Dovolenka ako znovustvorenie

Dovolenka je slovo, ktoré dýcha slobodou, uvoľnením, oddychom. Pre mnohých, ktorí sú vyťažení pravidelnou a často monotónnou prácou v pretechnizovanom svete, nie je potrebné vysvetľovať, aká je dôležitá.

Hoci právne predpisy vyspelých krajín garantujú pracujúcim ľuďom čas na zotavenie a na rozdiel od minulosti hľadí spoločnosť na čas odpočinku vyslovene pozitívne, predsa však ostáva dovolenka väčšou výzvou ako kedysi.

Nesmierna sloboda výberu z neprehľadného množstva ponúk môže totiž ľahko priviesť na scestie prázdneho konzumu, pôžitkárstva a nemiernosti, ktoré nakoniec vedú k rozčarovaniu, strate orientácie a – paradoxne – ešte väčšej únave.

PRÁVO I POVINNOSŤ

Sociálna náuka Cirkvi jednoznačne nazýva odpočinok právom, ako o tom hovoria predovšetkým sociálne encykliky. Odpočinok môže byť dokonca priama povinnosť kresťana, zvlášť v prípade prvotného dňa odpočinku – nedele.

Tento fakt niekedy prekvapuje. Cirkev, ktorá kladie taký veľký dôraz na službu blížnemu, na obetu v prospech spoločného dobra, na pokorné vykonávanie povinností svojho povolania, zároveň nástojí na voľnom čase.