31. januára 2018
Čítaní: 82
KN 5/2018 | Misie
Núdznym dal budúcnosť hodnú ľudskej bytosti
MENO MISIONÁRA PEDRA OPEKU NIE JE NA SLOVENSKU VEĽMI ZNÁME, ALE PASTORÁCIA A DIELO, KTORÉ TENTO ARGENTÍNSKY KATOLÍCKY KŇAZ SO SLOVINSKÝMI KOREŇMI ROBÍ NA MADAGASKARE, SÚ OHROMUJÚCE AŽ DO TEJ MIERY, ŽE HO UŽ DVAKRÁT NOMINOVALI NA NOBELOVU CENU MIERU

 Pedro Opeka sa narodil 29. júna 1948 na predmestí San Martin v Buenos Aires. Jeho rodičia, pôvodom zo Slovinska, sa spoznali v talianskom utečeneckom tábore. Tam sa zosobášili a potom emigrovali do Argentíny v búrlivom období štyridsiatych rokov minulého storočia, keď sa v strednej a vo východnej Európe dostávali k moci totalitné komunistické režimy. Pedro mal deväť rokov a už začal pomáhať svojmu otcovi, ktorý pracoval ako murár. Ako pätnásťročný sa rozhodoval, či sa stane profesionálnym futbalistom, alebo si zvolí cestu duchovného povolania a bude kňazom. Ako mladík strávil leto v odľahlej argentínskej oblasti v Andách medzi Indiánmi z kmeňa Mapuches. So spolužiakmi chceli pre nich postaviť dom, ktorý by slúžil ako vzor na stavbu ďalších obydlí. Pedro však nepomáhal núdznym ľuďom prvý raz, podobnú skúsenosť mal už aj s pomocou Indiánom z kmeňa Matacos pri bolívijských hraniciach.

 
Slúžiť Bohu a ľuďom
Túžba slúžiť Bohu a ľuďom v Pedrovi zvíťazila nad športom, preto v roku 1966 nastúpil do noviciátu v seminári, ktorý viedli v Buenos Aires lazaristi (vincentíni). V roku 1968 začal študovať teológiu a flozofu na Colegio Maximo v Buenos Aires. V auguste 1968 odcestoval do vlasti svojich rodičov, do Slovinska, kde pokračoval v štúdiu na univerzite v Ľubľane. Prvý raz sa dostal na Madagaskar v roku 1970, kde zúročil svoje murárske skúsenosti vo farnosti vo Vangaindrane. Už vtedy sa živo zaujímal o obyvateľov ostrova a organizoval skupiny vidiečanov, aby sa zapájali do spoločných projektov, a tak zlepšili svoj život i budúcnosť svojich detí. Štúdium teológie ukončil na Katolíckej univerzite v Paríži v rokoch 1972 – 1975. Tam sa nielen naučil francúzsky jazyk (okrem toho plynule hovorí po španielsky, slovinsky, anglicky, taliansky, malgašsky a latinsky), ale zoznámil sa aj so spiritualitou Taizé komunity. Kňazskú vysviacku prijal 28. septembra 1975 v Národnej svätyni Panny Márie v Lujáne v Argentíne. V januári 1976 sa vrátil na Madagaskar, kde mu bola zverená vidiecka farnosť vo Vangaindrane v juhovýchodnej časti ostrova. Počas trinástich rokov tam Pedro Opeka obetavo
slúžil chudobným ľuďom a staral sa o nich. Pracoval s nimi aj na ryžových poliach. Ich každodenná bieda ho nenechávala ľahostajným. Videl, ako títo ľudia zápasia s hladom
a chorobami, ako umierajú malé deti. Po trinástich rokoch náročnej práce a vyčerpávajúcej pastorácie požiadal o rok oddychu, ale jeho predstavení rozhodli inak – stal sa rektorom seminára v hlavnom meste Madagaskaru – v Antananarive. No tam sa pre Pedra Opeku začala úplne iná misijná práca. Keď Pedro Opeka v marci 1989 videl, v akej biede miestni ľudia žijú, že živoria v skládkach odpadkov, kde hľadajú niečo na jedenie a snažia sa to ukoristiť pred psami a prascami, a že medzi kopcami z odpadkov spia v rozpadávajúcich sa chatrčiach, rozhodol sa týmto ľuďom pomôcť. To pre Pedra Opeku znamenalo konať a dostať z tejto hrôzy všetkých, najmä deti. Videl, že tu pomôže iba vytrvalosť, preto sa vracal k núdznym každý deň, aby ich presvedčil, že okrem extrémnej chudoby existuje aj iný život. Opakoval im, že ak milujú svoje deti, musia im dať budúcnosť hodnú ľudskej bytosti. Tieto slová sa stali najvýznamnejšou charakteristikou osobnosti Pedra Opeku. Po šiestich mesiacoch sa dostavil výsledok: prvých sedemdesiat rodín odišlo zo skládky odpadu a vytvorilo novú dedinku Antolojanahary (v preklade – dar od Boha). V januári 1990 vznikla organizácia Akamasoa (dobrý priateľ), do ktorej Pedro Opeka zaangažoval najskôr asi tucet mladých Madagaskarčanov. Otec Opeka, ako ho na Madagaskare volajú, však nemal vtedy v rukách nič. Mal len obrovské nadšenie pomáhať chudobným. Súčasnosť svedčí o požehnanom Božom diele. Akamasoa, ktorá jestvuje už takmer tri desaťročia, pomohla vyše pol miliónu obyvateľov ostrova – potravinami, oblečením, hygienickými potrebami aj zdravotníckou starostlivosťou. Každý deň dostáva jednorazovú pomoc viac ako 70 rodín predtým, ako sa vrátia z centra Akamasoa domov. Približne 25­tisíc ľudí žije v osemnástich dedinách, ktoré postavila Akamasoa. Vybudovalo sa vyše tritisíc domov, ale i školy, bezplatné lekárske zariadenia a ihriská. Vyše desaťtisíc detí z týchto dedín môže navštevovať školu a získať veľmi potrebné vzdelanie.
 
Dve nominácie na Nobelovu cenu
Pravdaže, aj na tomto mieste treba spomenúť murárske skúsenosti Pedra Opeku, ktoré odovzdal mladým Madagaskarčanom. Naučil ich stavať domy z dreva aj tehál. Množstvo ľudí tak už nemusí spať v papierových krabiciach na zemi. Vďaka úsiliu Pedra Opeku a jeho miestnym spolupracovníkom i dobrovoľníkom z celého sveta sa podarilo zamestnať vyše tritisíc ľudí, a to v lomoch, kde sa ťaží kameň a štrk, v remeselníckych dielňach, ale aj v ďalších profesiách, ktoré sú nevyhnutné na jestvovanie každej dediny. Murári, tesári, stolári a dláždiči pomáhajú pri budovaní domov, ciest a mostov; ďalší ľudia triedia odpad a robia kompost pre farmy. Za všetko, čo Pedro Opeka urobil pre najchudobnejších obyvateľov Antananariva a celého ostrova, dostal množstvo prestížnych ocenení. Napríklad v roku 2007 bol vymenovaný za rytiera Čestnej légie, čo je najvyššie francúzske štátne vyznamenanie. O dva roky neskôr mu Slovinsko udelilo Zlatú medailu za službu. A dvakrát bol nominovaný na Nobelovu cenu mieru.
 
Osemtisíc veriacich na svätej omši
V nedeľu ráno slávi Pedro Opeka svätú omšu na štadióne v centre Akamasoa. Na tomto slávení Eucharistie sa zúčastňuje 7 000 až 8 000 ľudí. Je to niečo také unikátne, že turistickí sprievodcovia odporúčajú návštevníkom Madagaskaru, aby sa na tejto svätej omši zúčastnili a odniesli si domov aj neopakovateľný duchovný zážitok.
 
PRIPRAVILA: ZUZANA ARTIMOVÁ
Snímka: wikimedia commons/cc/www.amicipadrepedro.org
Páčilo sa :
0