6. decembra 2017
Čítaní: 71
KN 49/2017 | Téma
Sestra Myriam vynikala dobrotou srdca
Vo veku 105 rokov zomrela 11. novembra v Paríži najstaršia slovenská misionárka zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, sestra Myriam Karmažinová. Pochovali ju 16. novembra na parížskom cintoríne Montparnasse. O svoje spomienky na sestru Myriam Karmažinovú sa s Katolíckymi novinami podelili jej spolusestry vincentky.

 Sestra Žofia Daniščáková (60) sa s ňou prvýkrát stretla koncom osemdesiatych rokov, keď sestra Myriam prišla na krátku návštevu do Brna v sprievode francúzskej sestry Kláry. „V tom čase som bola postulantkou v Spoločnosti dcér kresťanskej lásky. Formácia prebiehala v skrytosti, pretože komunistický režim nedovoľoval prijímať nové členky do spoločenstiev zasväteného života. Sestra Myriam bola veľmi znepokojená situáciou vo vtedajšom Československu. Rozprávala, koľko nepríjemností a príkoria zažila pri vybavovaní víz a zdôvodňovaní svojej cesty do rodnej krajiny,“ hovorí sestra Žofia a pokračuje v spomienkach: „Formáciu v parížskom noviciáte ukončila v septembri 1931, odkiaľ vycestovala do Iránu. Okrem Teheránu a Tabrizu pôsobila v Ispaháne. Svoju službu v škole pri deťoch celým srdcom milovala a hoci horúce podnebie bolo pre ňu úmorné a prostredie často nepriateľské, neváhala sa denne boriť s ťažkosťami, aby deťom zabezpečila to najpotrebnejšie.“ Podľa slov sestry Žofie na zmiernenie finančných ťažkostí sestra Myriam využívala svoju zručnosť v ručných prácach, a dokonca sa naučila hrať na klavíri, aby dávala hodiny deťom, ktorých rodičia mohli prispieť na chod školy. „Sestra Myriam bola rozhodnutá venovať tejto službe všetky sily, politická situácia v Iráne sa však v rokoch 1978 – 1979 natoľko vyhrotila, že sa ocitla v ohrození života. Na výzvu predstavených a s pomocou francúzskych diplomatov sa po 48 rokoch vrátila do Paríža. Ešte v ten istý rok začala pracovať na základnej škole v 4. parížskom obvode. Tam som ju aj viackrát po novembri 1989 navštívila. Neviem, odkiaľ sa v tej drobnej žienke brala taká ohnivá energia, že popri svojej službe stihla sledovať, čo sa deje všade vo svete. Bola prvá, od ktorej som sa dozvedala o dôležitých udalostiach. Naďalej bola aj oporou svojim bývalým žiačkam, ktoré emigrovali. Zaujímala sa o ich osudy, povzbudzovala ich, ale hlavne sa za ne modlila,“ dodáva sestra Žofia.

Na Slovensko nikdy nezabudla

Sestra Žofia zdôrazňuje, že sestra Myriam na svoju rodnú krajinu nikdy nezabudla: „Hovorila krásne po slovensky a ujímala sa Slovákov, ktorí potrebovali jej pomoc vo Francúzsku. Bola priama, vedela sa rozhorčiť nad nespravodlivosťou a vždy stála na strane chudobných. Často sa zamýšľala nad zmyslom utrpenia a odpoveď hľadala na kolenách pred krížom. Dojímala ma jej snaha o vernosť charizme sv. Vincenta de Paul a sv. Lujzy de Marillac. Nemala rada zvláštnosti, páčila sa jej evanjeliová jednoduchosť a chudoba. Tie si ešte viac prehlbovala v dome sestier v Reuilly, kam prišla v decembri 1995. S posvätnou úctou a pokorou sprevádzala pútnikov na miesta, kde v rokoch 1830 až 1876 žila a pracovala sv. Katarína Labouré. Prostredníctvom Zázračnej medaily a posolstva Panny Márie vlievala ľuďom nádej a silu v ťažkostiach. Posledných 15 mesiacov, už skoro slepá, strávila v nemocničke Materského domu v Paríži na Rue du Bac. Pri plnom vedomí počas modlitby posvätného ruženca odovzdala svoju dušu Pánovi 11. novembra.“

Úžasná podobnosť so sv. Katarínou Labouré

Aj sestre Kláre Bakaľovej (41) ostane sestra Myriam navždy v spomienkach: „Sestra Myriam sa natrvalo zapísala do môjho srdca ako maličká sestra s veľkým srdcom a zmyslom pre humor. Bola drobnej postavy a aj vo veľmi vysokom veku bola plná energie. Poznala som ju od roku 2008. Mala vtedy 96 rokov a v kontakte s ňou som bola takmer 9 rokov,“ vysvetľuje na úvod svojich spomienok a pokračuje: „Nedá mi nevidieť niekoľko paralelných súvislostí medzi jej životom a životom sv. Kataríny Labouré (1806 – 1876), ktorá sprostredkovala svetu Zázračnú medailu. Prvú takúto podobnosť nachádzame už v jej detstve. Narodila sa 14. júla 1912 v Leopoldove. Matka jej zomrela, keď mala osem rokov. Jej mladšia sestra mala len niekoľko mesiacov, preto sa otec onedlho znovu oženil. Táto bolestná strata v nej iste prehĺbila vrúcnu lásku k Panne Márii, ktorá ju sprevádzala celým životom. Aj sv. Katarína osirela ako deväťročná a Panna Mária zaujala miesto matky v jej srdci. Povolanie na zasvätený život pocítila ako trinásťročná, keď čítala o misionároch, ktorí slúžia chudobným ľuďom v Afrike, a povedala si, že by tiež mohla byť misionárkou. O dva roky neskôr ju otec odprevádzal k sestrám Notre-Dame, no Božia vôľa bola iná a pre politické okolnosti nebolo možné odcestovať na formáciu do Maďarska. Hlohovecký pán farár ju odporučil k Dcéram kresťanskej lásky, a tak prežila obdobie postulátu v Nitre. Dva roky nato vstúpila do seminára v Ladcoch. Svojim predstaveným vyjadrila túžbu odísť na misie. Netrvalo dlho a z Paríža prišla odpoveď od generálnych predstavených, ktorí na jej prosbu odpovedali kladne. Sestra Myriam sa teda vydala na svoju prvú ďalekú cestu do Francúzska. Nemala vtedy ani osemnásť rokov, preto bol potrebný otcov súhlas.“ 

Vydajme sa do ďalekých krajov

Ako sestra Klára ďalej hovorí, v Paríži sestra Myriam začala postulát odznovu a po pol roku vstúpila do seminára na Rue du Bac: „Aj toto miesto je úzko spojené so sv. Katarínou Labouré. V tamojšej kaplnke sa odohrali zjavenia Panny Márie. Na tomto mieste sa presne o sto rokov neskôr aj sestra Myriam pripravovala na svoje veľké poslanie, ktoré jej malo byť čoskoro zverené. Jedného dňa si ju dali zavolať predstavení a položili jej otázku, či vie, kde sa nachádza Perzia. Tam ju totiž zamýšľali poslať. Sestra Myriam toto rozhodnutie prijala celým srdcom a s odvahou mladej misionárky sa vydala na cestu spolu s tromi sestrami, medzi ktorými bola ešte jedna slovenská sestra Terézia Dorčíková. Na cestu ich spolusestry vyprevádzali piesňou Vydajme sa do ďalekých krajov. Bolo to v roku 1931.“

Podľa slov sestry Kláry aj tu možno vidieť paralelu sestry Myriam so sväticou: „Na misiách v Iráne obetavo slúžila takmer 50 rokov. To je ďalšia podobnosť so sv. Katarínou, ktorá rovnako dlhý čas slúžila starým a chorým vo svojej misii. Sestra Myriam sa venovala predovšetkým deťom a mladým, vďaka čomu si aj sama zachovala mladého a sviežeho ducha a veselú myseľ.“

Sestra Klára sa so sestrou Myriam poznala od roku 2008: „Vtedy už žila v Reuilly. Do Francúzska po revolúcii emigrovalo veľa Iráncov a mnohí z nich sestru Myriam navštevovali. Keď som u nej niekedy bola na návšteve, neraz sa stalo, že zazvonil telefón a ona v rozhovore prešla plynule zo slovenčiny do perzštiny a o chvíľku zas do francúzštiny. Sestra Myriam sa o ľudí veľmi pozorne zaujímala. Poznala ich spletité osudy, za všetkých sa modlila a udržiavala s nimi kontakt. Čo nové na Slovensku? - bola vždy jej prvá otázka. Humor ju neopúšťal, i keď jej sily pomaly ubúdali a neraz poznamenala: ,Začínam starnúť.´ Nesmierne ju tešilo vedomie, že z jej rodiny vzišlo aj nové duchovné povolanie. Za svojho prasynovca sa modlila a obetovala; veľmi túžila dožiť sa jeho kňazskej vysviacky. A skutočne, svätá omša, ktorú pre ňu slúžil jej príbuzný novokňaz Janko, bola darom k jej 104. narodeninám.“  

Sestra Klára pri spomínaní nezabúda ani na august 2016: „Vtedy sa zdalo, že sestra Myriam odchádza na večnosť. Božia prozreteľnosť sa postarala, aby prijala sviatosť pomazania chorých z rúk dvoch slovenských kňazov, ktorí boli v tom čase v Paríži. Sviatosť mala priam zázračný účinok. Sestra Myriam znovu nadobudla silu a o niekoľko dní ju presťahovali do Materského domu na Rue du Bac, kde jej slovenské sestry mohli venovať viac času a pozornosti. Veľa to pre ňu znamenalo. Pán jej doprial ešte viac než rok života. A hoci celkom stratila telesný zrak, zostal jej už len ten duchovný, ktorým videla ďalej a mohla sa pripraviť na stretnutie s Pánom. Ten si pre ňu prišiel v sobotu 11. novembra 2017 o piatej hodine popoludní. To je azda posledná podobnosť so sv. Katarínou, ktorá uzrela Pannu Máriu v kaplnke na Rue du Bac taktiež v novembrovú sobotu o tej istej hodine. Sestra Myriam prežila dlhý, bohatý a zmysluplný život. Každý človek bol pre ňu dôležitý a každý mohol pocítiť jej priateľskú náklonnosť a dobrotu srdca.“

Pozorná ku každému človeku

Sestra Fides Mitašová (53) priznáva, že na sestre Myriam vždy obdivovala jej húževnatosť, odvahu, ducha obety a rozhodnosť. „Vždy si pevne stála za svojím názorom. Podľa mňa táto posledná vlastnosť prispela k jej dlhovekosti, hoci viem, že tá je darom od Pána, ale je ovplyvnená i rôznymi faktormi. Sestru Myriam som mala možnosť poznávať počas 16 rokov, keď sme sa navštevovali, stretávali v Paríži, či už na ulici du Bac, alebo v ich dome na ulici Reuilly. Rada sa zaujímala nielen o nás Slovenky, ale i o politický život na Slovensku, hoci od svojich 18 rokov žila a pôsobila v cudzine. Vždy som obdivovala túto jej odvahu. Jej láskou bol Irán. Hovorila plynule po perzsky. Jej bývalé žiačky, moje dievčatá - ako ich volala, boli s ňou v kontakte aj po mnohých rokoch. Sestra Myriam ma najviac zaujala svojou pozornosťou, s akou sa zaujímala o človeka, ktorý bol vedľa nej, ako ho počúvala. Možno aj preto bola taká obľúbená a vyhľadávaná. Ako pravá misionárka sa modlila všade, aj v dopravných prostriedkoch, a pritom nebola nápadná. Sadla si v kaplnke a ticho meditovala, modlila sa. Jej snom bolo bývať v generálnom dome, pri Kaplnke Panny Márie Zázračnej medaily. A to sa jej i splnilo - v nemocničke pre staršie a choré sestry prežila posledné obdobie svojho života. V mojom srdci zostáva ako veľká sestra, hoci bola maličkej postavy,“ zdôrazňuje sestra Fides.

Krásny a dôstojný prechod do večnosti

Aj sestra Konzoláta Matejková (42) sa s nami podelila o svoju spomienku: „Moja spomienka na sestru Myriam zostane spojená s jej krásnym a dôstojným prechodom do večnosti, lebo práve tieto posledné okamihy mi potvrdili to, čo som u nej pozorovala a obdivovala za celých osem rokov, čo som ju poznala. Sestrička žila z Eucharistie a Božieho slova, a tak keď prechádzala bránami večnosti, v kaplnke Materského domu sa začínala vigília nedeľnej svätej omše so slovami evanjelia: ,Nebeské kráľovstvo sa bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi´ (Mt 25, 1). Sestra Myriam patrila k tým, ktoré mali dostatočnú zásobu oleja, lebo 105 rokov vyčkávala príchod svojho Ženícha. Olej vernosti, ktorý dolievala počas 87 rokov zasväteného života, vydržal až do posledného, a to najdôležitejšieho okamihu. Keď v sobotné popoludnie znenazdajky zaznelo: ,Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety,´ sestra Myriam nepotrebovala dlho pripravovať svoju lampu, bola pripravená, aby hneď vošla so svojím Ženíchom na svadobnú hostinu.“

Veľkí ľudia sú nenápadní

„Hovoriť o sestre Myriam – znamená hovoriť o osobnosti, a to bez preháňania,“ tvrdí sestra Adriana Mihová (40) a vysvetľuje: „Zbližša som ju poznala posledné tri roky jej života. Pevná, rozhodná, jasná v názoroch a konkrétna v postojoch. Môžem povedať, že som ju poznala vo vysokom veku, ale s úprimným záujmom o súčasnosť a o budúcnosť. O súčasnosť a budúcnosť našej Spoločnosti dcér kresťanskej lásky, aj súčasnosť a budúcnosť krajín, štátov, najmä Francúzska a Slovenska. Vypytovala sa, ako sa vychováva, vzdeláva, vyučuje náboženstvo, akú autoritu majú rodičia a učitelia. Mohla by byť pokojne mojou starou mamou, ale od prvej chvíle ku mne pristupovala ako k rovnocennému človeku, bez nádychu poučovania, posudzovania. Pýtala sa na názory, prejavovala dôveru, a to aj v duchovnej sfére, ba dokonca žiadala pomoc, podporu odo mňa. Zvážiť svoje sily a v pravý čas požiadať o konkrétnu pomoc – to dokážu len veľkí ľudia, veľkí v pokore. Bola veľmi obklopená ľuďmi, mala rada návštevy, rozhovory a aj rada navštevovala ľudí. Jej známi – bývalí žiaci a ich kamaráti a aj ďalší členovia rodín, s ktorými bola v kontakte, rovnako svedčili, že pri stretnutí s ňou viac dostali ako dali, až sa sami seba pýtali, či chodia za ňou kvôli sebe alebo kvôli nej. Nikdy som nepočula od sestry Myriam, že by niekoho posudzovala, kritizovala, ponosovala sa. Veľkí ľudia sú nenápadní, ale sú nápadní svojou nenápadnosťou. A to bola sestra Myriam.“

PRIPRAVILI: sr. Anna Blehová, -ART- , snímka: archív DKL
Páčilo sa :
0