9. februára 2018
Čítaní: 80
KN 6/2018 | Kultúra
Vyrezal som kríž a skúsil ho nosiť na chrbte
Už na základnej škole modeloval z hliny a plastelíny. Skúšal prvé rydlá a linoryt a veľmi rád kreslil. VLADIMÍR TOMKO (56) z Prešova vyskúšal aj prácu s kameňom – veľkú hlavu v pieskovci, ale nakoniec, ako sám hovorí, mu zavoňalo drevo. Jeho umelecké diela sa nachádzajú nielen na Slovensku, ale aj vo Vatikáne či v Amerike.
Vyštudovali ste lesnícku školu a určitý čas ste v oblasti lesníctva aj pracovali. Možno povedať, že práca v lese vás ešte viac nasmerovala práve k drevorezbe a istým spôsobom vás na ňu pripravila?
V práci som mal možnosť tráviť veľa času v lese a ten na mňa pôsobil tvarmi a krásou stromov, rôznorodosťou v ročných obdobiach a dennom čase a majestátnosťou. Poskytoval a poskytuje mi inšpiráciu, priestor na oddych aj materiál na prácu.
 
Vaše rezbárske začiatky asi neboli ľahké?
Začiatky boli ako väčšina začiatkov – plné objavovania, chýb, porezaných prstov, neúspechov, hľadania informácií bez existencie internetu systémom pokus-omyl. Vo svojom okolí som nenašiel rezbára, ktorý by mi poradil. Ťažké to bolo aj s materiálom a nástrojmi. Keď rodičia videli, ako si vyrábam dláto z klinca, takmi kúpili prvú súpravu skutočných japonských dlát a z líp v našom okolí sa stal ohrozený druh. Mojím prvým výtvorom z dreva, ktorý sa nejakým zázrakom zachoval do dnešných dní, je soška princeznej z lipového konára. Konár som našiel na kalvárii nad našou záhradou a sošku som vyrezal dlátami, ktoré som si vyrobil z klincov. S trochou fantázie sa vybrúsené klince vsadené do korkovej zátky namiesto rukoväte dali u dvanásťročného chlapca považovať za dláta. Nerezali, len šklbali.

Nejaký čas ste pôsobili ako majster na Strednej umeleckej škole v Prešove v odbore umelecké rezbárstvo. Ako vám pomohla táto životná etapa vo vašom zdokonaľovaní sa v drevorezbe?
Robil som majstra odborného výcviku u rezbárov. Boli to chlapci, ale aj niekoľko dievčat, s ktorými sme mali spoločný záujem. Čo môže byť lepšie? Počúvali sme jazz, robili
výstavy, kreslili, čítali, chodili do galérie a vyrezávali. Žiaci sa čudovali, že ich škola baví, a ja som sa čudoval, že sa môžem v práci venovať svojmu hobby.
 
Ešte sa vráťme k vášmu pôsobeniu v lesníctve. Vy ste dokonca vysadili lipovú alej na Sigorde pri Prešove, ale aj na iných miestach. Spolupracovali ste aj na Náučnom chodníku na Sigorde smerom na Zlatú Baňu. Teda, za každý strom, ktorého drevo používate v rezbárstve, sa snažíte vysadiť nový strom?
Indiáni tvrdia, že najlepšia bytosť je strom, lebo dáva tieň dobrému aj zlému. Strom je altruista. Vysadil som veľa stromov, ale nie dosť. Nerád stromy rúbem. Možno sa zase vrátim ku kameňu a k hline. Nakoniec určite.
 
Podľa akého kľúča si vyberáte drevo?
Potrebujem drevo dostatočne hrubé a husté, ale bez trhlín, dutín a hniloby. Menšie pekné hrče len potvrdzujú jedinečnosť každej fošne a rozmanitosť dreva, a tým aj originalitu výrobku.
 
Za tie roky ste vytvorili mnoho diel so svetskou, ale aj s náboženskou tematikou. Čo všetko sa za tie roky stalo vašou inšpiráciou?
Inšpiráciou mi je moje okolie, prechádzky v prírode, stretnutia s rodinou, deťmi a priateľmi pri káve, kontakt s hudbou a umením v galériách a v chrámoch. Asi najčastejšie sa v mojich rezbách objavujú anjeli, stromy, kvety a motýle, slnko a vietor, tváre ľudí a tváre svätcov, ktorých výraz je predmetom nekončiaceho hľadania a objavovania. Krásnou témou je Svätá rodina – tváre troch šťastných ľudí.

Vieme o vás, že ste autorom aj rôznych variácií kríža, urobili ste aj krížové cesty.
Kríž je ťažká téma. Vyrobil som ich veľa a robím ich stále. Zhotovil som si jeden veľký, ťažký kríž, keď som pracoval na krížovej ceste, a skúsil som ho nosiť na chrbte. Jedna mnou vyrezaná krížová cesta sa nachádza na východe Slovenska, jedna na východe Spojených štátov. Teraz robím Kríž v čase – ľavá strana má 2000 rokov, pravá je teraz a tu.
 
Súsošia a sochy z vašej autorskej dielne nájdeme aj vo Vatikáne či v Amerike. Ako prišlo k tomu, že ste tvorili práve pre tieto krajiny?
V Amerike sa nachádza možno toľko mojich rezieb ako na Slovensku. Je to spôsobené mnohoročnou spoluprácou so Slovak Folk Crafts v Grove City v Pensylvánii. Vďačím za to v podstate náhodnému zoznámeniu s Davom a Annou Daytonovcami, ktorí hľadali dodávateľa drevorezieb pre svoj projekt v Spojených štátoch amerických. Práce vo Vatikáne boli iniciované kresťanským spoločenstvom; išlo o dve série sôch tematicky zameraných na rodinu ako základ kresťanskej spoločnosti.
 
A ktorými slovami by ste opísali váš vzťah k drevorezbe?
Odmalička ma drevorezba lákala, predstavoval som si, ako budem mať poličku plnú vyrezávaných sošiek. Teda mám, čo som chcel – ilúziu slobody, nepravidelný príjem, tenisový lakeť a tvorivú prácu, ktorú mám rád.
PAVOL KALL
SNÍMKA: ARCHÍV –VT–
Páčilo sa :
0