24. februára 2016
Čítaní: 7 585
KN 8/2016 | Téma
Žena, vďaka ktorej má krehký život šancu
Americká lekárka, anesteziologička VIRGINIA APGAROVÁ prišla vo svojej dobe s niečím revolučným. Vyvinula stupnicu, podľa ktorej sa dnes na celom svete hodnotí popôrodný stav novorodencov

Američanka Virginia Apgarová sa narodila v roku 1909 v meste West­field v americkom štáte New Jersey ako tretie dieťa a zároveň je­diná dcéra poisťovacieho agenta Charlesa Apgara a jeho manželky Heleny. Do vienka dostala hudobné nadanie a vo svojich voľných chvíľach veľmi rada hrala na hus­liach. Hudba bola pre ňu oddychom a relaxáciou a z amatérskej hudobníčky sa neskôr vypracovala na zručnú virtuózku. Táto záľuba jej ostala po celý život.
Preslávila sa však vďaka svojej profesii lekárky. V knihe Je moje dieťa v poriadku? (Is My Baby Alright?, 1972) sa zaoberala problematikou vrodených chýb u detí počas vývojového obdobia a hľadala spôsoby, ako znížiť úmrtnosť novorodencov.

 

Zo školáčky
významná profesorka
Už ako školáčku ju zaujala medicína. V tom čase nebolo bežné, aby žena študovala na vysokej škole. Virginia však bola cieľavedomá. Po skončení strednej školy sa zapí­sala na prestížnu vysokú školu Mount Holyoke, kde ukončila ako bakalárka zoológiu a absolvovala vstupný kurz medicíny. Vďaka svojej húževnatosti a túžbe stať sa lekárkou bola v roku 1929 prijatá na newyorskú univerzitu Columbia University College, odbor lekárska chirurgia, kde medzi deväťdesiatimi študentmi – mužmi bola jednou z deviatich študentiek. Po úspešnom ukončení štúdia v roku 1933 bola na stáži v Presbyteriánskej nemocnicni pod dozorom významného chirurga Allena Whip­plea, vedúceho oddelenia chirurgie.
Virginia však rýchlo pochopila, že ako chirurgička sa v praxi neuplatní. Napriek tomu, že bola v tomto odbore dostatočne vzdelaná a k svojej práci pristupovala zodpovedne, málokto sa chcel zveriť do rúk lekárky – ženy. Na od­porúčanie Whipplea sa začala venovať anesteziológii. Neskôr, po ukončení stáže na Wisconsinskej universite, sa stala vedúcou ústavu anesteziológie na Columbia University. Apgarovej v roku 1949, ako prvej žene na tejto univerzite, udelili titul profesorky.

 

Osud novorodencov
jej ležal na srdci
Počas svojej lekárskej praxe anesteziologičky bola Virginia prítomná pri viac ako 17-tisíc pôrodoch. Bola svedkom úmrtí novorodencov, ku ktorým nemuselo dôjsť, keby sa sledovali vitálne funkcie pár minút po narodení dieťaťa. Zamýšľala sa nad tým, ako predísť týmto úmrtiam. Dojčatá zomierali na nediagnostikované prenatálne poruchy, ktoré boli spôsobené zranením novorodenca počas pôrodu alebo zlyhaním životných orgánov v dôsledku ich nedokysličenia, alebo dôsledkom iných vývinových porúch.

 

Hladina kyslíka a glukózy
v organizme
Zmena prostredia, do ktorého dieťa prichádza, a aklimatizácia v tomto chladnejšom prostredí je pre neho záťažovým obdobím. Apgarová sa zamýšľala nad tým, ako zabezpečiť dostatočnú ochranu dieťatka, aby sa predišlo chybám a neskôr sa mohlo zdravo vyvíjať. V tom období sa ženám počas pôrodu na tíšenie bolestí podávalo inhalačné anestetikum cyklopropan. Apgarová zistila, že cyklopropan má škodlivý vplyv nielen na matku, ale aj na dieťa. 
Je mnoho faktorov, ktoré ohrozovali a aj v súčasnosti ohrozujú život dieťaťa počas pôrodu. Prednosta kliniky neonatológie Lekárskej fakulty UPJŠ a Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach Peter Krcho nám ich opisuje: „Veľa sa hovorí o kyslíku, ukazuje sa však, že metabolizmus a hladina glukózy sú mnohokrát dôležitejšie ako koncentrácia glukózy. Dnes už hladinu kyslíka meriame aj v hĺbke mozgu a vieme, že je oveľa nižšia ako na končatinách. Kým norma koncentrácie kyslíka v kostrovom svalstve je okolo 90 – 95 percent, v mozgu to je zvyčajne len do 60 – 65 percent. Mozgové bunky nemajú rady kyslík, ak stúpne v krvi, mozgové cievy okamžite reagujú zúžením a znížením prietoku.“

 

Hodnotiaci index
V minulosti neexistovali také sofistikované prístroje na meranie hladiny kyslíka a glukózy v organizme, ako je to v súčasnosti. Lekár a zdravotný pracovník boli nútení poradiť si jednoduchším spôsobom.
Lekárska veda sa vyvíjala postupne. V roku 1952 Virginia Apgarová vytvorila jednoduchý, ale účinný päťstupňový systém hodnotenia stavu novorodenca. Bol navrhnutý tak, aby sa meranie vitálnych funkcií diaťaťa vykonalo bezprostredne po pôrode. Apgarovej skóre bolo v tom období niečo revolučné. Ako prvá z klinických metód mala vyhodnotiť stav novorodenca. Vďaka tejto metóde sa tak predišlo mnohým úmrtiam novorodencov.
Hodnotiaci index, známy ako Apgarovej skóre, sa začal používať ešte v roku 1953. Avšak názov testu do praxe zaviedol až americký lekár, pediater Joseph Butterfield v roku 1963, keď ho použil vo svojich viacerých publikovaných článkoch. Táto metóda zároveň napomohla vývoju novej vedy – neonatológie, ktorá poskytuje novorodencom (zvyčajne predčasne narodeným) špeciálnu starostlivosť na novorodeneckej jednotke intenzívnej starostlivosti.
V súčasnosti sa môže Apgarovej skóre chápať ako nepostačujúce. Lekár Peter Krcho problematiku efektívnosti Apgarovej skóre hodnotí nasledovne: „Prínos Virginie Apgarovej vidím hlavne v praktickom a jednoduchom chápaní skórovania stavu novorodencov. Do dnešného dňa nie je tento skórovací systém úplne správne chápaný, a to najmä v očiach laickej verejnosti.“ Dodáva, že nevýhodou Apgarovej skóre je, že hodnotí stav novorodenca len v čase tesne po pôrode a nestanovuje kompenzačné schopnosti organizmu dieťaťa. „Ak vieme teda dieťatku správne, citlivo a cielene pomôcť, tak nám ukáže, aké je silné.“

 

Čo je Apgarovej skóre
Ide o systematicky vypracovaný test, pomocou ktorého sa hodnotí stav dieťatka tesne po jeho narodení. Vyhodnocuje sa, ako dieťa zvládlo pôrod a zároveň jeho postupné prispôsobovanie sa novým podmienkam mimo maternice. 
Novorodenec sa po narodení po­dľa Apgarovej skóre testuje do desiatich minút trikrát, pričom prvý test sa vykonáva tesne po narodení. Zdravotná sestra alebo lekár vyhodnocuje dychovú frekvenciu, pulz diaťatka, svalový tonus, zafarbenie kože (či nie je namodralá) a reakcie na podnety (zvyčajne plač po narodení). To isté pozorovanie sa robí v piatej minúte života novorodenca. Každej jednotlivej životnej funkcii sa priraďujú dva body, čo je najvyšší dosiahnutý stupeň Apgarovej stupnice. Test v desiatej minúte sa robí len v prípade, pokiaľ diaťatko malo pri narodní skóre nižšie ako 7.
Podľa Apgarovej skóre je dieťatko zdravým jedincom, keď dosiahlo bodové hodnotenie 10 – 8. Pri hodnotách 7 – 4 je nevyhnutný dohľad lekára. V mnohých prípadoch novorodenec dosahuje do piatich minút skóre ako zdravý jedinec. „Nízke skóre nemusí nič znamenať,“ hovorí lekár Peter Krcho. „Všetko závisí od toho, ako sa novorodenec prejaví po zhodnotení. Videl som množstvo novorodencov, ktorí mali extrémne nízke hodnoty Apgarovej skóre po pôrode a v priebehu niekoľkých hodín boli úplne v poriadku.“

 

Zázraky okolo nás
Stupnica hodnotenia sa vypracuje aj v prípade, že dieťa nereaguje na žiadne podnety a jeho skóre je nulové. V takomto prípade, žiaľ, dieťatko pôrod neprežilo.
Pokiaľ hodnoty novorodenca ostávajú stále nízke, zvyšuje sa riziko zdravotných komplikácií v budúcnosti. Nízke Apgarovej skóre môže znamenať, že dieťatko bude mať v budúcnosti zdravotné problémy psychomotorického rázu. Nie je to však pravidlo. Mnohí novorodenci s nízkym skóre sa postupne pomocou vhodnej liečby stávajú zdravými jedincami, ako potvrdzuje aj zo svojej praxe Peter Krcho: „Videl som také deti, ktoré mali Apgarovej skóre maximálne, 10 – 10 – 10, a hodinu a pol po pôrode boli na hranici života.“ Ak tieto deti dostane do rúk skúsený neo­natológ, dajú sa zachrániť.
Dlhoročná prax prináša aj svoje zázraky, ktoré sú vždy veľkým úspechom a radosťou nielen rodičov, ale aj lekára. „Pamätám si jeden prípad z jesene v roku 2015. Kolegovia už zvažovali ukončiť liečbu, ale pokračovali sme. Dnes je toto bábätko novým prírastkom štvorčlennej rodiny.“

 

Ocenený život
Jeden život sa začína, iný sa končí. Dôležité je, aby ten náš bol prežitý plnohodnotne a aby sme naplnili poslanie, na ktoré sme boli povolaní. Virginia Apgarová, hoci sa nikdy nevydala a nemala svoje vlastné deti, celý svoj život venovala službe najzraniteľnejším – novorodencom. Zomrela vo veku 65 rokov v auguste 1974.
V roku 1976, teda dva roky po jej smrti, zriadila Americká pediatrická akadémia Cenu Virginie Apgarovej, ktorú akadémia každoročne udeľuje za zásluhy v oblasti perinatálnej pediatrie. V roku 1994 americká pošta vydala na jej počesť poštovú známku a rok nato jej bola udelená cena in memoriam v Národnej ženskej sieni slávy v New Yorku.

 

Emanuela Majdová CSSsS
Páčilo sa :
13