24. júla 2018
Čítaní: 93
KN 30/2018 | Duchovná obnova
Ako v lete klimatizovať dušu a nespáliť vzťahy
Aj vám je tak teplo? V letnom období nie je núdza o podobné otázky. Niekto vysoké teploty znáša dobre, iný ich priam nenávidí. Nezabúdajme v tomto ročnom období ani na osvieženie duše.

Moderná doba nám priniesla výdobytok klimatizácie. Dlhú cestu v aute alebo autobuse si už bez nej nevieme ani predstaviť. Klimatizácie sa objavujú v mnohých domácnostiach, najmä v panelákoch na mestských sídliskách alebo v domoch, ktoré majú rovnú strechu. Tak ako môže klimatizácia pôsobiť blahodarne, dokáže nám aj poriadne zavariť. Vieme z nej prechladnúť aj ochorieť. Jej neuvážené používanie môže spôsobiť aj dlhodobé zdravotné problémy. Najlepšia a najzdravšia klimatizácia je prírodná. Som rád, keď sa mi v tých najväčších horúčavách podarí byť niekde na horách. Tam sú aj vysoké teploty oveľa znesiteľnejšie a    v noci sa príjemne ochladí, takže človek sa môže pokojne vyspať.

Klimatizácia duše

Tak ako si v lete klimatizujeme telo, je potrebná aj „klimatizácia“ duše. Netreba čakať na horúčavy, dušu je možné, ba dokonca potrebné, osviežovať stále. Dobrá svätá spoveď a následné sväté prijímanie je pre dušu tým najlepším osviežením. Optimálnu „klímu“ vytvorí prítomnosť Ducha Svätého – milosť posväcujúca. 
Máme tu však čas dovoleniek a oddychu, a mnohí z nás využijú príležitosť, aby sa zrekreovali. Kto pracuje viac psychicky alebo má sedavé zamestnanie, možno doma pri manuálnej aktivite. Iní cestujú k moru, niekto rád oddychuje v prírode niekde pri vode alebo na horách. Málokedy je však človek na dovolenke sám, väčšinou aj oddych prežívame v spoločenstve iných ľudí a často sa tam utvárajú aj nové vzťahy. Aby si človek dobre oddýchol, musí si tú svoju „klímu“ optimálne nastaviť a rozumne užívať. Konzumný spôsob života nás totiž zvádza k tomu, aby sme oddych vnímali len ako akúsi súhru zážitkov, respektíve pôžitkov. Tento trend pozorujeme najmä u mladých ľudí. Mladý človek sa neteší na víkend preto, aby si oddýchol od každodennej práce a mohol sa do nej v pondelok s chuťou vrhnúť, ale preto, lebo sa cez víkend „rozbije“. Pod týmto slovom treba vidieť predstavu víkendu, počas ktorého si človek „užíva“ nezriadeným pitím alkoholu, prípadne aj užitím iných drog, čo býva často spojené s neviazanou sexualitou. Po takomto víkende či dovolenke do práce neprichádza svieži a oddýchnutý, ale naopak, ešte viac unavený a zničený, v pravom slova zmysle rozbitý.

Pôžitok nemusí znamenať úžitok
Ako teda múdro, správne a užitočne prežiť víkend či dovolenku? Odpoveď je v podstate jednoduchá – byť aj počas dní voľna v posväcujúcej milosti a nedovoliť Zlému, aby nám vytváral program podľa svojich plánov. Nenechať Boha a svoj vzťah k nemu zamknutý počas dovolenky doma medzi nepotrebnými haraburdami. Ak chceme zažiť naozaj osožné dni dovolenky, dbajme o to, aby sme boli aj počas týchto dní blízko pri Pánovi. Nevyhľadávajme za každú cenu len pôžitky. Nech zostanú naše skúsenosti zážitkami aj po tom, čo sa na druhý deň ráno zobudíme. Počul som názor, že manželia by mali tráviť dovolenku každý sám, aby si jeden od druhého „oddýchli“. Skúsenosti manželov, ktorí sú nútení byť niekoľko dní či týždňov od seba kvôli pracovným povinnostiam však svedčia o opaku. Už po pár hodinách odlúčenia sú vďační za to, že im moderná technológia dovoľuje byť spolu aspoň formou telefonického rozhovoru, esemesky či internetovej komunikácie. Je známe množstvo prípadov, keď sa vážne narušil vzťah medzi manželmi niekoľkotýždňovým pobytom jedného z nich na liečení v kúpeľoch. Takéto modely dovolenkovania nahrávajú tomu,   aby si možno telo oddýchlo, ale duša môže byť ohrozená.

Zopár dní bez detí môže byť pre vzťah osviežujúcich, avšak ani to nie je za každú cenu nutné. Manželia si musia nájsť čas výlučne jeden pre druhého, ideálne jedno popoludnie či večer v týždni. To však neznamená, že dovolenku majú zásadne tráviť sami. Hoci je počas celého roka rodina stále spolu, predsa len prežívanie dňa počas prázdnin a pracovného voľna je úplne iné. Ideálne je, keď si rodina môže dovoliť ísť spoločne na chatu alebo do nejakého rekreačného zariadenia. Tam je potrebné, aby bol na každý deň stanovený program. Pamätáte si na pobyt v detskom tábore? Pokiaľ máme na tábor pekné a hodnotné spomienky, tak preto, lebo každý deň bol presne naplánovaný a zameraný na to, aby sa medzi deťmi vytvárali a upevňovali dobré vzťahy. Ak sa vám podarí tráviť dovolenku niekde na chate, je výborné, ak sa tam môžu stretnúť spolu dve alebo viaceré rodiny. Každý, kto takúto dovolenku zažil, nevie si ju vynachváliť. Relax je zmena prostredia, zmena spôsobu každodenného stereotypu. Rodičia spolu s deťmi sa výborne zabavia pri detských hrách a budú prekvapení, ako ich to pohltí. Spoločná turistika dá priestor k rozhovorom a vyvrcholením dňa môže byť spoločná modlitba s deťmi a po nej posedenie dospelých pri pohári piva či dobrého vína.

Každá rodina si však nemôže dovoliť tráviť dovolenku mimo svojho domova. Aj v domácnosti je však možné vytvoriť dovolenkový program plný spoločných zážitkov. Výhodu majú rodiny žijúce na vidieku. Dvor a záhrada sú dobré priestory na rozličné druhy hier. Postavte v záhrade stan a uvidíte, aké skvelé prázdninové zážitky budú mať vaše deti. Aj sídliskové rodiny majú určité možnosti. Na sídlisku sa pri troche fantázie dá dohodnúť na spoločnom prežívaní dní voľna, naplánovať si dopoludnie, popoludnie i večer. Človek je totiž nastavený tak, aby bol otvorený pre iných, aby sa zdieľal, smútil i zabával v spoločenstve. Ako deti sme v lete každý večer trávili čas spoločne hrami v centre obce pri kostole. Dospelí, najmä starí rodičia sedávali v skupinkách pred domami a trávili večery rozhovormi a spomínaním. Niekedy sa ozýval aj smiech, keď rozprávali veselé príbehy. Uvoľnená komunikácia a priateľské vzťahy boli pre nich relaxom po pracovnom i sviatočnom dni.

Osobná skúsenosť
Dobrá rekreácia je taká, počas ktorej sa utuží spoločenstvo a prehĺbia sa vzťahy. Niekoľko rokov som pravidelne chodieval s partiou mladých ľudí do Medžugorja. Na týchto zájazdoch sa nezúčastňovali len aktívni mladí z farností. Zo začiatku to boli skupiny mladých narkomanov z jednej resocializačnej komunity. Vtedy sme už vedeli, že existuje komunita Cenacolo, preto sme tam s nimi okrem púte chodili aj na návštevu tejto komunity, ktorá má kresťanský charakter. Neskôr, keď viacerí mladí do Cenacola vstúpili, robili sme zájazd s ich súrodencami, kamarátmi, rodičmi. Nakoľko sa začínalo s partiou „feťákov“, tak aj počas takejto cesty bolo potrebné, hoci v obmedzenej forme, dodržiavať určitý program, podobný tomu v resocializačnom zariadení. To pokračovalo aj potom, keď už v autobuse nesedeli len samí narkomani. Pre mnohých mladých, zvlášť v ďalších rokoch, keď už viac–menej išlo o zájazd priateľov komunity Cenacolo, bolo veľkým šokom, keď sa asi dvadsať kilometrov za hranicami v Maďarsku dozvedeli, že počas výletu sa nebudú užívať žiadne drogy, a to ani alkohol, a kto chce fajčiť, musí ísť minimálne sto metrov od autobusu. Súčasťou programu, okrem návštevy pútnických miest a duchovného programu bola každý deň aj tzv. bilancia dňa, ktorá sa robila za každých okolností, aj keby sa mala skončiť neskoro v noci. Na bilancii sa mladí, ale aj my ostatní, učili vyjadrovať svoje pocity, či už boli pozitívne alebo negatívne. Učili sa všímať si druhých v spoločenstve a vyjadriť im svoju vďačnosť, ale aj nesúhlas s nejakým správaním. Takisto sme sa učili navzájom jeden druhého počúvať a rešpektovať. Zo začiatku takýto spôsob spolužitia vyvolával napätie, no v závere sa vytvorili pekné priateľstvá a to aj u tých, ktorí boli uzavretí a ťažko  nadväzovali vzťahy. Cestou domov nás vždy ovládol taký zvláštny smútok, že sa už všetko končí, no zároveň sme pociťovali radosť a novú chuť vrhnúť sa do každodenných povinností. Niektorí hovorievali, že si na zájazde idú „dobiť baterky“. Pre mňa mal týždeň vždy podobný prínos ako čas prežitý na duchovných cvičeniach.

Keď sme totálne „out“
Duchovné cvičenia v rámci dovolenky, to tiež nemusí byť zlý nápad, aj keď počas prázdnin sa ich až tak veľa neorganizuje. Letné exercície majú výhodu v tom, že sa dajú spojiť s výletmi do prírody. Dobrým nápadom však môže byť aj taký pobyt v kláštore. V zahraničí je takýchto možností pomerne veľa a o pobyty v kláštoroch je veľký záujem. Okrem duchovných cvičení kláštory ponúkajú aj duchovno-relaxačné pobyty alebo jednoducho len ubytovanie pre jednotlivcov, páry, rodiny či skupiny. Od bežných chát, hotelov a ubytovní sa tieto pobyty odlišujú atmosférou. Ubytovaní sa môžu slobodne pohybovať po kláštorných objektoch, samozrejme, s výnimkou klauzúrnych priestorov vyhradených výlučne pre rehoľníkov. Môžete sa zúčastňovať na svätých omšiach či modlitbách rehoľnej komunity. Niektorého z rehoľníkov môžete požiadať o svätú spoveď či duchovný rozhovor a podobne. Mnísi vám radi dajú tipy na výlety do okolia, aby ste mohli navštíviť rôzne architektonické a kultúrne pamiatky či zaujímavé podujatia. „Všetko na väčšiu Božiu slávu“ – to bolo heslo svätého Ignáca z Loyoly. Ako kresťania sme povolaní robiť všetko na Božiu slávu a chválu, teda aj oddychovať a relaxovať. Dobre nastavená „klimatizácia duše“ bude oslavou Pána a pre nás požehnaním. Dovolenka, oddych, relax, to všetko je potrebné. Využime tento čas zmysluplne, aby sme po návrate domov, po skončení rekreácie boli plní zážitkov, dobrých pocitov a najmä vedomia toho, že to bol dobre prežitý a požehnaný čas. Aby niečo bolo pre človeka požehnaním, musí mu to slúžiť na dobré, a tak je to aj s rekreáciou. Všetko prináša nejaké ovocie. Po ovocí spoznáme aj to, aký bol náš oddych, či sme pookriali na tele, no hlavne či je osviežená aj duša; či nás tieto dni posunuli bližšie k Pánovi a upevnili v láske k nemu i k blížnym.
Štefan Vícen
Páčilo sa :
0