Byť pripravený nie je kresťanské klišé

Ježiš nás vyzýva: „Aj vy buďte pripravení“ (Lk 12, 40), i v čase leta, slnka a dobrodružstiev. Veľa ľudí na ceste za dovolenkou, poznávaním nových krajín, za oddychom sa už domov nevráti. Rýchla jazda, chybný krok, dopravné nešťastie, infarkt v mori, alebo v posteli – koľko nečakaných koncov. Veľa ľudí je rozbehnutých za novým zážitkom, a náhle ostávajú len nehybné, vyhasnuté oči s poslednými stekajúcimi slzami.

Pán často pripomínal svojim učeníkom, aby hľadali poklad v nebi (porov. Lk 12, 33), kde niet zlodejov ani devalvácie a zostarnutia. Slová o pripravenosti meria z pohľadu večnosti, duchovných pokladov, na ktoré my, takí zamilovaní do pozemských krás, pôžitkov a plánov, radi zabúdame a radšej sa tejto téme vyhneme.

My si chceme užívať všetko, čo nám zachutí tu a teraz a neradi myslíme na to, čo bude potom. Hoci sme rozum dostali nato, aby sme mysleli dlhodobo, cieľavedome. Veď múdry je ten, kto má cieľ a ho dosahuje. Hlúpy je ten, kto žije pre túto chvíľu, postupne príde o všetko a nedôjde do cieľa, pre ktorý bol stvorený. Osvedčenou a aktuálnou duchovnou múdrosťou je nasledovné: „Pri všetkom, čo robíš, mysli na cieľ, a nezhrešíš“ a tiež „Bdejte a modlite sa“ (Mt 26, 41). 

Bedli nad svojou dušou

Pracovať na svojej duši a na jej pripravenosti pred Pánom je najlepšia investícia. Pán často pripomína, že náš nepriateľ, skutočný zlodej, ktorý nás môže obrať o všetko, je diabol a hriech (porov. Jn 10, 1 - 10). Diabol nás chce okradnúť o to najcennejšie, čo je v nás, o Boží život, ktorý sme dostali pri krste; o pravú lásku, ktorej nás učí Ježiš; a postupne o krásu srdca, tela a o radosť čistých, nevinných a úprimných sŕdc.

Do fantázie nám vkladá obrazy, predstavy, žiadostivosti, ktoré poznáme ako pokušenia, len aby sme nepočúvali Boha, nedôverovali mu a nekonali, čo on chce. Pán diabla pomenuje, že je klamár a vrah (porov. Jn 8, 44); ani raz mu nešlo o naše pravé šťastie. On nikdy nič nedáva, len požičiava a potom berie späť aj s úrokmi, s celou dušou a telom. Je to najväčší a najnebezpečnejší úžerník, ktorý odmieňa za svoje služby peklom.

Sväté písmo ho predstavuje ako úlisného hada, ktorý chce zákerne uštipnúť a otráviť; alebo ako ručiaceho leva, ktorý chodí okolo, straší a chce nás zožrať (porov. 1 Pt 5, 8). Pán nám radí: „Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice“ (Mt 10, 16). A naučil nás modliť sa a volať: „A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého“ (Mt 6, 13).

Apoštol Jakub nám vysvetľuje, že Boh nikoho nepokúša (porov. Jak 1, 13), a Katechizmus Katolíckej cirkvi spresňuje, že grécky výraz „neuveď“ doslovne znamená „nedovoľ, aby sme prišli do pokušenia“, „nedopusť, aby sme podľahli pokušeniu“ (KKC 2846). Tieto slová modlitby sú veľkým povzbudením, že Boh má všetko v rukách. Diabol, satan je len porazený padlý anjel, podriadený Boží služobník, nie nejaký rovnocenný zlý boh, ktorý si môže robiť, čo chce.

Boh vie, čo nám osoží. On rozhoduje a vie, čo potrebujeme na svoje očistenie alebo upevnenie viery. On nás nedovolí skúšať nad naše sily. Keď aj dopustí pokušenie, skúšku, vždy stojí ako láskavý Otec pri nás a ako dobrý tréner nás chráni, aby sme sa nezranili, a povzbudzuje, aby sme vytrvali. Modlitba Otčenáš je naším úpenlivým volaním: Otče, úplne nás zbav Zlého, úplne nás zbav skúšok, aké mal Jób (porov. Jób 1, 1 - 2, 10), aby sme žili v pokoji, ochránení od moru, hladu a vojny, od každého nešťastia a nečakanej smrti.

Pri modlitbe Otčenáš voláme ako Ježiš v Getsemanskej záhrade: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty“ (Mt 26, 39). A keď predsa dopustíš pokušenie a skúšku, skúšaj ma s miernosťou a chráň ma, lebo ak ma ty nepodržíš, poznám sa, hneď padnem do hriechu, hneď zradím.

Ježiš nám „nástojčivo pripomína bedlivosť srdca v spojení s jeho bedlivosťou. Bedlivosť je ostražitosť srdca a Ježiš za nás prosí Otca, aby nás zachoval v svojom mene. Duch Svätý sa usiluje vzbudzovať v nás neprestajne túto bedlivosť“ (KKC 2849). 

 

Bedli nad svojou vierou

Dnes je moderné hovoriť: Je jedno, v čo veríš, akého boha. Viera ako viera. Všetci veríme v jedného boha. Pánu Ježišovi veľmi záležalo na pravej a čistej viere, preto v poslednej veľkňazskej modlitbe s apoštolmi prosil: „Aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista“ (Jn 17, 3) a apoštolov napomínal: „Chráňte sa kvasu farizejov a saducejov!“ (Mt 16, 6).

Vtedy pochopili, že im nehovoril, aby sa chránili chlebového kvasu, ale náuky farizejov a saducejov a varoval: „Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých“ (Mt 24, 11). Preto „bdejte“. Nemali by sme byť ostražití pri názoroch, že hovoriť o hriechu, pokání, sebazaprení a askéze dnes nikoho neláka? Akoby hriech už nebol hriechom, akoby už neexistovali hriechy do neba volajúce, ani cudzie hriechy spolupráce a súhlasu so zlom iných. Akoby sviatosť pokánia bola len pre duchovne nevyvážených ľudí a manželská vernosť a mravná čistota boli len nedosiahnuteľným ideálom? Ako ľahko to mnohých zvedie na ľahšiu, širokú cestu.

Bedli nad svojou rodinou a deťmi

„Neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi“ (Lk 23, 28) - mohli by sme pre seba preložiť aj ako: Bedlite nad sebou a nad svojimi deťmi. Nič nie je tak dnes predmetom útoku zlého ducha ako jednota v rodine, vzájomná láska, pokoj, nevinnosť detí. Ak treba nad niečím bedliť, tak osobitne nad vernou, obetavou manželskou láskou a kresťanskou výchovou detí.

Duchovnou drámou mnohých rodín je záujem zlého ducha zasiať medzi manželov svár, neochotu si pomáhať a odpúšťať, rôzne podozrenia, depresie, hnevy, chuť sa vzdať a rezignovať na požiadavky sľúbenej celoživotnej lásky. Ak hovoríme, že nás chce diabol zožrať, tak osobitne ide po nevinných deťoch a neskúsenej mládeži. Najprv nechce, aby sa deti vôbec narodili, a vymyslel sofistikované smrtiace zbrane na počatý život. A keď sa narodia, hľadá spôsoby ako zabiť ich duše.

Pomáha si ľahostajnosťou rodičov vo výchove; a potom na bezbranné deti zaútočí najmä silou nekontrolovaných médií, ktoré síce prinášajú veľa zaujímavého a osožného, ale aj veľa nebezpečných ponúk, lákaní a pomýlených názorov, ktoré sa ďalej šíria v kolektíve a ten má veľký vplyv. Aj tá miniatúrna obrazovka je tiež pre nás dospelých ako magnet, od ktorého sa nevieme odpútať, o čo viac môže ublížiť maličkým.

Rodina si potrebuje zachovať poriadok, dôveru, poučný a povzbudzujúci, spoločný i osobný dialóg, medzi sebou navzájom, ako aj v modlitbe s Bohom, aby sme odhalili a odolali zlému duchu. Ak sa naučíme po slabostiach vzbudiť si ľútosť a vstávať vždy s novým predsavzatím chrániť si dušu, Ježiš zvlášť prostredníctvom sviatosti pokánia a Eucharistie vždy zacelí trhliny a zvíťazí v našej duši a v rodine.

Diabol útočí najviac tam, kde je vernosť a dobro a kde rastú Božie diela. On neútočí na zlých, ktorých už má, ale na dobrých. Ak máš problémy, nezúfaj, môže to byť znak, že si Boží, že diabol je nespokojný. Len sa vzmuž, dôveruj, Pán je s tebou. Pokoj spravodlivých v ťažkostiach je najkrajšie svedectvo v dobrého a mocného Boha v dnešnom nespokojnom svete. 

Nebojte sa. Ja som s vami

Pán nám prisľúbil, že nás nenechá osamotených ako siroty. V duchovnom boji o nebo je stále s nami. Je s nami v svojom Slove napísanom i ohlasovanom. Potrebujeme pravidelné ticho, aby sme ho mohli počuť. V uvažovaní nad jeho slovami si obnovujeme myslenie, voľu konať dobro a správne rozhodnutia. Tiché rozjímanie nám umožňuje aj krásna letná Božia príroda.

Pokojná a osviežujúca tvorivá práca, ktorú začíname aj končíme prosebnou a ďakovnou modlitbou, nás zjednocuje s Bohom. Boj je síce neúprosný, ale s Bohom vždy víťazný, a preto nikdy sa nevzdávaj. „Máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého“ (1 Jn 2, 1). To je veľké plus oproti Jóbovi. Každá svätá omša je volaním Spravodlivého o milosť a ochranu pre nás. Krv Božieho Syna a jeho obetované telo vystupujú k Otcovi, ktorý nemôže nevypočuť volanie svojho Syna.

Boh nám posiela na pomoc svoju Matku Máriu, anjelov a archanjelov, osobitne svätého Michala. Ticho s Bohom na osvieženie duše môžeme nájsť aj návštevou rôznych pútnických miest. Aby sme si ustrážili lásku, Boh nám dáva veľa pomáhajúcich duchovných milostí, ako sú osvedčené duchovné prostriedky na posilnenie duše. Máme možnosť bratského spoločenstva, duchovné vedenie, štúdium náboženskej literatúry.

V čase prázdnin sa dajú využiť duchovné cvičenia, obnovy, stretnutia a podujatia, ktoré môžu dušu naplniť svetlom, zorientovať a povzbudiť. Pápež František nám odporúča denné spytovanie svedomia, pri ktorom si preberáme nielen hriechy, ale aj dobré vnuknutia, Božie dary, výzvy a upozornenia. Za všetkým máme a môžeme vidieť Pána – za každou udalosťou, za krásou prírody, umenia, za stretnutím s ľuďmi.

Prázdniny sú osobitným darom, chvíľami na oddych pre telo i dušu, časom na prežívanie pravej lásky s Bohom a ľuďmi, na vytváranie priateľstiev, z ktorých nech je prvým priateľom Ježiš. Nedajme si vziať tieto Božie dary a preto: Bedlime a buďme pripravení!