Bolesti Matky Božej sa dotýkajú aj nás

Poznáme výroky typu: „Ak Boh existuje, ako sa môže pozerať na všetku bolesť a utrpenie vo svete? Prečo niečo nespraví?“ Možno sa však treba pýtať aj na pôvod bolesti, utrpenia a pravdivo ho spoznať. Spoznať pravdu o Bohu, ktorý je Láska a ktorý pre nás bolesť nevybral, ani nenaplánoval. Spýtajme sa aj na bolesť a utrpenie, ktoré prežil Boží Syn Ježiš Kristus a tiež na bolesť jeho matky Panny Márie, ktorá z nás ľudí jediná bola bez hriechu. 

Pôvod bolesti

Prvé stránky Knihy Genezis (porov. Gn 1 - 4) dávajú odpoveď na základné otázky týkajúce sa témy bolesti a utrpenia. Stvorenie sveta, anjelov, raj, do ktorého boli stvorení ľudia, aby prežívali blaženosť v Božej prítomnosti. Mali spĺňať len jednu podmienku: poslúchať svojho Stvoriteľa. Padnutý anjel, diabol ich však naviedol na hriech. Slobodu, ktorou boli obdarovaní, zneužili. S hriechom si vybrali aj jeho dôsledky, ku ktorým patrí bolesť a utrpenie.

Najväčšou bolesťou bola strata milujúceho Boha. Stala sa katastrofa, z ktorej si človek sám nemohol pomôcť. Čo urobil Boh, ktorého ľudia takto urazili, odmietli? Neopustil ich. V Knihe Genezis čítame, čo povedal Boh diablovi: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu“ (Gn 3, 15). Z týchto slov je zjavný prísľub Vykupiteľa, ktorý sa narodí zo ženy, pošliape hlavu hada – diabla, zvíťazí nad ním, ale za cenu bolesti.

Posledná kniha Svätého písma o tomto boji a víťazstve Boha hovorí: „Na nebi sa strhol boj“. (Zjv 12, 7) Žena odetá v slnce, drak ju chce zničiť a rovnako jej dieťa, ktoré porodila. Žena, Mária sa postaví proti zloduchovi diablovi a zničí ho vďaka sile svojho Syna (porov. Zjv 12). Tu sa nám pripomína, čo Boh prisľúbil v raji: víťazstvo, ktoré sa dosahuje týmto veľkým bojom!

Nepodceňovať diabla

Prečo trpel Ježiš Kristus? Pre naše hriechy, aby nás vykúpil, lebo nás miloval až na smrť. Jedine on mohol premôcť diabla. Jeho matka Panna Mária sa z lásky a úplne slobodne podujala zdieľať život so svojím Synom a mať účasť na jeho utrpení za spásu sveta, za našu spásu. Simeon jej predpovedal: „A tvoju dušu prenikne meč!“ (Lk 2, 35). Túto skutočnosť Mária - plná bolesti – Sedembolestná prežila veľmi intenzívne. Ona – naša Mama prežíva bolesti všetkých svojich detí.

Najhoršie je, keď dieťa nechce uznať, čo mu škodí, čo ho ničí. Mária to vie. Preto stále bojuje za nás s naším nepriateľom – diablom. Koľkí nechcú uznať jeho existenciu, vysmievajú sa z tých, ktorí veria, že diabol existuje a pôsobí. Mali by sme zobrať vážnejšie slová pápeža Františka, ktorý v exhortácii Gaudete et exsultate jasne napísal: „Pozor na diabla! Nenávisť, smútok, závisť, neresti, to sú kanály, ktorými vstupujú diabli do našich životov.“

Známy exorcista, karmelitán páter Paolo Carlin vysvetľuje slová Svätého Otca Františka a jeho postoj k tejto téme takto: „Pápež často hovorí o satanovi, čím vlastne len poukazuje na biblické zjavenie a cirkevné učenie.“ Ale čo sa nám predkladá zo strany tých, ktorí chcú ľudí dostať na scestie? Zosmiešniť existenciu diabla, zosmiešniť aj prejavy viery, ľudové pobožnosti, lebo to všetko treba považovať za spiatočnícku vieru v Boha. Chcú presvedčiť všetkých, veriacich, pokrstených, pobirmovaných, že diablova existencia je obyčajná rozprávka. A treba sa vysmiať každému jednému človekovi, ktorý neprijme túto verziu.
 
Žiada sa ponúknuť nejakú náhradu. Do popredia sa dostáva okultizmus, a to veľmi rafinovane, ako určitá náhrada pravej viery. Mnohí to prijímajú, ale nesú si aj následky, lebo už nedokážu „rozlišovať pravú ruku od ľavej“. Takto sa dáva satanovi priestor a moc. Žiaľ, musíme v pravde povedať, že týmto tendenciám napomáhajú aj mnohí takzvaní „teológovia“, ktorí satana považujú za mýtus, predstavu, symbol, obraz, ideu; ako to spomína pápež František v 161. bode exhortácie Gaudete et exsultate.

Páter Carlin tiež hovorí, že „dnes chýba angelológia a démonológia“, teda náuka o anjeloch, náuka o démonoch, ale tá pravdivá. Nie tá, ktorá je hlásaná cez okultné knihy alebo cez rôzne televízne programy, ktoré majú v svojich názvoch „anjel“. Mnohí si myslia, že je v nich podaná celá pravda o anjeloch. Nie! Je to len umelo vytvorený program a často nepravdivý. 

Úloha Panny Márie v Božom pláne spásy

Ak by sme odmietali náuku o diablovi, o čom je potom Fatima a posolstvo Panny Márie z Fatimy? Kvôli čomu sú záverečné slová Panny Márie z Fatimy: „Moje Nepoškvrnené Srdce napokon zvíťazí“? Poznáme pieseň „Ó, Mária, Prímluvnica naša!“ Čo sa tam spieva? „By ľud z moci diabla vymanil.“ Kto? Syn, Ježiš Kristus, Boží Syn. „By nás nezasiahli pekla hrozby!“ Nech tento Syn „otvorí zas nám raj stratený“ a aby „nás voviedol všetkých do raja“! To je jasná reč o veľkom zápase, ktorý stále prebieha.

Ak by sme škrtali túto pravdu, potom neporozumieme ani pútnickým miestam, modlitbe svätého ruženca, litániám, žiadnej mariánskej pobožnosti. Neporozumeli by sme, akú veľkú ochranu a silu v zápase so Zlým dostávame aj skrze zdravú mariánsku úctu a pobožnosti. A tak by sme napokon spochybnili aj celú Máriinu úlohu v Božom pláne spásy, od zvestovania až po jej nanebovzatie. Rozhodnutie je na nás, či prijímame spomenuté pravdy za rozprávku, alebo za priblíženie právd náuky viery, ktorá je zakorenená vo Svätom písme a v Tradícii, ako to vyplýva aj  zo slov pápeža Františka.

Nadprirodzená pravda 

Všimnime si postupnosť, ktorá sprevádza vážne spochybňovanie právd viery. Oslabila sa, alebo sa v nás už zničila nadprirodzená pravda, a teda sa začína boj aj proti prirodzenému poriadku. Je čas bojovať proti rodine, proti životu od počatia až po prirodzenú smrť, lebo v mysliach mnohých nadprirodzená pravda vlastne neexistuje.

V našej krajine tento boj trvá viac ako 70 rokov. Vrcholí zápas o chorého a starého človeka, keď súd rozhoduje, či bude žiť! Príklady tohto zápasu môžeme sledovať cez médiá. Ak sa zrušila nadprirodzená pravda, znevažuje sa aj ochrana ľudského života. Kde je tu teda záchrana rodiny, spoločnosti, detí, mládeže, starých, života od počatia po prirodzenú smrť?!

Žiadalo by sa poukázať i na to, aký je rozdiel medzi vedieť a veriť! Vedieť, čiže poznať náuku našej viery, je veľmi dôležité. Žiaľ, dnes sú náboženské vedomosti mnohých veľmi chabé. Ale uveriť tejto náuke je ešte dôležitejšie. To nemožno odbiť vyjadrením: „Dnes sa tak žije, dnes to neplatí.“ Uveriť!

Spomeňme emauzských učeníkov, ktorí poznali proroctvá o Mesiášovi. Po Ježišovom ukrižovaní rezignovali a utekali z Jeruzalema. V tých chvíľach im len poznanie nepomohlo, nechápali tajomstvo jeho umučenia a zmŕtvychvstania, pokiaľ neuverili. Až vtedy, keď im sám Ježiš vysvetlil toto tajomstvo,  rozhoreli sa im srdcia (porov. Lk 24, 13 - 35).
 

Viera a mariánska úcta sú spojené nádoby

Mariánska úcta je vždy úzko spojené s praktizovaním viery. Modlitba, svätá omša, sviatostný život. Tieto prostriedky dávajú silu žiť životom viery, podľa príkladu Márie, najdokonalejšej nasledovníčky Krista. Dnes máme pred sebou nádej, ale aj ochotu čosi pre život viery urobiť. Pán Ježiš totiž sľúbil: „Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: ,Prejdi odtiaľto ta!'- prejde. A nič vám nebude nemožné“(Mt 17, 20).

A „moje Nepoškvrnené Srdce napokon zvíťazí“, vyriekla zase Panna Mária. To sú pre nás veľmi silné prisľúbenia. Vieme, že sa máme nanovo rozhodnúť pre život s Bohom, s Máriou. Urobme tak. Potom nás ani pekelné mocnosti nepremôžu. Ale nie tie pekelné mocnosti, ktoré nám ukazujú nejakých „rožkatých s chvostom“, z ktorých sa smejeme, ale tie, ktoré sú reprezentované uhladenými ľuďmi v bielych košeliach s kravatou a v perfektných oblekoch, ba aj niektorými infiltrované do ohlasovanej pravdy evanjelia a náuky Cirkvi. 

Uvažovali sme o bolestiach Panny Márie z trocha iného pohľadu. Poukázali sme na ich príčinu. Keďže hriech a následne smrť prichádzajú od Zlého (porov. Gn 3), aj každú bolesť, a najmä duchovnú, spôsobuje Zlý. Mária svojím „fiat“ sa úplne odovzdala Božiemu plánu. To vyvolalo okamžitý protiútok diabla, čo jej spôsobilo nespočetne veľa bolestí, nielen sedem. Odvtedy to platí neustále: čím bude chcieť byť niekto viac verný Bohu, tým viac musí rátať s väčšími útokmi diabla, a teda aj s väčším počtom bolestí.

Nad celým zápasom so zlým duchom znejú Ježišove slová: „Nebojte sa!“ (Mt 28, 10), „Ja som premohol svet“ (Jn 16, 33). Ale aj Máriine slová: „Moje Nepoškvrnené Srdce napokon zvíťazí.“