20. februára 2018
Čítaní: 94
KN 8/2018 | Vatikán
Viera je živená počúvaním
V stredu 14. februára v chladnom a sychravom počasí vyšiel Svätý Otec medzi veriacich zídených na generálnej audiencii na vatikánskom námestí. Ešte predtým však osobne pozdravil chorých, ktorí pre zlé počasie sledovali audienciu z Auly Pavla VI.

 Pápež František pokračoval v cykle katechéz o svätej omši. Už tretíkrát sa venoval bohoslužbe slova, pričom tentoraz priblížil význam Kréda a spoločných modlitieb nazývaných aj Všeobecná modlitba. 

 
Boží ľud má duchovné právo na dobrú homíliu
„Počúvanie biblických čítaní predĺžené v homílii je odpoveďou na jedno právo: na duchovné právo Božieho ľudu hojne prijímať poklad Božieho slova.
Každý z nás, keď ide na svätú omšu, má právo na to, aby hojne prijímal Božie slovo dobre prečítané, dobre povedané a potom dobre vysvetlené v homílii. Je to právo! A keď
sa Božie slovo neprečíta dobre, keď nie je horlivo hlásané diakonom, kňazom či biskupom, opomína sa právo veriacich. Máme právo na počúvanie Božieho slova. Pán hovorí ku všetkým, k pastierom aj veriacim. Klope na srdcia tých, ktorí sa zúčastňujú na svätej omši, každý vo svojom životnom stave, veku, situácii. Pán utešuje, volá, vzbudzuje zárodky nového a zmiereného života. A to všetko pre jeho Slovo. Jeho Slovo klope na srdce a mení ho! Preto po homílii chvíľa ticha dovoľuje to, aby sa v duši usadilo prijaté semienko a aby sa tak zrodili predsavzatia priľnúť k tomu, čo Duch Svätý každému vnukol. Ticho po homílii. Treba tam zachovať dobrú chvíľu ticha, aby každý uvažoval nad tým, čo si vypočul.“
 
Krédo
„A po tomto tichu, ako pokračuje svätá omša? Osobná odpoveď viery sa začleňuje do vyznania viery Cirkvi, vyjadreného v Kréde. My všetci vyslovujeme Krédo pri svätej
omši. Symbol viery, vyslovovaný celým zhromaždením, ukazuje spoločnú odpoveď na to, čo sme spolu počúvali v Božom slove. Existuje vitálne prepojenie medzi počúvaním a vierou. Sú zjednotené. Veď viera sa nerodí z fantázie ľudskej mysle, ale ako pripomína sv. Pavol, je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo (Rim 10, 17). Viera je teda vyživovaná počúvaním a vedie ku sviatosti. Vyslovovanie Kréda tak vedie k tomu, aby liturgické zhromaždenie ,spomínalo a vyznávalo veľké tajomstvá viery, prv ako by sa začalo ich slávenie v Eucharistii‘ (Všeobecné smernice Rímskeho misála, 67). Symbol viery prepája Eucharistiu s krstom, ktorý sme prijali v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, a pripomína nám, že sviatostiam porozumieme vo svetle viery Cirkvi. Odpoveď na Božie slovo prijaté s vierou je potom vyjadrená v spoločných prosbách, zvaných Všeobecná modlitba, pretože zahŕňa potreby Cirkvi a sveta. Nazýva sa aj Modlitba veriacich.“
 
Modlitba veriacich
„Otcovia Druhého vatikánskeho koncilu chceli znovu zaviesť túto modlitbu nasledujúcu po evanjeliu a homílii osobitne v nedeľu a počas sviatkov, aby za účasti ľudu na nej prednášali prosby za svätú Cirkev, za tých, ktorí nás spravujú; za tých, ktorí sa nachádzajú v rôznych ťažkostiach; ako aj za všetkých ľudí a za spásu celého sveta (Sacrosanctum concilium, 53; porov. 1 Tim 2, 1 – 2). Preto pod vedením kňaza, ktorý ju uvádza a uzatvára, ,ľud vykonáva úlohu svojho krstného kňazstva, prináša Bohu prosby za spásu všetkých‘ (Všeobecné smernice Rímskeho misála, 69). A po jednotlivých úmysloch prednesených diakonom alebo lektorom, zhromaždenie zjednocuje svoj hlas hovoriac: ,Vypočuj nás, Pane.‘ Pamätáme totiž na to, čo nám povedal Pán Ježiš: ,Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to‘ (Jn 15, 7). Niekto by mohol povedať: ,My však v toto neveríme, lebo máme malú vieru.‘ Keby sme však mali vieru ako horčičné zrnko, hovorí Ježiš, dostali by sme všetko. Proste, čo chcete, a dostanete. A v tomto momente Všeobecnej modlitbypo Krédeje chvíľa vyprosovať si od Pána vo svätej omši tie najdôležitejšie veci; veci, ktoré potrebujeme, to, čo chceme. Čo odpovedal ten človek, na ktorého sa Pán obrátil so slovami, že všetko je možné tomu, kto verí? Povedal: ,Verím. Pomôž mojej nevere‘ (Mk 9, 24). Aj my môžeme povedať: ,Verím Pane. Pomôž mojej malej viere.‘ A modlitbu musíme prednášať s týmto duchom viery: ,Verím, Pane, pomôž mojej malej viere.‘ Naopak, nárokovanie si spôsobom svetskej logiky nestúpa k nebu, tak ako zostávajú nevypočuté aj do seba zahľadené požiadavky. Úmysly, za ktoré je Boží ľud pozvaný sa modliť, musia dať hlas konkrétnym potrebám cirkevného spoločenstva a sveta, vyhýbajúc sa zvykovým a krátkozrakým formulám. Všeobecná modlitba, ktorá uzatvára bohoslužbu slova, nás vyzýva osvojiť si pohľad Boha, ktorý sa stará o všetky svoje deti.“
–VRSK–
SNÍMKA: PROFIMEDIA.SK
Páčilo sa :
1