Domaľovať obrázok súhry vôní

Žiaci si posadali na svoje miesta. Predstavili sme sa, každý povedal, ako sa volá a čo má rád. A tí, ktorí vedeli, kde bývajú, tak sa pochválili aj adresou bydliska.

Rozdali sme si pracovné zošity a začali spolu pracovať na prvom obrázku s názvom: Najkrajší zážitok z prázdnin. Keď si začali kresliť, bol na nich krásny pohľad. Samozrejme, že neobsedia dlho. Začali si chodiť „požičiavať“ farbičky, len aby videli, kto čo a ako kreslí, pýtať sa na WC, túlať sa po triede.

V tom všetkom prišla ku mne jedna malá dievčinka, natiahla ruku a vystrela ukazovák. Maličký ukazovák. Ukazujúc na moje fúzy, vraví: „Vieš, že tu pod nosom máš také ryšavé?“ prštekom prešla na bradu. „A tu máš také sivé a tu hnedé,“ pokračovala.

Veľmi ma to pobavilo, ale smiať som sa nemohol, lebo to bola pomerne vážna debata. No vo vnútri som sa nevedel prestať smiať. Pozrel som sa na ňu a vravím jej: „A ty vieš, že máš tiež vlásky na hlave rôznej farby? Jedny sú svetlejšie, iné tmavšie.“ Pozrela sa mi do očí a vraví: „Áno, jasné, že viem.“ A s úsmevom na tvári odišla domaľovať svoj obrázok.