Intermezzá života sv. Jána Pavla II. sú živé

Po svetových vojnách a viacerých revolúciách, ktoré ťažko ranili ľudstvo v jeho podstate, sa Druhým vatikánskym koncilom začala veľká duchovná obnova Cirkvi. Konciloví otcovia zdôraznili hlbší návrat k prameňom, teda k Svätému písmu a Tradícii. Nadväzujúc na predchodcov, doposiaľ najdlhšie a najobsiahlejšie túto obnovu viedol pápež Ján Pavol II. Keď si pripomíname 100 rokov od jeho narodenia, je príležitosť ukázať na podnety svätého pápeža k dosiahnutiu ľudskejšieho a kresťanskejšieho dozrievania k svätosti. 

Ján Ďurica SJ 15.05.2020
Intermezzá života sv. Jána Pavla II. sú živé

Svätý Ján Pavol II, pri stretnutí so svojím atentátnikom Mehmetom Alim Agcom. Snímka: profimedia.sk

Svätý Ján Pavol II., občianskym menom Karol Józef Wojtyła (1920 – 2005), sa narodil vo Wadowiciach. V deviatich rokoch stratil matku. Po maturite študoval polonistiku na Jagelovskej univerzite v Krakove. Keď Nemci obsadili Poľsko, pracoval ako robotník a popritom v roku 1943 začal tajne študovať teológiu. Za kňaza bol vysvätený 1. novembra 1946. 
 

Správna interpretácia záverov koncilu
 

V Ríme na Angeliku získal doktorát teológie a v roku 1958 ho Pius XII. vymenoval za pomocného biskupa Krakovskej arcidiecézy. Ako priamy účastník Druhého vatikánskeho koncilu prispel k vzniku koncilovej deklarácie Dignitatis humanae a konštitúcie Gaudium et spes. Pápež Pavol VI. ho v roku 1963 vymenoval za krakovského arcibiskupa a neskôr za kardinála (1967).

Karol Wojtyła kládol dôraz na správnu interpretáciu koncilových dokumentov, podporoval ekumenizmus a dialóg. Zbor kardinálov ho zvolil za 264. nástupcu apoštola Petra. Stalo sa tak 16. októbra 1978. Po 455 rokoch to bol prvý Netalian a zároveň prvý Slovan na pápežskej katedre.

Vybral si meno Ján Pavol II. a ako hlavný program svojho pontifikátu ohlásil uvádzanie Druhého vatikánskeho koncilu do života Cirkvi. Uskutočňoval to svojimi nedeľnými homíliami a príhovormi i katechézami každú stredu. Vyvíjal veľké úsilie o novú evanjelizáciu európskeho kontinentu a zachovanie kresťanských koreňov v zjednotenej Európe.

K jeho významným úsiliam patrili: obrana práv človeka, rodiny a najmä práva na život, výzvy na pokoj vo svete a ekumenický dialóg s kresťanskými konfesiami, ako aj dialóg so svetovými náboženstvami. Tak uskutočnil s nimi historické modlitbové stretnutie v Assisi. Prvá spoločná modlitba sa konala v roku 1986. Viac ako 150 delegátov dvanástich rozličných náboženstiev sa pripojilo k jeho pozvaniu.

 

Kríž značí, že človek Boha odmietol a že ho zasa prijíma. Je znamením najhlbšieho poníženia človeka, ale aj jeho povýšenia.

Sv. Ján Pavol II.


 

Horlivý mariánsky ctiteľ a misionár
 

K smutnejším míľnikom pontifikátu Jána Pavla II. patrí aj atentát spáchaný Turkom Ali Ağcom na Námestí sv. Petra, ktorý ho ťažko poranil. Stalo sa tak pri výročí fatimských zjavení 13. mája 1981. Pápež bezprecedentne svojho atentátnika neskôr v rímskej väznici navštívil a veľkodušne mu odpustil.

Počas vykonávania úradu Kristovho námestníka bol pre Rímskokatolícku cirkev vydaný nový Kódex kánonického práva (CIC, 1983) a tiež aj Kódex kánonov pre východné cirkvi (CCEO, 1990).

Základnou charakteristikou jeho misijného účinkovania boli pastoračné cesty. Osobitne venoval starostlivú pozornosť mládeži pri stretnutiach s ňou. V nej videl budúcnosť sveta Cirkvi.

Mal mimoriadnu úctu k Panne Márii, pričom zasvätil celé ľudstvo jej Nepoškvrnenému Srdcu. Bol mariánskym pápežom, čo potvrdzuje aj jeho heslo Totus tuus. Každú prvú sobotu v mesiaci – fatimskú sa verejne predmodlieval posvätný ruženec.

Stalo sa tak aj pri jeho druhej návšteve Slovenska v roku 1995 v Bratislave v Kostole Panny Márie Loretánskej u sestier uršulínok. V Mariánskom roku (2002) pridal k svätému ružencu päť tajomstiev svetla.


Slovom vdychoval Božieho Ducha
 

Bohatstvo myšlienok zaznamenával vlastným rukopisom a dnes ich môžeme vyhľadať v encyklikách, exhortáciách a konštitúciách. Sú pokladom aj pre ďalšie generácie.  

Náuku koncilu ďalej rozvádzal 14 encyklikami: Redemptor hominis (1979) - Vykupiteľ človka; Dives in misericordia (1980) - O Božom milosrdenstve; Laborem exercens (1981) - O ľudskej práci; Slavorum apostoli (1985) - na pamiatku evanjelizačného diela svätého Cyrila a Metoda po jedenástich storočiach.

Ďalej sú to Dominum et Vivificantem (1986) o Duchu Svätom v živote Cirkvi a sveta. Redemptoris Mater (1987) o preblahoslavenej Panne Márii v živote Cirkvi, ale tiež Sollicitudo rei socialis (1987) vydaná pri príležitosti 20. výročia encykliky Populorum progressio.

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia to boli: Redemptoris missio (1990) o trvalej platnosti misionárskeho poslania Cirkvi; Centesimus annus (1991) k stému výročiu encykliky Rerum novarum. Veritatis splendor (1993) a Evangelium vitae (1995) o niektorých základných otázkach morálneho učenia Cirkvi; či Ut unum sint (1995) o ekumenickom úsilí, či Fides et ratio (1998) o vzťahoch medzi vierou a rozumom.

V novom miléniu pridal Ecclesia de Eucharistia (2003) - o Eucharistii a jej vzťahu k Cirkvi.  

Okrem výpočtu encyklík pápež sv. Ján Pavol II. implementoval Druhý vatikánsky koncil do duchovného života ďalšími dokumentmi, posynodálnymi exhortáciami a konštitúciami.

Ich myšlienky sú obrovskou studňou, z ktorej môžu čepať Bohu zasvätené osoby i laici. Venujú sa vzdelávaniu v kresťanskom duchu, rovnako zásadám rodinného života podľa vzoru Svätej rodiny.

Vyberáme niektoré z nich: Sapientia christiana o štúdiu na cirkevných univerzitách a fakultách, Ex corde ecclesiae (1990) o katolíckych univerzitách, Catechesi tradendae (1979) o katechéze v našej dobe.

Vo vzťahu k rodine je to najmä Familiaris consortio (1981) o úlohách kresťanskej rodiny v dnešom svete; rehoľníkom a rehoľníčkam Redemptionis donum (1984) o ich zasvätení vo svetle tajomstva vykúpenia.

Pastores dabo vobis (1992) sa venuje formácii kňazov v dnešnom svete; Vita consecrata (1996) o zasvätenom živote a jeho poslaní v Cirkvi a vo svete.

V ďalších apoštolských exhortáciách zdôrazňuje pápež význam pokánia a zmierenia v dnešnom svete, ale ponúka aj príklady svätých: Reconciliatio et paenitentia (1984) o zmierení a pokání a Redemptoris custos (1989) o osobe sv. Jozefa a jeho poslaní v živote Krista a Cirkvi.

V niektorých prípadoch sú posynodálne apoštolské exhortácie z pera svätého pápeža dokonca konkrétne nasmerované na Boží ľud vo vybraných regiónoch sveta - či už v Amerike, Ázii alebo Európe. Ecclesia in America (1999) o stretnutí so živým Ježišom, ceste k obráteniu, spoločenstvu a solidarite v Amerike. Rovnako Ecclesia in Asia (1999) a Ecclesia in Europa (2003). 
 

Adresáti jeho listov
 

Ján Pavol II. adresoval listy rozličným stavom, ženám, umelcom, chorým, ale aj mládeži. V špecificky významných a opodstatnených intervaloch pri príležitosti Zeleného štvrtka  adresoval listy kňazom (1979, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, 2004, 2005).

Tým, ktorí trpia, poslal povzbudzujúce slová v liste Salvifici doloris (1984) o kresťanskom zmysle ľudského utrpenia. Mladým venoval dôležité slová k Medzinárodnému roku mládeže (1985) Parati semper, podobne Iuvenium Patris (1988) na sté výročie smrti sv. Jána Bosca. Podnecoval k uvedomeniu si nezastupiteľnej úlohy, dôstojnosti a povolania ženy v liste Mulieris dignitatem (1988).

Nevynechal ani príležitosť neustále stimulovať k eucharistickej úcte - Dominicae cenae (1980) o eucharistickom tajomstve a kulte. A rovnako slovom  mobilizoval veriacich na celom svete k pokániu a modlitbe posvätného ruženca - Misericordia Dei (2002) o niektorých aspektoch slávenia sviatosti pokánia či apoštolský list Rosarium Virginis Mariae (2002) o posvätnom ruženci a mnohé iné.

Jedným z posledných bol Mane nobiscum Domine (2004) - Pane zostaň s nami, apoštolský list z príležitosti Roku Eucharistie.
 

Posolsto života
 

Okrem toho, že posolstvá odovzdával, sám ich aj žil. Najčastejšie ich písal pri príležitosti svetovo významných dní. Posolstvo k svetovým dňom spoločenských oznamovacích prostriedkov, ku dňu pokoja 1. januára, ku dňu modlitieb za povolania, ku dňu chorých, k misijnej nedeli, ku dňu migrantov a utečencov.

Známe sú jeho posolstvá na pôstne obdobia a veľkonočné Urbi et orbi. Koľko sa nám podarilo z tohto vzácneho duchovného bohatstva riešiaceho úlohy a otázky všetkých stavov prijať a uviesť do života?

Počas 26-ročného pontifikátu vykonal 104 zahraničných pastoračných ciest - z nich na Slovensku tri v roku 1990, 1995, 2003. Navštívil dvakrát Organizáciu Spojených národov, kde mal významné prejavy v rokoch 1979 a 1995. V Jubilejnom roku 2000 putoval do Svätej zeme.

Pri prvej návšteve Slovenska pápež Ján Pavol II. povedal: „Prichádzam povzbudiť vo viere všetkých, čo veria v Boha, ale prinášam aj posolstvo a nádej pre tých, čo dar viery nemajú. Je preto vašou úlohou, ctihodní bratia, posúdiť tieto prípadné negatívne zjavy a pripraviť v cirkvách, ktoré sú vám zverené, primeranú obrannú odolnosť proti určitým ‚vírusom‘ doby, ktoré sú dnes veľmi rozšírené, ako sekularizmus, ľahostajnosť, pôžitkársky konzumizmus, praktický materializmus, ba aj explicitný ateizmus.“ 

Do večného domova náš pápež odišiel 2. apríla 2005. Kardinál Joseph Ratzinger v svojej pohrebnej homílii povedal: „Môžeme si byť istí, že náš milovaný Svätý Otec stojí teraz v okne domu nebeského Otca, vidí a žehná nás.“ Ján Pavol II. bol blahorečený 1. mája 2011. Za svätého bol spoločne s Jánom XXIII. vyhlásený 27. apríla 2014 na Námestí sv. Petra pápežom Františkom za prítomnosti emeritného pápeža Benedikta XVI.

Počas pastoračnej cesty na Slovensku nám zanechal tieto slová: „Základy vašej kultúry položili svätí Cyril a Metod; oni označili aj hlavné rysy projektu budúceho vývoja. Ten projekt má svoje meno: Ježiš Kristus. Nebojte sa Ježiša Krista! On je vaším skutočným priateľom, on vás nikdy neopustí.“ To je najdôležitejšie intermezzo – vsuvka do nášho života, ktorú si v príhodnej chvíli máme vždy vybaviť.