Čítajme Sväté písmo s úžitkom

Existujú rôzne brožúrky s návodom, ako prečítať celú Bibliu za jeden rok. Ich cieľom je ponúknuť pestrosť pri čítaní, aby niektorá kniha Svätého písma svojho čitateľa „nezabila“. Rozpis textov na čítanie z viacerých kníh naraz však nemusí vyhovovať každému.

Je to ako keď počúvame krátke úryvky najslávnejších symfónií. Nám pôjde o vypočutie každej biblickej „symfónie“ zvlášť. Postupne, od tých najznámejších až po celkom neznáme – akoby sviatočne vyobliekaní v príjemnej atmosfére Národného divadla. 
 

Prečo zaradom
 

Sväté písmo nebolo vždy rozdelené na kapitoly a verše. Naopak, písalo sa na jeden dúšok. Ako keď sa zapozeráme do napínavého filmu, v ktorom nás i najkratšia reklama či esemeska iba znervózni. To len my sme si ho postupne naporciovali z čisto praktických dôvodov. Knižne i liturgicky. Aj to napovedá, že

Písmo by sa malo čítať spôsobom strana po strane. Lebo nie je množstvom od seba izolovaných príhod, ale jediným megapríbehom, ktorý sa končí tým tvojím. Preto nechajme teraz bokom všetky vynikajúce knižné lekcionáre, i tie v mobile, a odvážne si vezmime knihu kníh do vlastných dlaní.
 

Na osmelenie
 

Vo vzťahu k Svätému písmu je najťažšie urobiť prvý krok. Ako neskáčeme do neznámej vody hneď hlavičku, tak je dobré vstupovať i do čítania postupne. Preto v sobotu večer nemusíme až tak premýšľať, čo si obliecť do kostola. Radšej si pozrime v Katolíckych novinách alebo na internete, aké bude nedeľné evanjelium, čiže jeho súradnice.

Hneď si ho nalistujme vo vlastnej Biblii, aby sme si ho pozorne prečítali a vložili doň obľúbenú záložku. V súčasnosti nám Cirkev tento úryvok počas nedeľnej kázne môže pekne priblížiť naživo i cez médiá. 

Na ďalší sobotný podvečer sa k tomuto úryvku môžeme vrátiť a zároveň si prečítať aj ten na nasledujúcu nedeľu. Ak nám zvýši čas, pozrime si k nemu osvetľujúce poznámky alebo „vygooglime“ význam nejasných slov. Pri podobnom čítaní si ľahko všimneme, čo bolo z evanjelia v liturgii vynechané alebo či jeho postupné čítanie bolo nejakou slávnosťou prerušené. 

Nič by sa nestalo, keby sme svoje Sväté písmo mali v rukách aj počas svätej omše a v ňom text evanjelia pozorovali. Najmä ak práve sledujeme svätú omšu cez médiá.

A bola by to bomba, keby sme ho stihli prečítať aj niekomu v rodine. Týmto štýlom by sme sa nedeľu čo nedeľu kvalitne zoznamovali s evanjeliom roka – v terajšom by to bolo z pera evanjelistu Matúša. Tak by si mohol každý z nás jednoducho a zároveň plodne každý rok prehĺbiť poznanie jedného z nich.
 

Pre pokročilejších
 

Druhým stupňom odvahy čítať Sväté písmo je sledovať evanjeliový text z bežného dňa, a tak v jednom roku stihnúť pod vedením Cirkvi kvalitne prejsť najmä synoptické evanjeliá a postupne i Jánovo. Bola by to pre nás posila aj na dni, keď sa pre povinnosti v rodine či pre chorobu nemôžeme cez týždeň zúčastniť na svätej omši.

Nestratili by sme kontakt s Bohom, ani s jeho slovom a dokonca ani so svojou farskou rodinou – boli by sme duchovne a zároveň životodarne spojení konkrétnym evanjeliom.

Treťou, už náročnou formou by sa podobne dali sledovať aj texty feriálnych prvých čítaní zo Starého či z Nového zákona. Avšak stále bez zjednodušovania cez lekcionáre, ale priamo v svojom Písme. Bolo by to síce súkromné čítanie, ale nie na vlastnú päsť. Totiž decentne sprevádzané Cirkvou prostredníctvom každodennej liturgie slova.
 

Ďalší štýl
 

Niekto si povie, že keď už Sväté písmo číta, nechce čítanie po jednom úryvku hneď prerušiť. Vskutku napríklad celé Evanjelium podľa Marka sa dá prečítať za jednu hodinu! Áno, tak málo stačí, a predsa sme ho možno viacerí súvisle nečítali.

Ak si to vyskúšame – fajn. Po sv. Markovi sa dá pustiť do čítania evanjelistu Matúša, Lukáša i Jána. Začiatočníkom sa dobre čítajú aj Skutky apoštolov, ba i Pavlove listy. Trošku sa zapotíme pri Zjavení apoštola Jána, ale pri súčasných kataklizmách to bude čítanie k veci. 

Po takejto študijnej vychádzke staťami Nového zákona, denne jednu, tri, ba i päť kapitol podľa síl a možností, nám nezostane nič iné, ako sa pustiť do čítania Starého zákona. A to je už ťažšie sústo.

Ak by sme začali Knihou Genezis, tak Exodus ešte ako-tak zvládneme, ale na Knihe Levitikus si môžeme „vylámať zuby“, znechutiť sa v čítaní a Písmo odložiť. Predísť takémuto kolapsu môžeme aj tak, že si vyberieme ľubovoľnú knihu zo Starého zákona, jej prečítanie si zaznačíme v obsahu a vzápätí si vyberieme ďalšiu. Takto vycvičení si ľahšie trúfneme na tie menej zrozumiteľné.

Čo pomáha pri čítaní
 

Na kvalitnejšie čítanie Svätého písma zaberá zapájanie zmyslov. K zraku pridať čítaním nahlas alebo pošepky i sluch. Písmo je totiž napísané pre celého človeka. Nielen pre rozum, ale aj pre srdce, dokonca i telo.

A tak treba k nemu aj pristupovať, aby nás mohlo vnútorne rozohriať. Hlave pomôže, ak budeme čítať napríklad s mapou, aby sme na nej sem-tam mohli sledovať, kde sa čítaný príbeh odohráva.

Náš rozum povzbudí aj čítanie akoby s lupou, keď sa v texte snažíme registrovať i drobné veci, ktoré pri povrchnom čítaní ľahko ujdú pozornosti. Napríklad všimnúť si v texte aj rastliny, známe i neznáme zvieratá, zemepisné údaje. Inému pri čítaní môže pomôcť držanie Svätého písma v rukách alebo i pokojná prechádzka s ním. Samozrejme, v bezpečnom teréne.

Keď k čítaniu pridáme aj svoj hmat, nielenže budeme knihu držať v rukách, ale aj tým, že si v nej niečo podčiarkneme, poznačíme na okraj, alebo si doň zavedieme svoje značky či jednoduché kresby, bude to ešte lepšie. Práve tento spôsob uľahčí zapojiť do čítania srdce.

Možno sa to bude niekomu zdať skoro ako „svätokrádež“, ale ak chceme, aby sa vzdialenosť medzi nami a Bibliou zmenšila, je to jedna z osvedčených ciest.

A potom, Písmo je aspoň pre dvoch. Nie je nám dané na súkromné účely. Preto sa lepšie číta s niekým blízkym. Vzájomné povzbudzovanie sa vo vytrvalosti, v radosti z jeho čítania je na nezaplatenie. 
 

Kľúčový postoj
 

Dobré veci sa nedajú robiť nasilu. K zdaru potrebujú aspoň kúsoček pasie, tepla. Spomínam si na brata, ktorý keď sa naučil všetky písmená, hneď sa pustil do čítania Winnetoua. Možno si niektorí pamätáte, že úvod tejto vynikajúcej mayovky je dosť rozvláčny.

Tak sme nášho prváka odhovárali, aby si jeho čítanie odložil aspoň na druhú triedu. On si však nedal povedať. Čítal stranu po strane a takmer celú knihu zvládol.

Ani pri čítaní Svätého písma sa nedostaneme ďaleko, ak ho budeme vnímať iba racionálne. Veľmi ľahko by sme sa znechutili nad menej zrozumiteľnými miestami alebo by sme jeho čítaním mohli dospieť k strohému intelektualizmu. A o to nášmu Bohu určite nejde. 

S Ježišom rozlomme sedem pečatí
 

Podľa videní svätého Jána nikto nebol hodný otvoriť knihu kníh, iba Baránok (porov. Zjv 5, 1 – 10). Je to práve Ježiš, ktorý Písmo odpečatil, aby sme ho i my, hoc malí a chudobní, mohli čítať s duchovným úžitkom. Odvtedy je podľa slov svätého Augustína Sväté písmo ako plynúca rieka.

Plytká, že ňou ľahko prejde i baránok, ale zároveň taká hlboká, že preplávať ju má problém aj slon. Na malých sa usmieva a pre veľkých má nedozernú hĺbku, z ktorej behajú po chrbte zimomriavky. 

Ježiš nám otvoril zmysel všetkých Písem a získal od Otca posväcujúcu milosť, v sile ktorej ju môže denne otvárať každý z nás. Preto kľúčom od celej Biblie zostane aj pre teba on. Samozrejme, k účinkovaniu Ježišom zaslúženej milosti v nás treba pridať i naše skromné ľudské úsilie. 
 

Zhrňme si podstatu, čo sme o jeho čítaní povedali:

•    Čítaj Písmo ako Božiu knihu pre teba. Čiže s vierou, láskou, jednoduchosťou milovaného Božieho dieťaťa. Ako knihu pravdy a múdrosti v tom najhlbšom zmysle slova. Ako knihu svätú, pretvárajúcu.

•    Zvoľ si postup čítania, čiže poradie kníh a približne i počet kapitol spolu s časovým intervalom; teda dni v týždni, v ktorých sa chceš čítaniu venovať. A maj poruke i dobrú mapu s ceruzkou.

•    Na čítanie Písma si priprav srdce vnútorným stíšením a - ak sa dá - aj vhodný priestor: obľúbený kútik možno s nejakou ikonou, sviečkou či kvetinou. Pomôže, keď si určíš vhodnú dobu čítania vzhľadom na seba i rodinu, v ktorej žiješ.

•    Aspoň približne sleduj literárny druh knihy Biblie alebo časti, ktorú práve čítaš: či je to historická kniha, alebo prorocká; či poučné rozprávanie, alebo poézia atď. Bolo by chybou čítať biblickú bájku ako historickú udalosť.

•    Čítaj každú knihu Písma postupne ako film. Teda vnímaj kontext toho, čo čítaš, a snaž sa jej trochu porozumieť vo svetle ostatných kníh Písma. Skrátka žiadnu knihu Písma nečítaj ako nejaký horoskop ohľadom toho, čo chceš urobiť.

•    Čítaj pravidelne, nielen v kríze. Je lepšie čítať menej a častejšie, ak aj nie denne, tak skoro každý deň. Ako keď nemáš v peňaženke vždy na všetko, ale sporíš na účet. Radšej si naspor aj načítané Písmo, aby si v čase krízy mal z čoho vybrať, alebo lepšie, aby si sa do zbytočnej krízy nedostal.

•    A čítaj vytrvalo, najlepšie bez prázdnin. Je jasné, že čím častejšie budeš čítať a čím viac, tým skôr Bibliu prečítaš. No vytrvalosť je lepšia ako rýchlosť a množstvo prečítaného. V poznávaní Písma je najlepšia práve ona.

Dobrá rada nad zlato 
 

Biblia je napísaná tak, že správnym postojom k nej je pokora srdca. Je to kniha, ktorá nás nutne presahuje. Radšej sa už vopred na ňu nalaďme pozitívne. Aby sme sa tešili, ak pri čítaní z času na čas v nás niečo zarezonuje, keď sa nám rozohreje srdce a v mysli sa nám trochu rozjasní.

Možno to bude, ako keď na tmavej oblohe vyjdú hviezdy. Nepochybne nájdeme, z čoho sa tešiť po celý čas čítania. Lebo obzvlášť pri Svätom písme platí, že sa ho síce učíme čítať celkom obyčajne, ale s tajomnou asistenciou Ducha Svätého.