21. februára 2018
Čítaní: 185
KN 8/2018 | Misie
Náš prebytok môže byť v Afrike bohatstvom
Kampaň Slovenskej katolíckej charity, Pôstna krabička pre Afriku, už siedmy rok pomáha najchudobnejším deťom v subsaharskej Afrike. Ak sa počas Pôstu rozhodnete vzdať obľúbenej kávy, sladkostí či inej drobnosti a ušetrené peniaze vhodíte do krabičky, ktorú nájdete v obálke kampane vo vašom kostole, podporíte vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť pre konkrétne deti v Ugande a Rwande.

Uganda vznikla z britského protektorátu v roku 1962. Patrí medzi najmenej rozvinuté štáty, a preto sa stále radí medzi rozvojové krajiny.  Dlhé roky bola zmietaná občianskou vojnou. Nepokoje, ku ktorým dochádzalo v Ugande od šesťdesiatych rokov minulého storočia, ťažko poškodili spoločnosť aj hospodárstvo krajiny. Slovenská katolícka charita prevádzkuje v Ugande Centrum Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Postavenie centra bolo reakciou Charity na zložitú situáciu miestnych obyvateľov, ktorých od čias vojenských konfliktov v osemdesiatych rokoch 20. storočia sužuje vírus HIV a chudoba. Centrum, ktorého hlavnou úlohou je poskytnúť pomoc zraniteľným sirotám a polosirotám s HIV a aidsom, dennodenne ponúka starostlivosť 54 chlapcom a dievčatám. Od roku 2016 sa podarilo v priestore centra vybudovať nové odborné učebne, kde budú môcť deti získať prvé pracovné zručnosti. Prostredníctvom získanej praxe sa môžu ľahšie uplatniť ako stolári či krajčírky. Ďalším viac ako 500 deťom z okolitých dedín sprostredkúva Charita pomoc prostredníctvom projektu Adopcia na diaľku®.

 
Srdce Afriky
Rwanda je malá vnútrozemská krajina. Vďaka jej hornatému, ale úrodnému terénu ju nazývajú krajinou tisícich kopcov. Svet ju pozná ako srdce Afriky, ktoré pred 24 rokmi zažilo genocídu. V africkej Rwande prevádzkuje Slovenská katolícka charita Kultúrne centrum sv. Vincenta Pallottiho v pútnickom mestečku Kibeho. V tomto centre pre 43 detí vo veku od troch do šiestich rokov zabezpečuje predškolskú prípravu. Rodičia sa často nedokážu o deti dobre postarať, a preto niektoré trpia podvýživou a rôznymi chorobami z nedostatočnej hygieny či zo zlej stravy. Súčasná budova centra je jednoduchá hlinená stavba ktorá ponúka útočište pre deti len dočasne. Preto Charita v spolupráci s miestnou rehoľou pallotínov stavia novú budovu, ktorá už tento rok poskytne zázemie, vzdelávanie a stravu pre dvojnásobný počet detí. Zároveň v popoludňajších hodinách tam budú mať priestor aj školáci, vďaka čomu nebudú tráviť čas na ulici.
 
Nedávajte im ryby, naučte ich ryby chytať
V duchu zásady udržateľného rozvoja pomáha Slovenská katolícka charita ľuďom, aby mali priestor rozvíjať svoje talenty a žiť dôstojný a plnohodnotný život na miestach, kde sa narodili a ktoré milujú. Pôstna krabička je kampaň, ktorá každý rok predstaví jeden príbeh dieťaťa a prostredníctvom neho Charita priblíži konkrétnu pomoc miestnym
ľuďom v núdzi. Tvárou kampane Pôstna krabička 2018 sa stala Gladys. Má sedem rokov a spolu s dvoma sestrami ju vychováva otec Thomas. Gladys má ešte sedem ďalších súrodencov, ktorí sú už dospelí a majú vlastné rodiny. Thomas zabezpečuje rodine živobytie na poli a popri práci pomáha miestnemu kňazovi s katechézami. Gladys škola baví, najviac vraj matematika. A keď vyrastie, chcela by byť pilotkou lietadla. Podobným rodinám pomáha Charita preklenúť krízové situácie pomocou potravinovej pomoci. A ich mladým členom ponúka možnosť vyučiť sa remeslu v niektorej z dielní, a tak môžu v budúcnosti zabezpečiť živobytie sebe i rodine.
 
V Afrike môžete spomaliť
Neodmysliteľnou súčasťou afrických projektov Slovenskej katolíckej charity sú dobrovoľníci. Jednou z nich je aj Miriam Hrašková, ktorá strávila tri mesiace v Ugande po skončení vysokej školy. Svoj čas, energiu a nasadenie venovala deťom s HIV v centre Slovenskej katolíckej charity. „Deti sú všade na svete rovnaké. Mimoriadne oceňujem najmä ich radosť z maličkostí. Vedia sa tešiť, že si môžu zatancovať, že počujú hudbu. Často si spievajú. Úžasná je napríklad detská radosť, keď im v úvode roka dáte perá a ceruzky. To sú pre ne druhé Vianoce. S tým zošitom či ceruzkou by dokázali spať. Veľmi rady kreslia, milujú farebnosť. Sú vždy nadšené. Som vyštudovaná učiteľka, a keď som ich videla, pomyslela som si, že ak by bol ich školský systém lepší, so svojou chuťou do učenia by mohli dosiahnuť naozaj veľa,“ hovorí Miriam. V Afrike vnímala rozdiel nášho uponáhľaného sveta v kontraste s ich slabosťou – plánovaním. „Ideálne by to bolo skĺbiť: keby sme my spomalili a oni mysleli na krok vpred.“ A ako na záver
zhodnotila svoj pobyt? „Hoci bola Afrika občas náročná, absolútne to neľutujem. Bola to životná skúsenosť.“
SYLVIA HAMADEJOVÁ
SNÍMKY: ARCHÍV SKCH
Páčilo sa :
0