Aké podoby má nádej

Ak svoju kotvu nádeje vložíme do večného života, budeme sa mať čoho držať počas búrok nášho pozemského žitia. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com
Už som na tomto mieste spomínal predadventné duchovné cvičenia u jezuitov v Prešove. Páter Ján Benkovský nám tam povedal aj jeden z betlehemských príbehov.
O PASTIEROVI BEZ DARU
Začína sa tým, že pastieri, ktorí strážia v noci svoje ovečky, sa zrazu prebúdzajú na spevy anjelov a pozerajú sa okolo seba, čo sa to vlastne deje. Potom im jeden z anjelov povie, aby sa išli pokloniť Mesiášovi, ktorý leží na slame v maštali.
Pastieri sa vychystali a ako správna návšteva tiež chceli priniesť nejaké dary. A tak hľadajú, čo by zobrali. Jeden vlnu z oviec na zahriatie, iný kúsok syra, ďalší zas schytí ovečku na plecia a berie ju celú.
Medzi nimi však bol aj jeden roztržitý pastier, ktorý si pri tom zhone nezobral so sebou nič, žiaden darček. Cestou k určenému miestu si povedal, že sa to azda nejako utrasie.
Keď prišli k maštaľke, kde bol svätý Jozef s Máriou a malým Ježiškom v jej náručí, poklonili sa a rozpovedali všetko, čo sa im na salaši prihodilo. Ako im anjeli spievali a ako im povedali o Mesiášovi. No a, samozrejme, začali predstavovať svoje dary, ktoré priniesli.


