Celý Kristov prostredníctvom Márie

Pápež Ján Pavol II. sa riadil heslom Totus tuus, Celý tvoj – vo vzťahu ku Kristovi skrze Pannu Máriu. Ide o fragment latinskej modlitby zasvätenia Božej Matke, ktorej autorom je sv. Ľudovít Grignion z Montfortu.

Svätec vo svojej knihe O pravej mariánskej úcte odporúča túto strelnú modlitbu ako krátky každodenný spôsob obnovenia vzťahu k Panne Márii: „Som celý tvoj a všetko, čo mám, je tvoje, môj najdrahší Ježišu, skrze Máriu, tvoju svätú Matku.“

Prapôvod spomínanej modlitby a individuálneho zasvätenia je však ešte starší. Už sv. Bonaventúra sa na presvätú Pannu obracal slovami: „Som celý tvoj, Pani, zachráň ma!“

KORENE MARIÁNSKEJ ÚCTY

Kde sa v slovanskom pápežovi vzala taká hlboká úcta k Božej Matke? Jej korene siahajú do raného detstva. Na juhu Poľska sa nachádza mestečko Kalwaria Zebrzydowska, známe svätyňou, v ktorej sa nachádza obraz Božej Matky túliacej si k tvári Dieťatko.

Karol Wojtyła sem z neďalekých Wadowíc už ako malý chlapec často prichádzal. Malý Lolek, ako ho nazývali najbližší, prišiel o najdrahšiu bytosť. Mal sotva deväť rokov, keď mu otec s pohladením po tvári povedal: „Zostali sme sami, chlapče.“ Smrť matky znamenala pre dieťa veľké utrpenie.

Otec, toho času dôstojník vo výslužbe, vzal malého Loleka i staršieho Edmunda na pútnické miesto, priviedol ich pred Máriin obraz a povedal: „Teraz bude ona vašou mamou.“

Karol Wojtyła sa ako pápež Ján Pavol II. na toto miesto vrátil dvakrát. Zaspomínal si, že každý rok sem prichádzal 15. augusta na slávnosť Nanebovzatia Božej Matky a ešte častejšie sem prichádzal vtedy, keď o tom nik nevedel. Putoval po cestičkách mestečka a odovzdával Ježišovi a Márii všetky ťažké záležitosti.

Vzťah k Panne Márii v ňom postupne dozrieval. Sám o tom píše v knihe Prekročiť prah nádeje: „Spočiatku sa mi zdalo, že sa musím vzdať mariánskej zbožnosti zo svojho detstva v prospech kristocentrizmu. Vďaka sv. Ľudovítovi Grignionovi z Montfortu som však pochopil, že ozajstná zbožnosť k Božej Matke je kristocentrická.“

A v apoštolskom liste Rosarium virginis Mariae, opierajúc sa o myšlienky sv. Ľudovíta Grignona, vysvetľuje: „Celá naša dokonalosť spočíva v pripodobňovaní sa Kristovi, v zjednocovaní sa s ním a v zasväcovaní sa mu. Teda najdokonalejšia zbožnosť je bezpochyby tá, ktorá nás najdokonalejšie pripodobňuje Ježišovi Kristovi, zjednocuje s ním a zasväcuje jemu. A keďže Mária je zo všetkého stvorenia najviac pripodobnená Ježišovi, znamená to, že spomedzi všetkých foriem zbožnosti najviac zasväcuje a pripodobňuje našu dušu Pánovi uctievanie Márie, jeho svätej Matky, a že čím viac je srdce zasvätené jej, tým viac je zasvätené Ježišovi Kristovi“(RVM 15).

OCHRANA PANNY MÁRIE

Pamätnými ostali slová Jána Pavla II. hneď po prijatí pápežskej voľby. V prvom improvizovanom príhovore z balkóna Baziliky svätého Petra sa prihovoril zhromaždenému davu: „Obával som sa prijať túto voľbu, ale učinil som to v duchu poslušnosti k Pánovi Ježišovi Kristovi a s úplnou dôverou k jeho Matke, Najsvätejšej Panne Márii.“

Po prijatí voľby nastal problém s jeho erbom. Odborníci na heraldiku nesúhlasili s tým, aby si ponechal erb s krížom a písmenom M, ktoré mal už ako biskup a ktoré symbolizovalo Pannu Máriu pod krížom, no on si presadil svoje.

Po atentáte pri prvom verejnom vyhlásení Ján Pavol II. hovorí: „Zjednotený s Kristom, kňazom a obeťou, ponúkam svoje utrpenie za Cirkev a za svet. Tebe, Mária, opakujem – Totus tuus.“

Kardinál Ratzinger túto smutnú udalosť kladie do súvisu so zjavením Božej Matky vo Fatime: „Či Svätý Otec, keď si po atentáte z 13. mája 1981 kázal priniesť text tretieho ,tajomstva‘, nerozpoznal v ňom vlastné predurčenie? V tom dni sa ocitol veľmi blízko smrti a sám takto objasňoval svoje zachránenie: ,Materská dlaň viedla guľku a pápež (...) v agónii (...) sa zastavil na prahu smrti.‘“

Ján Pavol II. už od mladosti nosil hnedý škapuliar a trval na tom, aby ho lekári neodstránili ani počas jeho urgentnej operácie po atentáte na jeho život. Zázračné zachovanie svojho života pripísal ochrane Presvätej Bohorodičky. Božej Matke sa prišiel do portugalskej Fatimy 13. mája 1982 poďakovať.

Jednu z guliek, ktorá ho zasiahla, daroval mariánskej svätyni. Túto guľku potom vsadili do korunky sochy Panny Márie Fatimskej, kde sa nachádza dodnes.

Stojí za pripomenutie, že pri zázraku slnka vo Fatime 13. októbra 1917 sa Panna Mária zjavila Lucii, Františkovi a Hyacinte ako Panna Mária z vrchu Karmel, zatiaľ čo držala hnedý škapuliar.

MATKA VYKUPITEĽA

Ján Pavol II. v Ríme 25. marca 1984 spojený so všetkými biskupmi sveta zasvätil svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Až spätne vidíme, že celý jeho pontifikát bol výnimočne anticipovaný samou Božou Matkou a umiestnený v centre apokalyptického súboja súčasnosti medzi Ženou odetou slnkom a drakom.

Rok 1987 pápež vyhlásil za mimoriadny Mariánsky rok, venovaný úvahám o Márii, Matke Božej a Matke Cirkvi. A v tom istom roku vydal aj encykliku o Panne Márii Redemptoris Mater.

O Máriinom materstve tu píše: „Toto jej materstvo si kresťanský ľud osobitne uvedomuje a prežíva na svätej hostine v liturgickom slávení tajomstva vykúpenia, v ktorom sa sprítomňuje Kristus, jeho pravé telo, zrodené z Panny Márie“ (RM 44).

Citované slová dosvedčovala veľká vrúcnosť a hlboká sústredenosť, s akou vždy slávil Eucharistiu.

ÚŽASNÁ MODLITBA RUŽENCA

Ján Pavol II. často povzbudzoval do modlitby ruženca. Dokonca aj mladých žiadal, aby sa nikdy nehanbili za svätý ruženec, pretože modlitba ruženca je schopná zmeniť ich život. Pápež k tradičným tajomstvám ruženca pridal päť nových, aby sme rozjímali aj nad udalosťami verejného Ježišovho života.

Svätorečil Pátra Pia, ktorý nazval ruženec „zbraňou“. Ján Pavol II. nielen povzbudzoval do modlitby ruženca, on sa ho aj horlivo modlieval. Nebál sa vyznať: „Ruženec je moja obľúbená modlitba. Úžasná modlitba! Úžasná vo svojej jednoduchosti a vo svojej hĺbke.“

Niekdajší pápežský sekretár kardinál Stanisław Dziwisz dosvedčuje, že pápež sa vždy modlil celý ruženec. Krátko pred smrťou, po chirurgickom zákroku tracheotómii, Ján Pavol II. úplne stratil hlas.

Na papier vtedy napísal: „Čo ste mi to spravili! Ale... Totus tuus.“ Chcel vyjadriť bolesť zo straty hlasu a zároveň pripravenosť úplne sa zveriť Márii.

Počas posledného požehnania Urbi et orbi, ktoré máme mnohí v živej pamäti, keď nemohol nič povedať, kardinál Stanisław Dziwisz spomína: „Bol hlboko dojatý, rozčarovaný a zároveň vyčerpaný zo zbytočne vynaloženého úsilia. Ľud dolu tlieskal, volal ho, ale on na sebe cítil celé bremeno onoho gesta bezmocnosti a utrpenia. Pozrel sa mi do očí: ,Azda by bolo lepšie, keby som zomrel, keď už nemôžem plniť poslanie, ktoré mi bolo zverené.‘ Chcel som odpovedať, no on dodal: ,Nech sa stane tvoja vôľa... Totus tuus.‘ Nevyjadrovalo to rezignáciu, ale odovzdanie sa do Božej vôle.“

SLOVÁKOM HOVORIL O MÁRII

Počas svojej druhej návštevy Slovenska pápež Ján Pavol II. nám v Šaštíne adresoval nádherné slová, prýštiace z jeho osobnej skúsenosti: „Je dobre, keď má človek niekoho, s kým sa môže podeliť o radosti a žiale. Je dobre, keď máte vo vašej veľkej slovenskej rodine Matku, ktorej možno dôverovať a zveriť jej všetky bolesti a nádeje.“

V Levoči nás zasa vyzval, aby sme spolu s Božou Matkou prednášali Pánovi hymnus chvály: „Ak všetky pokolenia blahoslavia Máriu, blahoslavenie jej osoby sa vždy mení na oslavný hymnus na Stvoriteľa. Mária je najkrajšie stvorenie, aké vôbec žilo na zemi. Ak ohlasujú Božiu slávu všetky stvorenia, o čo viac ju ohlasuje tá, ktorú Cirkev nazýva Kráľovnou neba i zeme. Prostredníctvom nej, jej ústami a jej srdcom ohlasuje Božiu slávu celé stvorenie.“

Kiežby pápežove slová a jeho osobný príklad padli v našich srdciach na úrodnú pôdu a aj my sme túžili odovzdať celý svoj život Ježišovi prostredníctvom Panny Márie.

Totus tuus tak môže byť krátkym a zároveň hlbokým vyjadrením aj našej túžby celkom sa zveriť Bohu. Ale slovo „totus“ je pre nás zároveň spytovaním svedomia, čo všetko nám ešte chýba, aby aj v našich životoch platilo: Celý tvoj.