Dogmou o Nepoškvrnenom počatí sa dotýkame Boha

Aj hlboko veriaci ľudia si pomýlia slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie so slávnosťou Zvestovania Pána. Možno k tomu prispieva aj skutočnosť, že 8. decembra podobne ako 25. marca počúvame v evanjeliu správu o tom, ako archanjel Gabriel zvestuje počatie Božieho Syna.
Jozef Marhefka 13.12.2020
Dogmou o Nepoškvrnenom počatí sa dotýkame Boha

Nepoškvrneným počatím Panny Márie Boh pripravil dôstojný príbytok svojmu Synovi. Snímka: www.istockphoto.com

Pastoračné návštevy chorých na prvý piatok sú dôležitou duchovnou skúsenosťou. Niekedy musí kňaz navštíviť za jeden deň aj 30 domov. Aj tu však platí, že hĺbka rozhovoru sa nemeria dĺžkou času. Pri jednom takomto stretnutí som dostal otázku:

„Pán kaplán, dúfam, že sa nepohoršíte alebo nenahneváte. Celý život som chodila do kostola. Pravidelne sa modlím. Minule som však dostala otázku, na ktorú som nevedela odpovedať. Moja známa sa ma pýtala, prečo Katolícka cirkev slávi slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie 8. decembra. Nosila Panna Mária pod svojím srdcom Božie Dieťa dlhšie?“

Túto otázku si možno kladú viacerí. Ponúkam odpoveď, ktorá je veľmi jednoduchá. Keď si pozorne všimneme kalendár, prídeme celej veci na koreň.

Ôsmeho decembra slávime slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie; 8. septembra sviatok Narodenia Panny Márie; 25. marca máme slávnosť Zvestovania Pána a 25. decembra slávnosť Narodenia Pána.

Z tejto skutočnosti nám jasne vychádza, že slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie korešponduje so sviatkom Narodenia Panny Márie. Nehovorí nám o tajomstve počatia Ježiša v lone Márie, ale o tajomstve počatia Márie v lone jej matky, svätej Anny.

Tajomstvo Nepoškvrneného počatia Panny Márie

V životopisoch svätej Terézie z Lisieux (1873 – 1897) sa spomína, že svätica trpela škrupuľami. Pri sviatosti zmierenia ju spovedník povzbudil slovami: „Nebojte sa. Vy ste v živote neurazili Pána Boha ani jedným ťažkým hriechom.“ Svätú Teréziu slová kňaza naplnili úžasnou radosťou, v ktorej nebola ani štipka pýchy.

Ona sama to vysvetlila na jednoduchom príklade. Predstavme si ihrisko, na ktorom sa hrajú deti. Jedno z nich sa potkne a zraní si nohu. Otec, ktorý doteraz sledoval hru, pribehne k dieťaťu, zodvihne ho, odnesie domov a ranu ošetrí. Dieťa bude vďačné za túto pomoc a jeho vďačnosť sa zmení na úkon lásky.

Predstavme si inú situáciu so všímavým otcom. Na ihrisku zbadá prekážku, o ktorú by sa jeho dieťa mohlo potknúť. Chce tomu zabrániť, a tak ju odstráni. Ak by úbohé dieťa mohlo poznať starostlivú lásku svojho otca, nemalo by ho ešte radšej?

Keď svätá Terézia počula, že sa počas svojho života nedopustila ani jedného ťažkého hriechu, cítila sa ako to úbohé dieťa. Jej vďačnosť sa menila na úkon lásky. V udelenej milosti spoznala starostlivosť nebeského Otca. 

Príbeh zo života svätej Terézie nám jednoduchým spôsobom vysvetľuje tajomstvo Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Svätú Teréziu uchránil od ťažkého hriechu, Panne Márii však udelil neporovnateľne väčšiu milosť. Vyvolil ju za Matku svojho Syna.

Aby sa stala dôstojným príbytkom pre Božie Dieťa, už od prvej chvíle počatia v živote jej matky, svätej Anny ju uchránil od dedičného a aj každého osobného hriechu. Na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie 8. decembra si teda pripomíname toto tajomstvo a oslavujeme Boha za dielo spásy. 

Biblia o tajomstve Nepoškvrneného počatia Panny Márie

Myslím si, že veľmi často pri čítaní Svätého písma prepadáme pokušeniu: „Veď už som to počul, a nie raz. Toto už poznám naspamäť.“ Spomenul som, že v deň slávnosti Nepoškvrneného počatia sa číta stať Evanjelia podľa Lukáša (porov. Lk 1, 26 - 38).

Pozor, nech nás táto skutočnosť nepomýli! Biblická stať nám hovorí o tajomstve, ktoré oslavujeme 25. marca. Pozornému uchu však neunikne pozdrav archanjela: „Zdravas', milosti plná, Pán s tebou“ (Lk 1, 28).

Podobne ako Mária aj my sa pýtajme, čo znamená takýto pozdrav. Ak by Mária mala len jeden maličký, skutočne veľmi maličký hriech, mohla by byť plná milosti? Zmysel týchto archanjelových slov si vysvetlíme na základe niektorých biblických textov.  

Medzi obľúbenými príbehmi Starého zákona sa nachádza rozprávanie o kráľovi Dávidovi. Biblia jeho život neidealizuje. Predstavuje pravdivo jeho kladné aj záporné stránky. Cez slová žalmov, ktoré napísal, vstupujeme do hĺbky jeho srdca. Spoznávame jeho myslenie a pocity.

Najbolestnejšou skúsenosťou jeho života bol hriech cudzoložstva, nevydarené klamstvo a vražda. Na základe slov žalmu (porov. Ž 32) spoznávame vnútorný boj medzi hlasom pýchy a hlasom svedomia.

Ďalej (porov. Ž 51) počúvame slová pokorného hriešnika, ktorý prosí o odpustenie. Dávid vo svojej modlitbe vyznáva: „Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať“ (Ž 51, 7).

Cirkev verí, že cez Dávidove slová sa nám prihovára sám Boh. Zjavuje nám v nich pravdu o stave ľudského srdca poškvrneného dedičným hriechom. Po svojom hriechu museli naši prarodičia opustiť raj. Stratili možnosť živiť sa ovocím zo stromu života. Stratili spoločenstvo s Bohom.

Do ich života vstúpila bolesť, prázdnota, náklonnosť k zlému a smrť. Svojim potomkom mohli odovzdať už len to, čo im ostalo. Na tento svet prichádzame s prázdnymi rukami – bez Božej milosti. Slová anjelovho pozdravu nám hovoria o vznešenej výnimke. Mária je plná milosti.

Viera Cirkvi

Dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie vyhlásil pápež Pius IX. v roku 1854. V Katechizme Katolíckej cirkvi  čítame jej znenie:

„Preblahoslavená Panna Mária bola v prvej chvíli svojho počatia osobitnou milosťou a výsadou všemohúceho Boha, vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu“ (porov. KKC 491). 

Cirkev už dávno pred vyhlásením dogmy verila v Máriino nepoškvrnené počatie. V spisoch cirkevných otcov a teológov prvých storočí nájdeme zaujímavé vyznania, ktoré porovnávajú Evu a Máriu. Eva uverila hadovi, Mária uverila Gabrielovi. Čím sa prvá previnila, to druhá svojou vierou napravila.

Uzol Evinej neposlušnosti rozviazala Máriina poslušnosť. Čo panna Eva zviazala neverou, to Panna Mária rozviazala vierou (porov. KKC 494). Medzi otcov, ktorí nazývajú Máriu novou Evou, patria napríklad sv. Efrém, Tertulián, sv. Justín aj sv. Irenej.

Východní kresťania zvolili trochu iný postup pri vyznávaní tejto pravdy. Kým západní kresťania volia negatívnu formuláciu - Panna Mária bola uchránená od poškvrny hriechu, východní kresťania ju nazývajú „Celá svätá“, po grécky Panagia.

Ak sa v našom prostredí hovorí o Nepoškvrnenom počatí, s najväčšou pravdepodobnosťou si predstavíme obraz Panny Márie Lurdskej. Mladá a nevzdelaná Bernadeta vyvolala úžas, keď hovorila, že videla paniu v bielom odeve.

Mnohí jej slová začali brať vážne azda až vtedy, keď oznámila, že tá pani sa predstavila ako Nepoškvrnené počatie.

Lex orandi, lex credendi

Paradoxom ľudí dnešnej doby je, že odmietajú veriť v Boha, ale uveria v akúkoľvek márnosť. Veria, že ich ochráni červená šnúrka alebo amulet. Nečítajú Bibliu, ale hltajú horoskopy. Zoznam povier je skutočné veľký.

Pre veriacich je dôležitá starobylá zásada: Lex orandi, lex credendi. Znamená to, že zákon modlitby je zákon viery. Modlitba a viera sa vzájomne ovplyvňujú. V modlitbe svoju vieru vyznávame, modlitbou ju formujeme.

Ak chceme správne chápať dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie, započúvajme sa do slov modlitieb, ktoré zaznievajú pri slávení svätej omše v deň slávnosti. Spevom prefácie Katolícka cirkev vyznáva svoju vieru:

„Ty si uchránil Preblahoslavenú Pannu Máriu od poškvrny dedičného hriechu a naplnil si ju svojou milosťou, aby bola dôstojnou matkou tvojho Syna a počiatkom i obrazom Cirkvi, jeho krásnej nevesty bez vrásky a poškvrny.“

Slová spevu sú oslavou Boha a katechézou pre veriacich. Cirkev nás svojím spevom učí, že Boh uchránil Máriu pred poškvrnou dedičného hriechu. Urobil tak preto, aby pripravil svojmu Synovi dôstojný príbytok. Prefácia však hovorí aj o druhom význame Božej milosti. Celá Cirkev v osobe Márie spoznáva svoj obraz. 

Zvlášť dnes sa hovorí s pohŕdaním o Cirkvi. Vyťahujú sa pády kňazov, ale aj veriacich, ktorí sa hlásia k svojej viere. Mnohí veriaci preto prežívajú zahanbenie alebo aj pochybnosti. Pohľad na Pannu Máriu má formovať našu vieru. Vráťme sa k príbehu zo života svätej Terézie.

Z Božej milosti je Panna Mária celá svätá, celá krásna. Pohľad na jej krásu nás nemá znechutiť. Naopak, má nám pripomenúť, k akej kráse je povolané spoločenstvo veriacich. 

Pohľad na Máriinu svätosť nás povzbudzuje, že starostlivý Otec sa v plnosti času skloní k svojim úbohým deťom. Zodvihne ich a očistí. Ošetrí im rany. Čiastočne to urobil už mnohokrát. V posledný deň zavŕši dielo svojej milosti. Povzbuďme sa pohľadom na nevestu z Veľpiesne.

Ženích ju vyslobodil z otroctva, do ktorého upadla pre svoju nevernosť. Reťaze jej otroctva zmenil na zlaté retiazky zdobené striebornými zvončekmi (porov. Pies 1, 11). Svojho márnotratného syna dal vyzliecť z handier a dal mu nové šaty. Z hriešnice urobil prvého svedka svojho zmŕtvychvstania.

Z prenasledovateľa Cirkvi utvoril apoštola národov. Na Petrovi, ktorý ho zo strachu zaprel, vybudoval svoju Cirkev.

Pre posilnenie svojej viery sa preto modlime: Svätý Bože, nepoškvrneným počatím Panny Márie pripravil si dôstojný príbytok svojmu Synovi a pre budúce zásluhy jeho smrti uchránil si ju od každého hriechu; prosíme ťa, daj, aby sme na jej orodovanie aj my prišli k tebe s čistým srdcom. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.