Dobromilka a Svetlúšik postrážia pápeža
O tom, ako Dobromilka a Svetlúšik budú vyzerať, uvažovala Martina Jokelová Ťuchová už pár mesiacov pred ich novinovou premiérou. Na ilustrácii je dvojica z prvej detskej rubriky.
Nápad, že by tvárami detskej rubriky bola súrodenecká dvojica Dobromilka a Svetlúšik, sa zrodil v hlave redaktorky Martiny Jokelovej Ťuchovej. „Vedela som, že na rozdiel od predchádzajúcej koncepcie rubriky pre deti, ktorú sprevádzala ,dospeláčka‘ teta Katka, by to malo byť teraz dieťa – svojou zvedavosťou a autentickosťou blízke detskému čitateľovi,“ spomína.
ZVEDAVÁ DVOJICA D PLUS
S Chcela postavičku, s ktorou by sa mohol stotožniť chlapec i dievča. „Tak vznikla súrodenecká dvojica malých zvedavých redaktorov KN, ktorí si s úžasom a záujmom musia posvietiť na všetku nádheru, ktorú aj pre nich stvoril Boh, a neboja sa žiadnej otázky o viere či fungovaní sveta.“
O tom, ako budú vyzerať, uvažovala Martina už pár mesiacov pred ich novinovou premiérou. „V čase adventných trhov 2004 na Hlavnom námestí v Bratislave som už vedela, že sa čoskoro narodia, preto som hľadala ich vizuálnu podobu. V stánku s háčkovanými vianočnými ozdobami som chytila do rúk dlhonohého anjela s milou tváričkou a žiarivými vlasmi. To bude ona, povedala som si doma, keď som postavičku vešala na stromček.“
Ilustrátorka Ľuba potom dievčenskej postavičke vymyslela brata. Autorky sa dohodli na ich charaktere, menách i vizuálnych doplnkoch. A tak mohli ísť D plus S medzi deti.
PRAVÝ PODPIS REDAKTOROV
Dobromilka a Svetlúšik sa na konci rubriky aj podpisovali – ako praví redaktori. Aj tie podpisy boli skutočne pravé. „Môj manžel učil druháčikov na základnej škole v bratislavskom Starom Meste. Poprosila som ho, aby dal žiakom napísať mená Dobromila a Svetlúšik. Podpisy postavičiek za rubrikou boli teda skutočným písmom dievčatka a chlapca vo veku, do ktorého som štylizovala D a S.“
Z textovej do kreslenej podoby pomohla postavičkám Ľuba Suchalová. „Azda neexistuje nič, čo nevedela stvárniť. A to je pri tajomných a neraz abstraktných témach viery ozaj tvrdý oriešok. Nehovoriac o tom, že niekedy mala na prácu len niekoľko hodín,“ hovorí Martina. „Myslím si, že Dobromilka a Svetlúšik by nemohli tak dlho intenzívne žiť pre svojich čitateľov, keby ich ilustrátorkou nebola práve Ľuba Suchalová.“
ZMENA V RUBRIKE I V ŽIVOTE
Detská rubrika sa počas rokov menila vo viacerých smeroch. „Keď si prezerám archív rubriky, vnímam rôzne zmeny, či už ide o témy, ale aj o množstvo textu, ktorého bolo postupne menej, a tiež výtvarné i grafické spracovanie.“ Témy, na ktoré si Dobromilka so Svetlúšikom posvietili, boli prevažne rámcované liturgickým rokom, motívom letnej prázdninovej hry či mimoriadnymi svätými rokmi.
„Často vyplývali z toho, čo sme prežívali doma s našimi šiestimi deťmi. Napríklad cyklus o emóciách a vzťahoch, ekologické témy, názorné pomôcky na porozumenie niektorých modlitieb či článkov viery, liturgie, sviatostí.“ V rubrike nechýbali ani tipy na hry, recepty či tvorenie, ktoré Jokelovci doma vyrobili a nafotili.
„Občas mi deti pomáhali vymýšľať doplňovačky a pomáhali mi svojimi pohľadmi na tému.“ Témy a texty detskej rubriky ovplyvnili aj zážitky Martiny a jej detí, ktoré do ich životov priniesli katechézy Dobrého pastiera. „Átrium katechéz som spoznala v Rakúsku pred trinástimi rokmi. Keď sme sa pred desiatimi rokmi presťahovali z Bratislavy na Oravu, vytvorili sme si átrium aj v našej farnosti.
VYBERÚ SA DO SVETA
Detská rubrika bola pre Martinu dvadsať rokov najväčšia výzva v pravidelnosti na týždennej báze. Za ten čas to bolo vyše štyritisíc normostrán textu. Niektoré témy sa vysypali na papier samy, niektoré sa rodili niekoľko dní. „Moja kreatívna duša dostala naozaj zabrať. Nepísala som len vtedy, keď som si ,odskočila‘ do pôrodnice a zastúpili ma kolegyne.“
Kam osud zavanie – aspoň v autorkiných myšlienkach – Dobromilku a Svetlúšika, keď sa rozlúčia s novinovou rubrikou?
„Vyberú sa do sveta. Moje deti s úsmevom navrhovali, aby sme ich poslali do Vatikánu strážiť pápeža Františka. Ale budem úplne spokojná, keď ostanú na Slovensku v srdciach aktuálnych aj odrastených detských čitateľov a budú im svietiť svojou úprimnou zvedavosťou a farebnou nehou na ceste s Pánom. Ako hrejivá spomienka, s ktorou rástli.“