Kým vládal, maľoval,
no po ochrnutí celej ľavej strany tela sa o neho musela starať tretia man želka Klára Irmanová. Konca druhej svetovej vojny sa dočkal, umeleckého zadosťučinenia už nie. Naposledy vydýchol v Trenčíne v roku 1946.
DANIEL HEVIER ML.
Páčilo sa :
0