Výtvarná mama a jej kreslené deti

Ľuba kreslila Dobromilku ako mimoriadne inteligentné, šikovné a zručné dievčatko, preto bola aj vedúcou osobnosťou súrodeneckého tandemu. Jej braček Svetlúšik bol zvedavý lapaj, občas trošku popletené, ale inak veľmi milé chlapča. Súrodenci spolu vymýšľali a skúmali rôzne veci.

„Keď som ich začala kresliť, chcela som sa prispôsobiť Martininej predstave, aby čo najviac zodpovedali textovej predlohe. Dobromilka a Svetlúšik sa vyvíjali, postupne ilustrátorsky dozrievali a nadobúdali svoju súčasnú podobu.“ Ľuba splnila aj Martinino prianie, aby nezbednému Svetlúšikovi odstávali uši a aby mal baterku.

„Baterka symbolizuje hľadanie odpovedí na mnohé otázky, na ktoré si Dobromilka a Svetlúšik posvietili. Preto má na mnohých ilustráciách baterku v ruke alebo zavesenú na krku.“

Napriek tomu, že Ľuba ilustrovala viac ako šesťdesiat kníh, naša detská rubrika bola pre ňu výzva. „Dvadsaťročná púť s Dobromilkou a Svetlúšikom bola neuveriteľná už len preto, že KN sú týždenník, to znamená, že každý týždeň bolo treba pripraviť niečo nové, pútavé a svieže.

To sa nám, myslím, darilo, lebo Martina je v tom priam geniálna,“ chváli výtvarníčka autorku textu.

KNIŽNÁ KVALITA

„Pri ilustrovaní Dobromilky a Svetlúšika som musela zohľadniť, že kresby budú vytlačené na novinový papier, ktorý, žiaľ, nie je taký kvalitný ako kriedový a farby na ňom nevyniknú. Aj keď som si prácu mohla uľahčiť, každý týždeň som pre KN urobila, čo sa kvality týka, knižné ilustrácie. Pritom som používala nemecké akvarelové farby a francúzsky papier.“

Keď vyšla v magazínovej prílohe rodinná hra na kriedovom papieri, ľudia až žasli, aké sú ilustrácie nádherne farebné. „Najväčšia výzva pre mňa ako výtvarníčku boli celostranové komiksy. Ale aj pre grafikov bolo náročné ich technické spracovanie. Sprievodné texty museli presne pasovať do nakreslených bublín,“ vysvetľuje Ľuba.

Komiksy o svätých Cyrilovi a Metodovi, Bakhite, Gorazdovi, Vojtechovi a hry pre celú rodinu dali ilustrátorke zabrať, „lebo som typ výtvarníka, ktorý robí tenkými štetcami, a čím viac sa s tým babrem, tým viac ma to baví“.

KEĎ RUKA KRESLÍ SAMA

Dobromilka a Svetlúšik sa stali srdcovou záležitosťou oboch autoriek. Aj na náročné situácie dnes spomínajú s úsmevom. „Raz mi Martina poslala mailom textový podklad o pol tretej ráno. Desať minút po ôsmej mi už telefonovala zodpovedná redaktorka z KN, kedy môžem priniesť ilustrácie. Aj v kritických situáciách sa snažím zachovať si zmysel pre humor, preto som jej vysvetlila, že je to mimoriadne zvláštne, ale ja v noci spím. Takže na ilustrácie ste si museli chvíľu počkať (úsmev).“

Aj tak však Ľuba neraz kreslila ilustrácie o pol piatej ráno. „Vstávam skoro, lebo vtedy sa mi veľmi dobre maľuje. Hoci kedysi som bola nočná sova, preorientovala som sa na ranného škovránka. Niekedy som mala pocit, že moja ruka kreslí sama, ale niekedy mi Martina zadala zložité veci na ilustrovanie.“

ČISTÝ DETSKÝ SVET

Počas dvoch dekád si výtvarníčka vypestovala silnú citovú väzbu k Dobromilke a Svetlúšikovi. „Dala som do nich kus srdca, pretože sú ako moje deti. A deti vám otvoria dokorán všetky okná a dvere svojho srdca. Ich svet je absolútne čistý. Preto ma baví tvoriť pre deti. Dobromilka a Svetlúšik boli občas veľkí huncúti, ale odrážala sa v nich detská pravdovravnosť a nevinnosť, neboli tam nánosy žiadnych špekulácií ani chytráctva. Aj preto mi tak veľmi prirástli k srdcu. Viem, že každé dieťa raz opustí hniezdo, aby založilo niečo nové. Aj ja si musím nájsť novú cestu. Môj sen je vydať knihu, ktorú sama napíšem,“ prezrádza Ľuba svoje plány. Autorky rubriky sa snažili prostredníctvom Dobromilky a Svetlúšika ukázať deťom, že Boh existuje. Celé roky to robili s láskou, poeticky a láskavo.

„Myslím, že v srdciach niekoľkých generácií čitateľov budú Dobromilka a Svetlúšik žiť aj naďalej. V každom prípade to bola krásna cesta, hoci občas aj tŕnistá a so všelijakými odbočkami. Ďakujem, že som mohla byť súčasťou KN dvadsať rokov,“ hovorí Ľuba.