Čakanie, ktoré nám aj dnes sedí

Jeden môj známy, Žid, ma rád podpichuje tvrdením, že keď príde Mesiáš, uvidíme, kto mal pravdu. Podľa toho, či povie: „Tak som tu!“ alebo povie: „Tak som tu zas!“ Moje argumenty odpinkáva beťárskym: „Počkaj, veď potom uvidíme!“

Rozdiel nášho vnímania sa v každom prípade týka očakávania: ja som presvedčený, že to historické sa už naplnilo. Ale stále sú tu ďalšie dve.

NAPROTIVEŇ VŠETKÝM ZHONOM

Ako ste na tom s čakaním vy? Asi málokto z nás, ľudí žijúcich v dobe internetu, môže o sebe povedať, že mu čakanie „sedí“. Svet sa zrýchlil. Veľa vecí, ktoré v minulosti trvali, moderné technológie umožňujú takmer bez čakania.

Azda najvýraznejšie, čo sa týka prenosu informácií. Obrovské množstvo vecí dokážeme nájsť na webe. Ale vieme aj rýchlejšie cestovať, zakúriť, odhrnúť sneh či zožať obilie. Navyše, trh nás mazná zrýchľovaním odpovedí na naše túžby a dopyty. „Do polnoci objednáš, ráno...“ Veď viete ako to pokračuje. Spoločným menovateľom mnohých reklamných kampaní je: „Nečakajte!“