21. februára 2018
Čítaní: 67
KN 8/2018 | Kultúra
Ukazuje hodnoty a zvyšuje čitateľskú úroveň
PRESNE PRED SEDEMDESIATIMI ROKMI, V MARCI 1948, BOL ZAKÁZANÝ. PO REVOLÚCII HO OBNOVILI A DNES VYCHÁDZA DVAKRÁT DO ROKA. ORIENTUJE SA NA KRESŤANSKÚ KULTÚRU. PREDSTAVUJEME VÁM ČASOPIS VERBUM

 Vznik časopisu sa datuje do roku 1946, keď na Sloven sku doznievala atmosféravojnových rokov a ovzdušie povstania. Vtedy sa katolícki intelektuáli a kňazi (Janko Silan, Ladislav Hanus, Pavol Strauss a ďalší) združení okolo Antona Harčara stretli na fare v Liptovskom Hrádku, kde bol farárom František Dula a kaplánom Janko Silan. „Spisovatelia katolíckej moderny, okolo ktorých sa vytvárala už spoločnosť literárnych kritikov, literárnych vedcov a flozofov, chcela publikovať a podeliť sa nielen so svojimi básňami, ale aj s myšlienkami. Spoločnosť ubolená vojnou potrebovala morálnu oporu v kultúre, v umení, v myslení, vo vzdelávaní,“ vysvetľuje okolnosti vzniku Hermana Matláková SMVS, zástupkyňa súčasného šéfredaktora Pavla Hraboveckého, ktorý je zároveň katolíckym kňazom. Iniciatíva vtedajších katolíckych intelektuálov vyústila do tvorby prvého čísla, ktoré uzrelo svetlo sveta v novembri 1946. Zaujímavosťou je, že na prvé číslo Verbumu a rovnomenného vydavateľstva prispeli aj vtedajšie Katolícke noviny sumou 30 000 Kčs. Sídlom redakcie boli Košice, neskôr Bratislava. Prvým redaktorom sa stal Jozef Kútnik­Šmálov, v tiráži ako vedúci člen figuroval Anton Harčar. Časopis Verbum sa už od úplného začiatku profiloval ako kultúrny magazín, v ktorom bola publikovaná kresťanská poézia a otvárané témy kultúrno­spoločenského významu. Svojím vysokým nákladom (3 000 kusov) sa v tom období zaradil medzi významné periodiká povojnovej spoločnosti. No svoj úspech neslávil dlho. V marci 1948 ho zakázali a prestal na viac ako štyridsať rokov vychádzať.

 
Obnovenie časopisu
S pádom železnej opony sa uvoľnila aj situácia v spoločenských kruhoch. Začalo sa uvažovať aj o tom, že by Verbum začal opäť vychádzať. „Myšlienka sa objavila spontánne pri rozhovore medzi Antonom Harčarom a Jozefom Tandarom OP, ktorý pracoval v kancelárii biskupského úradu v Košiciach. Anton Harčar v decembri 1989 a v januári 1990 oslovil Ladislava Hanusa a Vendelí­ na Jankoviča s myšlienkou reálnej obnovy vydavateľstva Verbum, ale až v roku 1991 sa situácia vyvinula natoľko, že sa rozhodlo aj o obnove časopisu. Informoval o tom aj Literárny týždenník, ktorý požiadal Antona Harčara o rozhovor. Príspevky do prvého čísla obnoveného časopisu zbieral spišský kňaz Ján Maga. Vo februári 1992 prebehli ofciálne rokovania na biskupskom úrade v Košiciach a v Spolku svätého Vojtecha v Trnave; 17. februára 1992 bola podpísaná spoločenská zmluva o založení spoločnosti s ručením obmedzeným s názvom Verbum a 2. novembra 1992 bola spoločnosť zapísaná do obchodného registra. Tým bol časopis definitívne obnovený a v máji 1992 vyšlo prvé číslo“ (Peter Zubko, Verbum 2/2016). Obnovený Verbum nadväzoval na povojnové idey, stále platila zásada, že sa vyhýbali politickej polemike. Šéfredaktorom porevolučného Verbumu sa stal Juraj Chovan, vtedajší pracovník Matice slovenskej a bývalý šéfredaktor Katolíckych novín. „V 90. rokoch minulého storočia sa časopis nevedel uchytiť. Hľadal si svoje miesto na trhu i medzi čitateľmi,“ priznáva Hermana Matláková SMVS a dodáva: „Dnes je kultúrnou výkladnou skriňou kresťanských intelektuálov. A tak ako v minulosti, je veľmi obľúbený u laikov. Viac ako u kňazov a zasvätených. Ukazuje to aj na to, že je stále veľmi potrebný. Odborné štúdie, ktoré v ňom vychádzajú, sú práce intelektuálov, ktorí dvíhajú vyššie úroveň nielen časopisu, ale hlavne čitateľov.“
 
Verbum dnes
Periodicita časopisu, ktorý pred nástupom socializmu vychádzal desaťkrát do roka, postupne klesla na šesť, potom na štyri a nakoniec len na dve čísla ročne. Pri tejto periodicite funguje aj dnes, vychádza vždy na Vianoce a okolo Veľkej noci, no rozsahovo je veľmi bohatý – má až 120 strán. V roku 2008 zanikla spoločnosť Verbum, s. r. o., a vydávanie časopisu prevzala Katolícka univerzita v Ružomberku, ktorá názov Verbum doplnila aj do mena svojho vydavateľstva. Neskôr tiež došlo k personálnym zmenám. Vedenie redakcie v roku 2015 prevzal od Jozefa Leščinského mladý košický kňaz Pavol Hrabovecký. Pravidelnými rubrikami časopisu sú: Úvahy a štúdie (majú za cieľ ponúknuť priestor biblistike, teológii, flozofi, kultúre, umeniu, dejinám či iným príbuzným odborom), Nákova (vytvára priestor pre dialóg o aktuálnej polemike), Spiritualita
(ponúka zamyslenia pre duchovný život), Beletria (otvára priestor kresťanským básnikom a spisovateľom), Recenzie (táto rubrika hodnotí kvalitné knihy, flm a divadlo).
„Dnes sa Verbum snaží nadviazať na prvotné myšlienky. Ukazovať kultúrne, flozofcké a morálne hodnoty opierajúce sa o kresťanstvo a myšlienky evanjelia. Hľadá nové talenty, ktoré dokážu kresťanskú kultúru pozdvihnúť,“ opisuje poslanie časopisu Hermana Matláková SMVS. Minulý rok, pri príležitosti 70 rokov od založenia Verbumu, redakcia zorganizovala odbornú konferenciu, na ktorej si jej účastníci zaspomínali na osobnosti, ktoré stáli pri zrode časopisu. „V časoch, keď sa všetci báli, oni snívali, písali svoje diela, tajne sa stretávali. Napriek dobe, väzneniu a prenasledovaniu mysleli viac na druhých a na odovzdávanie odkazu ďalším generáciám. Dnes stojí Verbum pred rovnakou úlohou, ako to bolo na začiatku. Šíriť myšlienky evanjeliových hodnôt cez kultúru a prinášať ich tak veriacim, ako i neveriacim,“ dodáva Hermana Matláková SMVS.
NATÁLIA ŠEPITKOVÁ
SNÍMKY: ANTON KULAN,
ARCHÍV VERBUM, ARCHÍV –HM–
Páčilo sa :
0