Čistota dáva život, egoizmus zabíja

Možno aj vo vašom obľúbenom hypermarkete je kútik s poškodeným tovarom a zaiste i s končiacou zárukou. A možno práve potrebujete niekomu kúpiť darček, ktorý poteší.

Nemusí to byť za veľa, a predsa asi nik z nás by svojmu priateľovi či kamarátke nekupoval druhotriedny tovar: fľašu s poškodenou nálepkou, zlomenú čokoládu či pogniavenú, hoci aj značkovú bonboniéru. Veď dar, aby urobil radosť, musí byť nepoškodený, kompletný.

Pravá dokonalosť
Podobne chápe dokonalosť Sväté písmo. Zďaleka nie ako idealistickú a neľudskú perfektnosť. Pripomeňme, že Židia mali Pánovi ako obetný dar venovať bezchybné baránky, teda úplné, celistvé.

Mláďa nesmelo krívať a nemohlo byť slepé, ani bez ucha či bez chvostíka. Veď keby bol Izraelita obetoval Pánovi chybného baránka, aká by to bola úcta k Darcovi všetkých darov?

Bolo by to iba obchodovanie s ním, splnenie príkazu, ba zbavenie sa toho, čo sa nevydarilo. Skrátka obyčajný egoizmus, ktorý je na hony od lásky.

No nielen dary pre Pána mali byť celistvé. Najvyšší pozýva predovšetkým človeka, aby bol celistvý. S hlavou i so srdcom na správnom mieste, s nohami na zemi a rukami v práci.

Aby tak dokázal milovať celým srdcom, celou mysľou a zo všetkých síl zároveň. Práve túto výzvu dôrazne opakuje Biblia aj slovami Ježiša. Ani jemu nešlo o iluzórnu dokonalosť farizejov, ale o bytostnú oddanosť nás krehkých ľudí Otcovi.

Panna Mária
V biblicky chápanej dokonalosti bola zaiste jednotkou Ježišova Matka. Veď od mladosti mala toho najlepšieho učiteľa. Ježiš istotne každým gestom prejavoval autentickú celistvosť.

Podobne, celkom nenápadne, aj Panna Mária. Nemala ani potuchy o privilégiách, ktorými ju Boh obdaril ešte skôr, než uzrela svetlo sveta. Veď prv ako si jej Syn zvolil krajnú chudobu, musela v nej žiť aj ona.

Už bude treba zahodiť sladkasté predstavy o živote Svätej rodiny niekde na samote, medzi kvetmi a holúbkami...

V Máriiných časoch bol palestínsky vidiek zbedačený až na hranicu prežitia. Nielen v záujme pompéznosti herodesovcov, ale aj pre domácich zbojníkov či rímskych vojakov a povstalcov proti nim.

Archeológia dosvedčuje, že počas Ježišovho detstva bol Nazaret dokonca vypálený a drobní roľníci si stavali obydlia z ničoho. A ak prišlo sucho, nielenže nemali čo zasiať, ale museli odovzdávať dane, ako by sa nič nedialo.

V tom čase by chudobné rodiny samy neprežili, preto žili v rodinných klanoch. A Panna Mária, skôr než sa nazvala služobnicou Pána, bola zaiste slúžkou širokej rodiny.

Obklopená kŕdľom drobizgu, možno aj sirotami, ošetrujúca chorých a starostlivá o nevládnych. Ale aj o zopár domácich zvierat, záhradku či skromný sad.

Radšej si odmyslime, že mala nebeské oči, blonďavé lokničky a jemné prsty, ktorými hrala na lutne a spievala žalmy. Naopak, Panna Mária bola jednoduchou ženou so všetkým, čo život chudobného človeka prináša.

S Jozefom
Z Písma vieme, že Jozef mal dedičný podiel v Betleheme. Čiže v Nazarete s Máriou bývali z nutnosti, aby sa vyhli Herodesovi Antipasovi, pod ktorého Betlehem patril.

Takže v Nazarete bol Jozef bezzemkom. I to, že bol remeselníkom, poukazuje na ešte nižšiu kategóriu ako maloroľníci. V presnejšom preklade patril k stavebným robotníkom a jeho vlastníctvom boli len pracujúce ruky. Teda žiaden stolár s vylešteným nábytkom.

Zrejme sa s Máriou a Ježišom uchýlili u jej rodiny z núdze a z milosti príbuzných. Žiadna prvá trieda.

Máriina čistota zaiste nespočívala len v tom, že nepoznala hriech. Ale najmä v tom, že nežila pre seba, že bola od rána do večera darom pre ostatných. Celá.

Mohla ním byť aj preto, že i Jozef vedel byť darom vo vzťahu k nej. Veď v patriarchálnej spoločnosti by so svojou snahou o čistotu ďaleko nezašla, keby ju Jozef odmietol rešpektovať.

Čistá žena potrebuje pri sebe čistého muža a naopak. Lebo čistota muža a ženy sa v konkrétnom živote dopĺňajú. Ak nechce či nevie byť čistý jeden, nedokáže to ani ten druhý. Platí to aj pre manželskú čistotu. Kto sa v manželstve daruje, zostáva čistým. Kto len berie, čistotu skôr či neskôr stráca.

Totálne sa darovať
Máriina dokonalá čistota sa zaiste nezrodila z privilégií, ktoré sme jej my ľudia noblesne pripísali, ale z toho, že sa darovala. Že sa nechala svojím i Synovým utrpením až vydrhnúť z každej vrásky egoizmu.

Stala sa úplným, nepodmieneným darom nielen v Nazarete, ale aj vo večeradle a v prvotnej Cirkvi. Od mladosti po nanebovzatie. Až dodnes. Naučila sa zakaždým kráčať v protismere s egoizmom.

A práve to je dôkazom jej bezhriešnosti. Ak ju anjel nazval milostiplnou alebo Bohom obľúbenou, tak asi preto, že jej prirodzenosť bola celistvá, úplná. Totiž iba na takej môže milosť stavať v plnosti.

Aj Anna Kolesárová sa chcela darovať celá, bytostne. Nevieme či manželovi a deťom, alebo Bohu. Chcela dať všetko tomu pravému, stať sa preňho darom. Vyprovokovať aj jeho k sebadarovaniu.

Bolo to pre ňu príliš dôležité; dôležitejšie ako pogniavený život bez jeho úplných, i tých najjemnejších odtienkov. Áno, ako zdravá žena zaiste túžila učiť, ako sa darovať, nielen svojho budúceho manžela, ale i deti. Aby sa raz vedeli zaradiť k plnohodnotne, opravdivo milujúcim.

Nie sebectvu
Čistota je antiegoizmus, preto stojí námahu a bolí. Preto si radšej navrávame, že dnes sa už zdržanlivosť nenosí, že to bol voľakedajší folklór. Má to len jedno riziko - že prežijeme svoj život možno aj plný sexu, ale bez opravdivej, až po okraj napĺňajúcej lásky.

Zdravý muž a zdravá žena nechcú klamať a kradnúť nezrelé ovocie, zdupať jemné výhonky lásky. Chcú byť obdarovaní. Hľadajú slobodnú bytosť, nie bábku ani otroka.

Usilujú sa „dobyť dar“ darovaním seba, so všetkou slobodou a nehou. Veď kto kradne, nenájde to, čo hľadá, po čom bytostne túži. Dostane iba obal, ale dar mu pretečie cez prsty.

Láska teda nie je predsvadobný šprint, ale beh na dlhé, niekedy veľmi dlhé trate. Nie je ani dohodou dvoch egoizmov, ktorým to určitý čas vychádza v zmysle: niečo za niečo. Taká dohoda býva dočasná a končí sa rozvodom. A čím viac rozvodov, tým menej šancí, aby sme lásku stihli zažiť na vlastnej koži.

Láska nie je ani mučeníctvom jedného či oboch partnerov. A predsa, na vytiahnutie sa z vlastného egoizmu potrebujeme všetci niekoho druhého. Ak nám, pravda, nejde o tuctovú „akože“ lásku.

Ozajstná láska, tá kresťanská, ale aj prirodzená, je darom, ale zároveň i poctivým bojom so svojím egoizmom. Je úsilím aspoň trochu sa podobať Bohu, ktorý je čírym darom v Trojici, ale aj nám ľuďom.

Virtuozita lásky
Čistota je ako kľúč od domu lásky. A do žiadneho domu sa nehodí zakaždým vchádzať cez okno. Základnou úlohou nášho pozemského života je s Božou pomocou premôcť ten hrabivý reflex smerom k sebe.

Na pohľad je to málo, ale v skutočnosti veľmi veľa. Lebo len to nás môže preklopiť do večného šťastia. Veď blaženejšie je dávať, ako prijímať, čítame v Novom zákone. To znamená, že najväčším pôžitkom je môcť vlastniť a darovať seba, úplne.

Niekomu sa môže zdať, že už dáva priveľa - ale čo je to v porovnaní s tým, čo každý deň, hodinu, minútu dostávame od Boha?

Nevdojak nám môže napadnúť myšlienka na knihu Prísne milosrdenstvo od Sheldona Vanaukena, ktorá opisuje skutočný, doslova tvrdý zápas dvoch manželov za svoju vzájomnú lásku. A môžeme si ju porovnať s knihou Tri lásky od Archibalda Jospeha Cronina, v ktorej stroskotala láska k mužovi, synovi i k Bohu.

Podstatou čistého života je vedieť sa napriek vrodenému egoizmu stať iskrivým, prekypujúcim darom. Nie vylisovaným askétom, ktorý hovorí sexu „nie“ alebo ho násilne potiera.

Čistota manželská i zasvätená je integrovaním sexuality do celej svojej bytosti, jej zapojenie do celej identity, existencie. Stávať sa celým mužom a celou ženou, nič medzi tým.

Vtedy sa rodí tá okúzľujúco silná a verná láska medzi mužom a ženou, plná pochopenia a spolucítenia, ktorá je najvýstižnejším obrazom vzťahu Boha s človekom. Inak ide iba o vonkajšok, o telo, čo je pre pravú lásku primálo.

Znovuzrodení
Čo môže darovať žena, ktorú niekto obral o jej čistotu? No blažená je tá, ktorá uverila. Ktorá vie prísť za Ježišom, ukázať mu utŕžené rany a prosiť o znovuzrodenie. Potom sa bude môcť nanovo prijať a darovať, ešte hlbšie, aj so slzami a so skúsenosťou s Ježišom, ktorý vždy len miluje.

Každý sa môže stať úplným darom, a teda môže sa skrze Ježišovu milosť a v ňom stať celistvo čistým. Aj znásilnená či zneužitý. S Božou a ľudskou pomocou je možné odpustiť a napriek všetkej ujme sa celý darovať.

To je čistota, o akej pre nás sníval Ježiš. On vie, čo nás úplnosť stojí, že je často nad naše sily. Preto je stále pripravený nám ju vrátiť. Ticho, bez pátosu, hoci aj každý deň.

Lebo len celistvá láska je ozajstná. Celistvosť pôvodná alebo obnovená, znovuzrodená. A možno tá druhá je ešte krajšia. Ozdobená najvzácnejším výdobytkom ľudského srdca: pravou pokorou.

Veď naša čistota – moja ani tvoja – nikdy nie je perfektná. No práve preto je plne ľudská. Často ju dosahujeme len s odretými ušami. Ale výkupná sila milosti lahodne pretaví našu snahu o čistotu až – ak súhlasíme – k totálnemu daru.

Aby sme mohli Bohu i ľuďom darovať nielen celý svoj život, lež dokonca i vlastnú smrť.

Balzam prevencie
Predmanželská čistota je najlepšou štartovacou dráhou pre vzájomnú vernosť manželov. A tá je prepotrebná na integrálne dozrievanie detí.

Chráňme naše deti, aby mohli bez zbytočných komplikácií dorastať k sebadarovaniu. Tak, že hneď od kolísky bude pre každú mamu jej dieťa dôležité nielen hygienicky a materiálne, ale ako osoba. A od prvých dní, týždňov sa s ním bude emotívne zlaďovať, aby položila základy jeho celistvosti na celý život.

Chráňme nevinnosť našich malých i väčších. Majme oči na stopkách i v širšej rodine, aby sa nik nemohol ulakomiť na ich nevinnosť. Bedlime nad nimi v škole, na tréningoch a zavše, žiaľ, i v sakristiách.

Deti majú právo na ochranu. Aby vyrastali v bezpečí a vedeli najprv prijať a milovať seba samých. Tak správne. Potom budú mať silu a motiváciu vzdorovať závislostiam všetkých druhov a raz dokážu ľahšie opravdivo milovať.

A zachránime lásku, šťastie, budúcnosť.

Dar života
Anna Kolesárová sa chcela darovať celá, a preto radšej obetovala svoj život. No iba ten pozemský. Neprestala milovať, aj keď oň prišla. Veď čistota je pre život, nie pre smrť. Zabíja nás egoizmus, nie čistota. Ten ničí jemnocit, nežnosť, vrúcnosť, bez ktorých láska nie je láskou.

Ako šestnásťročná sa stala darom pre stovky, ba tisíce mladých. To robí čistota. Je taká plodná, že nový život rodí v hojnosti. Nie v prvom rade biologický, ale život so všetkými jeho dimenziami. Hodný človeka. Na Anninom blahorečení jasajúca mládež Slovenska hlasne poukázala na nesmiernu plodnosť čistoty.

Nie, čistota nie je viac než život – ako to logicky odhadli slovenské médiá. Ale žitá čistota prináša život. Obnovuje ho, prehlbuje a šíri. Bez nej na tomto svete vymrie tá svätá láska, ktorá zrastie s tým druhým až za hrob.