24. júla 2018
Čítaní: 113
KN 30/2018 | Kultúra
Od detstva prechováva veľký obdiv ku kežmarskej bazilike
Martin Barnáš z Kežmarku (*1963) je umeleckým rezbárom. Jeho tvorba má prevažne sakrálny charakter. Je členom Klubu kežmarských výtvarníkov a jeho diela sa nachádzajú nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Mnohí umeleckí rezbári začínali s drevorezbou už v útlom veku. Ako to bolo vo vašom prípade? 

K vzťahu a práci s drevom ma priviedol môj otec. Neskôr, keď brat dostal na základnej škole domáce zadanie – jednoduchú drevorezbu, tak to bol môj prvý dotyk s rezbou. Od detstva  ma sprevádza veľký obdiv k našej Bazilike Svätého kríža v Kežmarku, kde som postupne začínal vnímať všetku tú krásnu prácu, ktorá mala pôvod v dreve. Sochy a ich drapérie, reliéfy, oltáre, ornamentika - toto všetko bolo pre mňa inšpirujúce. Vyučil som sa ako umelecký spracovateľ dreva v Škole umeleckých remesiel v Bratislave a dodnes sa venujem drevorezbe. Maturoval som v odbore nábytkový stolár, čo mi neskôr, keď som založil rezbársku dielňu, pomohlo pri tvorbe konštrukčných vecí ako obetné stoly, ikonostas, sedília, liturgické zariadenia...
 
Venujete sa teda najmä sakrálnej tvorbe, konkrétne sochám svätcov, výzdobe interiérov kostolov, ale aj krížovým cestám.  
Áno, tvorbou som zameraný na sakrálny priestor. To, čo sa mi niekedy zdalo neuveriteľné, dnes zhotovujem aj ja. Každá práca či návrh si vyžaduje naštudovanie konkrétnej časti dejín a života daného svätca, teda základom je hľadanie informácií k danej téme. Vždy takáto práca vo mne vzbudzuje veľký rešpekt. 
 
V roku 1991 ste založili vlastnú rezbársku dielňu v Kežmarku. Za ten čas sa tam podarilo zrealizovať veľa umeleckých diel...
Áno, v rôznych obmenách a formách tvoríme dodnes. Práce z mojej dielne sú súčasťou mnohých kostolov, kaplniek či kláštorov. Vždy, keď navštívim tieto miesta, premietne sa mi príbeh tvorby. Sú aj také, kam sa nedostanem.
 
Napríklad?
Napríklad bočná kaplnka v kostole v Buenos Aires, ktorú si tam zriadili naši krajania. Putovali tam sochy svätých Cyrila a Metoda a Sedembolestnej Panny Márie. Veľa väčších prác je hlavne na Slovensku, v Rakúsku či v Poľsku.
 
Na čom pracujete?
Dotváram interiér novopostaveného Kostola svätého Jána Krstiteľa v neďalekom Lendaku. Je to rozsiahla práca od návrhov lavíc, zábradlia a dverí, ktoré realizujú domáci remeselníci, až po tvorbu sôch, zastavení krížovej cesty, liturgického zariadenia, hlavného svietidla... Dotvoril som priestor Domu nádeje, ktorý je súčasťou chrámu. Inštalované sú tam sochy: Umučenie Ježiša a Kleofáš s ďalším učeníkom, ktorí nespoznali Ježiša, keď sa im zjavil cestou do Emauz po zmŕtvychvstaní. Ďalšou sochou je Zmŕtvychvstalý Ježiš. Táto dejová línia nám pripomína pozemský život s prechodom do večnosti. Popri práci na sochách pripravujem návrh výzdoby „adoračnej kaplnky“, kde máme s tamojším farárom pripravené nejaké oporné témy, ktoré je potrebné rozpracovať.
 
Vaše diela nájdeme aj inde. Kde všade ich môžeme obdivovať? 
V rámci Slovenska možno nájsť práce s mojím rukopisom napríklad v Poprade; nachádza sa tam patrocínium nového kostola na sídlisku Juh; ide o sochy svätých Cyrila a Metoda. Sú zachytení v dobe príchodu, keď boli mladí. V Humennom je to patrocínium Kostola svätých košických mučeníkov, vedľa v gréckokatolíckom chráme sme inštalovali ikonostas. V Žiari nad Hronom v novom kostole sa nachádza súsošie Sedembolestnej Panny Márie – Pieta. Pre gréckokatolícky chrám v Bratislave sme realizovali ikonostas v spolupráci s ikonopiscom Rastislavom Bujnom. V Ždiari je inštalovaná krížová cesta a bočné reliéfy – Posledná večera a Zmŕtvychvstanie Ježiša. V Galante sme vytvorili interiér Oratória svätého Filipa Neriho, v Trnave pre kláštor uršulíniek sochy – Srdce Ježišovo a Panna Mária, a tiež krížovú cestu a liturgické zariadenie. V kláštore Kongregácie dcér Božej lásky nesie môj umelecký rukopis súsošie Sedembolestnej Panny Márie. A na mnohých iných miestach v rámci Slovenska, Poľska a Rakúska.
 
Už sme spomenuli, že v roku 1991 ste založili rezbársku dielňu. Čo vás priviedlo k tomuto rozhodnutiu a aké boli začiatky?
Založenie dielne bolo inšpirované tvorivými združeniami v zahraničí, ktoré komplexne dokážu dotvoriť interiér chrámu, keď investor nemusí obiehať umelcov, dizajnérov a remeselníkov, ktorí sú schopní a ochotní podujať sa na túto prácu. Je to beh na dlhé trate. Od vzniku našej dielne bolo zariadených mnoho sakrálnych interiérov v spolupráci s architektmi, dizajnérmi a remeselníkmi, a to podľa potreby pre danú prácu. Počas činnosti dielne prichádzali mladí a nádejní rezbári, aby si rozšírili svoju prax, prípadne pracovali na svojom zdokonalení. 
 
Vy sa zúčastňujete aj na rezbárskych sympóziách – na Slovensku, ale aj v zahraničí. Čo vám prinášajú?
Letné obdobie je aj časom sympózií. Dnes už nie som účastníkom týchto stretnutí. Ale predtým som sa na nich zúčastňoval a vyhľadával som ich. Sú to inšpiratívne a pre napredovanie obohacujúce stretnutia. Prvé sympózium, na ktorom som sa zúčastnil, sa konalo v talianskom meste Cordignano, následne som bol na chorvátskom ostrove Hvar. Marija Bistrica pri Záhrebe ostáva hlboko v mojej mysli. Spoznal som atmosféru sympózia v litovskom Kupiškise. Na Slovensku v Podhájskej... V posledných rokoch som bol účastníkom podujatia „ICE MASTER“ u nás na Hrebienku v spoločnosti odbornej poroty.
 
Čo vás najviac inšpiruje v tvorbe?
Najväčšou inšpiráciou mi je a bola naša Bazilika Svätého kríža a, samozrejme, v mojej tvorbe je to Biblia.
 
A na záver jedna praktická otázka. Ktoré drevo používate najčastejšie?
Sú to rôzne dreviny, ale najčastejšie používam lipové drevo.
Pavol Kall
Páčilo sa :
0