24. júla 2018
Čítaní: 129
KN 30/2018 | Vatikán
Vatikánsky archív, to je 12 storočí dejín ľudstva
Chodby, klimatizované miestnosti, bunker, to je Vatikánsky tajný archív. Inštitúcia uchovávajúca dokumenty, ktoré keby sme poukladali za sebou by mali dĺžku 85 kilometrov.

Americký spisovateľ Dan Brown v ňom nikdy nebol a mýtus, ktorý okolo archívu vytvoril, je jeho čistou fantáziou. V skutočnosti Vatikánsky tajný archív uchováva oveľa zaujímavejšie a cennejšie tajomstvá ako to, o čom píše vo svojich románoch. Sú v ňom dejinné fakty, ktoré čakajú na vedcov z celého sveta, aby ich objavili.

Je tajný?
Na prvom mieste musíme dementovať slovo „tajný“. Toto slovo v názve archívu znamená „súkromný“. Neznamená to, že je neprístupný. Chodby, miestnosti, klimatizovaná sála na uchovávanie manuskriptov, niekoľko miestností pre konzultácie. Toto sú priestory inštitúcie, ktorá v roku 2018 oslavuje 406 rokov svojho života.

Formálne ju založil pápež Pavol V. v roku 1612 a je v nej vo forme dokumentov uchovaných 12 storočí ľudských dejín. Na začiatku do archívu mohli vstúpiť iba kardináli, ale od roku 1881 sú všetky dokumenty prístupné pre odbornú verejnosť. Má to jednu podmienku: preukázať sa odporúčacím listom niektorého odborného ústavu alebo univerzitného profesora.

V súčasnosti každodenne skúma Vatikánsky archív 1 500 vedcov z celého sveta. Sú medzi nimi aj Slováci vďaka Slovenskému historickému ústavu v Ríme, ktorý bol založený iba nedávno, v roku 2014.

600 archívnych fondov
Do Archivum Secretum Apostolicum Vaticanum sa vstupuje jednoduchou predsieňou. Úzke schody potom smerujú do Sály registrov alebo do Sály Leva XIII. Je to východiskový bod pre každého vedca. Ako organizácia, tak aj spôsoby konzultácií sú len približné, preto práca odborníkov musí byť veľmi puntičkárska. Niekedy sledujú stopu niektorého dokumentu aj týždne a až potom sa im ho podarí nájsť.

Väčšina zo 600 archívnych fondov sa nachádza na desiatkach políc v jednom z bunkrov (tieto bunkre by mali odolať aj jadrovému výbuchu), ktoré sa nachádzajú pod nádvorím Pigna, nádvorím, ktorým denne prejdú stovky turistov, smerujúcich do Vatikánskych múzeí. V jedinom využívanom bunkri (druhý je zatiaľ prázdny, takže kapacita archívu je ešte obrovská) môžeme vidieť zväzky všetkého druhu a niektoré, akoby ich ešte nikto neotvoril. Aj preto môžeme povedať, že pápežov archív je najbohatším na svete, čo sa týka množstva dokumentov. Je to nekonečný prameň pre vedcov.

Nie všetko je možné konzultovať
Pre vedcov ale nie sú k dispozícii všetky dokumenty. Podľa tradície je pápež jediným človekom, ktorý má právo otvoriť časť archívov pre konzultácie. A je tu ešte jeden rozdiel oproti iným archívom.

Dokumenty sa nesprístupňujú po nejakom období, napríklad 50 alebo 70 rokoch, ale vždy po pontifikátoch. V súčasnosti je možné konzultovať dokumenty až po rok 1939, teda po koniec pontifikátu pápeža Pia XI. Vatikánski zamestnanci už niekoľko rokov pripravujú a triedia dokumenty z obdobia pápeža Pia XII., ktorý viedol Katolícku cirkev od roku 1939 do roku 1958. Obdobie druhej svetovej vojny, genocída židovského národa sú veľmi citlivé témy, ktoré u historikov vyvolávajú veľké očakávania.

A medzičasom do bunkra pribudli stovky zväzkov s dokumentmi pontifikátu Jána Pavla II. Nateraz sú uzamknuté v klietke a zostanú tam dovtedy, pokiaľ niektorý budúci pápež nerozhodne o jej otvorení pre vedcov. A možno to bude ďalšia príležitosť na prepísanie histórie.

PRÍPAD HENRICHA VIII.

Jeden z najzaujímavejších dokumentov, ktorý sa nachádza vo Vatikánskom tajnom archíve je list anglických lordov adresovaný pápežovi Klementovi VII., v ktorom obhajujú dôvody anulácie manželstva Henricha VIII. s Katarínou Aragónskou.

Ide o pergamen, ktorý je purpurovými stuhami spojený s 81 pečaťami. List bol napísaný na podnet panovníka v roku 1530 a podpísali ho poslanci dolnej snemovne, biskupi, opáti aj arcibiskupi z Canterbury a Yorku. Elity vtedajšieho Anglicka naliehali na pápeža, aby zrušil kráľovo manželstvo a panovník sa tak mohol nerušene oženiť so svojou milenkou Annou Boleynovou. Mnohí z podpísaných neskôr skončili na popravisku.

List šľachty bol uložený vo Vatikánskom archíve a v priebehu 19. storočia sa stratil. Objavili ho až v roku 1926 v malej skrinke schovanej pod drevenou stoličkou.
Ľudovít Malík
Páčilo sa :
0