Eucharistia je život
Eucharistia je posilou na diaľnici do neba, je zárukou večného života. Na snímke je detail z triptychu Poslednej večere, olejomaľba od Dierica Boutsa z rokov 1464 – 1468 v Kostole sv. Petra v belgickom Leuvene. Ilustračná snímka: profimedia.sk
Svätý Jozef uveril slovám Márie i Božieho posla, a preto sa rozhodol nasadiť svoj život pre ich bezpečnosť, odísť s nimi do cudzej krajiny a zase sa vrátiť, aby nevystavil Máriu potupe a Ježiša ohrozeniu života.
Byť podľa jeho vzoru ochrancom Eucharistie sa preto niekedy spája aj s opustením vlastných postojov a pohľadov, „odísť“ do prostredia, ktoré sa nám môže zdať cudzie, ak si to vyžaduje vôľa Cirkvi alebo jej predstaviteľov. Inokedy to znamená viac konať v súlade s Ježišovou láskou ako o nej len hovoriť.
No vždy to znamená túžbu čo najviac sa priblížiť Ježišovi a spoznávať jeho evanjelium.
Eucharistia – prameň a vrchol kresťanského života
Mottom tohtoročného eucharistického kongresu v Budapešti sú slová Žalmu 87: „V tebe sú všetky moje pramene“ (Ž 87, 7). A skutočne, len z Eucharistie môžeme čerpať silu pre kresťanský život v takej ťažkej dobe, akú prežívame.
Druhý vatikánsky koncil vo vieroučnej konštitúcii Lumen gentium právom vyhlásil, že eucharistická obeta je „prameň a vrchol celého kresťanského života“ (LG, 11).
A práve sv. Jozef je nám obrovským príkladom v tom, že pre službu Ježišovi dostávame od Boha všetko potrebné, a to aj vtedy, keď v sebe nesieme množstvo otázok, pretože nerozumieme všetkému, čo sa okolo nás deje. A len Ježiš, prítomný v Eucharistii, je pre nás prameňom sily, lásky a radosti, aby sme boli jeho neúnavnými apoštolmi.
O zdravej výžive inak
Zdravá výživa, vitamínové tabletky, energetické nápoje – reklamy na takéto výrobky nás bombardujú zo všetkých strán: z novín a časopisov, z televízie, z megabilbordov okolo našich ciest.
A k tejto pestrej ponuke sa pridáva tichá a nenápadná „reklama“ na „novú výživu“, ktorú však nenájdeme na pultoch hypermarketov ani v často navštevovaných regáloch nových vecí, „news“, ani v regáloch za akciovú cenu, „actions“. A reklamu na ňu by sme márne hľadali na stránkach časopisov či na rôznych televíznych kanáloch. A pritom...
Oživujúci dar zadarmo
Keby ľudia o nej vedeli, keby niečo tušili o jej účinkoch, asi by vytvorili dlhé fronty, veď tento výrobok je zadarmo! Neprináša iba chvíľkové „posilnenie“ a „povzbudenie“, ale dokonca trvalý „elán“. Nepredlžuje náš život, ale dáva „život v nových dimenziách“. A to všetko zadarmo.
Stačí prísť s otvorenou rukou, ba skôr s otvoreným srdcom, otvoreným vnútrom! Čo je to za zvláštny „výrobok“, ktorý má také úžasné revitalizačné schopnosti? Predovšetkým to nie je výrobok, preto nie je na pultoch veľkoobchodov. Nie je to totiž niečo, ale niekto: je to Syn, ktorý sa dáva ako dar.
A dar je vždy zadarmo. Preto sa nedá kúpiť. Nie je možné si to kúpiť či zaslúžiť svojimi skutkami, ako si mylne mysleli Židia a tiež mnohí kresťania aj dnes. Dar možno iba prijať alebo odmietnuť. A toto prijatie znamená veriť.
Božský pokrm
Doposiaľ sme však neodpovedali na predošlé otázky: Čo je to za zvláštny dar, že má také oživujúce vlastnosti? Ako vlastne pôsobí jeho regeneračná sila? Úplne inak než bežné „výrobky“. Neposilňuje našu svalovú hmotu, ale náš vzťah k Otcovi. Dáva nám energiu ako „neznámu silu“, aby sme sa dávali Bohu.
V tomto dávaní sa Otcovi spočíva totiž náš život. A pretože sa nedokážeme dávať z vlastných síl, sami nedokážeme vykročiť k Otcovi, svojimi chabými silami nedokážeme vyskočiť do jeho náruče, preto potrebujeme výživný pokrm.
Zároveň je to pokrm, ktorý nám dáva silu dávať sa druhým, ako sa Syn dal na kríži Otcovi a nám všetkým. A pretože tento dar kríža sa ľudskými silami nedá napodobniť, lebo je to dar božský, potrebujeme „božský pokrm“.
Eucharistia pokrm, ktorý nás premieňa
Možno sme z týchto slov vytušili, že je to naozaj zvláštny pokrm. Eucharistia živí našu dušu ako pokrm. Svätý Tomáš Akvinský hovorí: „Táto sviatosť sa poskytuje vo forme pokrmu a nápoja. Preto všetky účinky, ktoré prináša hmotný pokrm a nápoj pre telesný život, čiže obživu, rast, regeneráciu, potešenie, to všetko táto sviatosť spôsobuje v duchovnej oblasti.“
Eucharistia však nie je len pokrm, ona kresťana premieňa. Koncilový dokument hovorí: „Veď účasť na Kristovom tele a jeho krvi nespôsobuje nič iné ako to, že sa premieňame na to, čo prijímame“ (LG, 26), čiže Ježiša.
Emeritný pápež Benedikt XVI. v posynodálnej apoštolskej exhortácii Sacramentum caritatis píše, že nie eucharistický pokrm sa premieňa v nás, ale my sme ním tajomne premenení. Kristus nás živí a tým nás spája so sebou; „priťahuje nás do seba“ (Sacramentum caritatis, 70).
Svätý Augustín to potvrdzuje: „Prijatím Kristovho tela sa stávame skutočne tým, čo prijímame.“ Stávame sa Ježišom.
Eucharistia je mojou diaľnicou do neba
Severotalianskeho tínedžera Carla Acutisa z Milána, prirodzeného, sympatického chlapca, ktorý ako 15-ročný v roku 2006 zomrel na zákernú leukémiu – blahorečený bol v októbri 2020, nič nefascinovalo viac ako Ježišova živá prítomnosť vo svätej Eucharistii: „Ježiš sa veľmi originálnym spôsobom ukryl do malého kúska chleba; iba Boh mohol urobiť takú neuveriteľnú vec.“
Eucharistia ovplyvnila jeho život a vyformovala z neho mladého a moderného apoštola 21. storočia. Mnohí stoja v dlhých radoch, aby si mohli kúpiť lístok a ísť na koncert alebo na nejaký významný športový zápas, ale nevidím tie isté rady napĺňať kostoly, aby navštívili Ježiša prítomného v Eucharistii.
Ak prijímame Eucharistiu každý deň, ideme priamo do neba. Eucharistia je diaľnicou do neba. Keď sa vystavíme lúčom slnka, opálime sa, stmavneme. No keď si kľakneme pred eucharistického Ježiša, staneme sa svätými.
Vystaviť sa Oltárnej sviatosti je oveľa správnejšie vyjadrenie ako vystaviť Oltárnu sviatosť. Nejestvuje život bez jej svetla a tepla.
Obeť svätej čistoty
Nepozerajme len do cudziny. Aj doma máme krásny vzor – Annu Kolesárovú z Vysokej nad Uhom, ktorú blahorečili v Košiciach v septembri 2018. Ako mladé dievča pravidelne chodievala do kostola na bohoslužby a pobožnosti, pristupovala k sviatostiam. Rada sa modlievala posvätný ruženec.
Druhá svetová vojna podstatne zasiahla do jej života. V stredu 22. novembra 1944 večer prechádzali cez Vysokú nad Uhom vojská Červenej armády. Pri prehliadke domov vošiel opitý sovietsky vojak do pivnice pod kuchyňou, kde sa skrývala šestnásťročná Anna so svojou rodinou a ostatnými ľuďmi.
tec požiadal dcéru, aby hore v kuchyni pripravila pre vojaka niečo na jedenie, no ten začal mladú dievčinu obťažovať a naliehať, aby sa mu oddala. Ona však napriek hrozbám, že ju zastrelí, odmietla a volila si radšej smrť. Vytrhla sa mu z rúk a utekala naspäť do pivnice.
Nahnevaný vojak sa ponáhľal za ňou, namieril zbraň a zakričal, aby sa rozlúčila s otcom. Hneď nato svoju hrozbu pred očami jej otca uskutočnil a vypálil dve rany. Anna zomrela pri zvolávaní svätých mien Ježiša, Márie a Jozefa.
Vtedajší farár Anton Lukáč po pohrebe do matriky zomrelých zapísal poznámku: Hostia sanctae castitatis (obeť svätej čistoty), že Annu vo chvíľach, keď odvážne a bez zaváhania bránila svoju čistotu, posilňoval eucharistický Kristus, lebo krátko predtým pristúpila k sviatosti zmierenia a svätému prijímaniu.
Eucharistia dáva ľuďom život
Svätý Ján Pavol II. v encyklike Ecclesia de Eucharistia píše: „Najsvätejšia Eucharistia obsahuje celé duchovné dobro Cirkvi, totiž samého Krista, nášho veľkonočného Baránka a živý chlieb, ktorý prostredníctvom tela, oživovaného Duchom Svätým, Oživovateľom, dáva ľuďom život.
Jestvuje mnoho problémov, ktoré zatemňujú horizont našich čias. Stačí pomyslieť na nástojčivú potrebu pracovať pre vec mieru, klásť do vzťahov medzi národmi solídne predpoklady spravodlivosti a solidarity, brániť ľudský život od jeho počatia až po prirodzený koniec.
A čo povedať o toľkých protirečeniach globalizovaného sveta, kde – zdá sa – slabí, malí a najchudobnejší majú len malú nádej? To je svet, v ktorom musí zažiariť kresťanská nádej! Aj preto chcel Pán zostať s nami v Eucharistii, vpisujúc do tejto jeho obetnej a spoluúčastnej prítomnosti prísľub ľudstva obnoveného jeho láskou.
Eucharistia je neoceniteľný poklad, a to nielen keď ju slávime, ale aj keď spočívame pred ňou mimo svätej omše, aby sme načerpali z toho istého prameňa milosti. Takto nás vzťah k Eucharistii, najmä jej slávenie a prijímanie, formuje a robí nás novými, Božími ľuďmi“ (EdE, 1. 20. 25).
Eucharistia úžasný Boží nápad
Zakladateľka hnutia Fokoláre Chiara Lubichová píše o ohromnom Božom nápade: „Kto je zamilovaný, naozaj nevidí nič iné, len toho, koho miluje, a prirodzene voči všetkému ostatnému je umŕtvený. Myslím, že odkedy sa Boh – a nikto menší ako Boh – stal človekom a prišiel na zem, podľa logiky lásky bolo celkom logické, že tu zostane.
Eucharistia je teda úžasný Boží nápad; nápad jeho lásky, pre ľudí, aby z nás urobil seba. Samého seba dal do našich služieb tak, ako je v službe človeku pokrm, pretože nás chcel urobiť sebou samým, urobiť z každého z nás druhého Krista. On žil evanjelium naplno a vedel, ako sa má milovať.“
Osobitným spôsobom je v tomto smere známy svätý Alfonz Mária de Liguori, ktorý napísal: „Medzi všetkými pobožnosťami je adorácia sviatostného Ježiša po sviatostiach prvá, Bohu najmilšia a pre nás najužitočnejšia.“
Eucharistia Ježiš s nami zostáva
„Pretože Eucharistia, aj keď sa slávi na malom oltári dedinského kostola, sa v istom zmysle vždy slávi na oltári sveta. Eucharistia spája nebo so zemou. Zahŕňa a preniká celé stvorenstvo. Boží Syn sa stal človekom, aby prinavrátil celé stvorenstvo do zvrchovaného aktu oslavy Boha, ktorý ho učinil z ničoho.
A tak on, najvyšší a večný Kňaz, vstupujúc prostredníctvom svojej krvi a svojho kríža do večnej svätyne, navracia celé vykúpené stvorenstvo Stvoriteľovi a Otcovi. Robí tak prostredníctvom kňazskej služby Cirkvi, na slávu Najsvätejšej Trojice.
To je naozaj mysterium fidei, ktoré sa uskutočňuje v Eucharistii: svet, ktorý vyšiel z rúk Stvoriteľa, sa k nemu vracia, vykúpený Kristom“ (EdE, 8).