Dieťa nám bolo dané pre väčšie srdce

Vždy som sa tešil, keď sme sa po čase stretli a mohli mať spoločný čas. Chodievali ku mne každý rok na týždeň na prázdniny. Poznal som ich manželský i rodinný príbeh. Krstil všetky ich tri deti. Pre nich som bol priateľ a pre ich deti ujo farár z hôr. V posledné leto bol ich príchod akýsi zvláštny.

Všimol som si, že sa vytratila ich spontánnosť a radosť. Tak som čakal na chvíľu, keď uložia deti spať a my dospelí, ako to máme roky vo zvyku, si sadneme na terasu, otvoríme dobré vínko a začneme sa zhovárať. Som tehotná. Bez nejakých dlhých úvodov vyslovila Lucia tie slová. Vyskočil som z kresla a ponáhľal sa otvoriť to najlepšie vínko z pivnice.

No vtom mi došlo, že to oznámenie nevyslovila v radosti. Skôr naopak. Rýchle som sa spustil naspäť na svoje miesto a zaskočeným hlasom povedal: Vy sa netešíte? Je nejaký problém?

BUDE MOJE

Zdravotne je všetko ok. Len. Len sme to dieťa neplánovali a naše finančné možnosti sú už dnes na minime. Nedokážeme dať svojim deťom všetko, čo by chceli, čo by v dnešnom svete mali mať... bojíme sa toho, bojíme sa chudoby. Tak bude moje. Vyhŕklo zo mňa v momente.

Ja nemám deti a aj keď som roky kňaz, neraz mi príde na um tá myšlienka: aké by bolo moje dieťa, ako by vyzeralo, aký by sme mali vzťah? Nebojte sa, pomôžem vám ho ľúbiť aj financovať.

Týmto príbehom jedného kňaza a mladej rodiny by som spolu s vami chcel začať zamýšľanie sa nad darom života. Kým sa k téme dostaneme hlbšie, chcem sa zastaviť pri dvoch úryvkoch zo Starého zákona.

JE BOŽIE

„Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa...“ (por. Jer 1, 5) „Hľa, do dlaní som si ťa vryl...“ (Iz 49, 16) V oboch prípadoch môžeme vo svetle našej témy – dar života – vnímať prístup Boha k človeku. V oboch textoch nachádzame nielen blízkosť a starostlivosť, ale najmä – ako by sme to dnes výstižne pomenovali – osobný prístup. Prečo spomínam tieto dva texty?

Nielen v našom úvodnom príbehu, ale neraz aj v iných príbehoch prichádza po oznámení, že žena nosí pod srdcom nový život, strach. Namiesto radosti z daru života prichádza prepočítavanie a neraz aj zdesenie. Ako to pri tom všetkom, čo aktuálne žijeme, dokážeme zvládnuť? Tu mi na um prichádza svätý Jozef. Tiež je v istom okamihu zaskočený informáciou o požehnanom stave Márie. Písmo ho zachytáva v uvažovaní. Ľudskom skladaní myšlienok a plánov.

Nebolo to ľahké vtedy a ani teraz. Rozdiel medzi ním a nami je neraz v tom, že Jozef dovolil, aby do jeho procesu premýšľania a plánovania vstúpil Boh. A pošepol mu: Jozef, to dieťa nie je tvoj plán. Rozumiem, mal si to inak prepočítané, ale... to dieťa je môj plán – nielen s tebou a Máriou, ale s celým ľudstvom.

MILOSŤ POVEDAŤ BOHU ÁNO

Akokoľvek to znie pre niekoho „nábožensky“, je milosť povedať Bohu áno na dar života. A to je prvé, pričom sa chcem spolu s vami zastaviť a popremýšľať. O mojom a tvojom postoji k životu pod srdcom matky.

Totiž všetky naše slová a postoje voči deťom a matkám vytvárajú nielen spoločenskú náladu, ale aj premýšľanie a rozhodovanie o dieťati ako takom. O videní života v našich rodinách, spoločenstvách, krajine.

Pri téme dieťa neraz skĺzneme k téme výdavkov. Rok čo rok sa na začiatku školského roka stretávame (aj cez médiá) s otázkou: Koľko nás bude tento rok stáť prváčik? O koľko išli hore krúžky? Ak sa budeme na dieťa pozerať pod ekonomickým uhlom, strach je možno na mieste.

Svätý Vincent Pallotti povedal: „Človek, ktorý bol stvorený na Boží obraz, sa stáva skutočne sám sebou, keď prekonáva vlastný egoizmus, prekračuje sám seba, obracia sa k iným a delí sa s darmi, ktoré dostal.“ Dieťa mi nie je dané, aby som mal väčšie výdavky. Dieťa mi bolo dané, aby som mal väčšie srdce. Nie preto, že som najlepšia matka, otec. Ale preto, že sa v tej úlohe taký môžem stať. Som jednoducho povolaný pre lásku.