Ja som brána k ovciam

Dnes máme v latinskom obrade Nedeľu Dobrého pastiera, ktorá sa nazýva aj nedeľou duchovných povolaní. Nám veriacim treba hovoriť o dôležitom duchovnom a osobitne kňazskom povolaní, bez ktorého sa nezaobídeme. 
Marián Chovanec biskup 03.05.2020
Ja som brána k ovciam

Cirkev chce mať pastierov na obraz Dobrého pastiera. Ilustračná snímka: wikimedia commons

Z dejín vieme, že ctihodný pápež Pius XII. listom Cum nobis (S nami) založil 4. novembra 1941 Pápežské dielo kňazských povolaní a želal si, aby sa rozšírilo po celom svete. Postupne v mnohých diecézach boli zriadené podobné diela, podporované kňazmi i laikmi, ako odpoveď na naliehavú výzvu Pána Ježiša – Dobrého pastiera: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu“ (Mt 9, 37 - 38).
 

Deň duchovných povolaní
 

Svätý pápež Pavol VI. počas Druhého vatikánskeho koncilu v roku 1964 zaviedol Svetový deň modlitieb za duchovné povolania, ktorý sa každoročne slávi na 4. veľkonočnú nedeľu. Tejto nedeli predchádza týždeň intenzívnych modlitieb za nové duchovné povolania pre Cirkev.

Svätý Otec František venuje mimoriadnu pozornosť duchovným povolaniam. V roku 2018 vyhlásil: „Modlitba je prvou a nenahraditeľnou službou, ktorú môžeme ponúknuť v otázke povolania. Ak je povolanie vždy Božím darom, tak hlas povolania a odpoveď naň môžu zaznieť a počuť ich iba v modlitbe.

Modlitbu však nemáme chápať ako lacný prostriedok, vďaka ktorému sa nemusíme zaujímať o evanjelizáciu mladých a o ich odpoveď na Pánovo volanie.

Modliť sa za povolania predpokladá v prvom rade modliť sa a pracovať na vernosti svojho povolania; vytvárať priestory, v ktorých je možné počúvať Pánovo volanie; vybrať sa na cestu ohlasovania ,evanjelia povolania', aby sa podporovali a povzbudzovali povolania.“ 

 

Ja som brána k ovciam (Jn 10, 7)
 

Evanjelista Ján parafrázuje Ježišovo rozprávanie v zmysle Starého zákona. Starozákonní proroci často hovorili o vodcoch ľudu ako o „pastieroch“ (niekedy dobrých, obetavých, inokedy zlých a zvrátených). Tí zlí sú vlci, ktorí zneužívajú ovce a škodia im.

Proroci predpovedali, že prídu aj dobrí pastieri, ba dokonca sám Boh príde ako Dobrý pastier (porov. Jer 23, 1 - 6; Zach 11, 4 - 17; Ez 34, 1; Ž 23). Preto neprekvapuje, že sa Ježiš predstavuje ako pravý Dobrý pastier, ktorý pozná a vykonáva svoju prácu v prospech oviec, lebo on – napokon – za ne dobrovoľne dáva svoj život.

Celá Ježišova reč progresívne zjavuje jeho osobu i dielo Božieho Syna – Dobrého pastiera (porov. Jn 10, 1 - 21). Exegéti túto perikopu rozdeľujú na dve časti, z ktorých každá obsahuje Ježišove slová i reakcie jeho poslucháčov. 

Prvá časť (porov. Jn 10, 1 - 6) symbolicky predstavuje pastiera a zlodeja. Pastier zodpovedne spoznaný a vpustený strážcom i ovcami vstupuje k ovciam cez bránu. Volá ovce po mene a ony poznajú jeho hlas; on ich vyháňa mimo ohrady a ide pred nimi; ony sa ho neboja, dôverujú mu a idú za ním.

Avšak zlodej sa vyhýba bráne a vstupuje k ovciam „z inej strany“; obchádza bdejúceho strážcu aj bránu; ovce nepoznajú jeho hlas a nejdú za ním, ba čo viac, utekajú pred ním. Ovce sú v ohrade v noci strážené. S Ježišom, ktorý hovorí: „Ja som svetlo sveta“ (Jn 8, 12), však už nadišiel deň (porov. Jn 11, 9). A počas neho ovce zostávajú v ohrade ovčinca len nato, aby boli podojené a ostrihané, predané alebo zabité.

V každom prípade v ohrade slabnú a zomierajú hladom a smädom. Inými slovami, zlí vodcovia držia ľud uzatvorený, pozbavený dobier a slobody výdatnej paše. Správajú sa ako banditi, a nie ako reprezentanti jediného Pastiera. Dokonca samotnú svätyňu priviedli k tomu, že sa stala miestom obchodu (porov. Jn 2, 16). 
 

Kňazi majú poslanie povzbudzovať ľudí k obráteniu. Svoje poslanie môžu splniť, len ak oni sami prežili hlboké obrátenie, čiže ak sú zameraní na Boha celým svojím srdcom a zo všetkých svojich síl. 

Svätý Ján Pavol II.


 


Vyslobodzuje nás z otroctva

Ale Ježiš, Dobrý pastier, prišiel, aby vyslobodil bratov z otroctva „ohrady ovčinca“, aby im dal svoj exodus (východ) na dobrú pastvu. Ježiš vyvádza ovce za ohradu starozákonnej svätyne a ide vpredu pred nimi ako „Ten, ktorý je“ (JHWH). On vedie Boží ľud na pastviny života. 

Izrael veľmi dobre poznal prvý exodus – vyvedenie Izraela z fyzického otroctva v Egypte. Jestvuje však ešte horšie otroctvo, ako bolo to egyptské. Každé náboženstvo a každá ideológia či filozofia, ktoré nerátajú s „celým“ človekom (jeho nadprirodzenými aj prirodzenými darmi a potrebami), pomerne rýchlo upadajú do omylu a veľmi sa protivia Bohu, a to najmä vtedy, ak to robia „v mene Boha“.

Preto si treba v každom súčasnom náboženskom dialógu položiť základnú antropologickú otázku: Prináša to človeku smrť, či život? Úcta, akú máme alebo nemáme k človeku, zodpovedá alebo nezodpovedá pravdivosti obrazu, aký máme mať o Pánu Bohu.

Totiž prijatie „iného boha“, okrem JHWH, ktorý sa vtelil v Ježišovi, znamená konkrétne neprijatie človeka. Koľko netolerantnosti a ohavnosti sa pácha v mene Boha proti ľuďom, zvlášť proti slabým a utláčaným, ktorí v prevažne „mužskej kultúre“ sú dehonestovaní, zavrhnutí a pozbavení základných práv.

Muž a žena, to sú prvotné odlišnosti ľudí; malí a veľkí, slabí a silní – to sú druhotné odlišnosti ľudí. Avšak každé popieranie týchto odlišností, je popieranie podstatnej pravdy o človeku, že je stvorený na Boží obraz a podobu (porov. Gn 1, 27). 

Sme svedkami toho, že dnes viac ako ateizmus tvorí väčší problém otázka, akého Boha ponúkame: či takého, ktorý je prameňom stvorenej odlišnosti skrze lásku, či (nepravého) boha, ktorý pohlcuje všetko iné (lebo od základu neznáša slobodu svedomia), odsudzuje zbožnosť druhého a všetko obmedzuje na ničotu (pesimizmus sektárov).

Skutočne robí zlú službu Bohu i človeku ten, kto si myslí, že Boh i človek sú takými, ako si ich on sám predstavuje. 
 

Ja som Dobrý pastier 
 

V druhej časti (porov. Jn 10, 7 - 21) Ježiš prechádza do dialógu v prvej osobe, keď hovorí: „Ja som dobrý pastier“ (Jn 10, 11), a to v hlbokom a tajomnom zmysle starozákonného JHWH. Vtelený Boží Syn postupne zjavuje svoju totožnosť. Vždy využíva ako protiklad vodcov, ktorí sú zlodejmi, zbojníkmi a nájomníkmi. Preto iba on, Ježiš, je jedinou správnou bránou oviec.

Skrze neho dostávajú všetky ovce prístup na pastviny skutočného života. Inými slovami, on vyslobodzuje celé ľudstvo z otroctva Zákona (sektárov a pesimistov) k slobode Syna (porov. Jn 10, 7 - 10). On odovzdáva svoj ľudský život vteleného Syna ako spásnu obetu a zároveň nás robí účastníkmi svojho obdivuhodného vzťahu poznania a lásky s Otcom (porov. Jn 10, 11 - 15).

Práve preto Boží Syn nie je iba pastierom Izraela, on je opravdivým Spasiteľom sveta (porov. Jn 4, 42). Pán nechce ustanoviť jeden „sektársky“ ohradený priestor, aby v ňom uzavrel všetkých „dokonalých“ ako rovnako zmýšľajúcich a konajúcich otrokov.

Naproti tomu on, ktorý pozná každú ovečku po mene (to je obraz Bohom želanej ľudskej odlišnosti), túži vyviesť všetkých ľudí zo všetkých ovčincov, aby z nich urobil slobodný ľud, aby zrúcal bariéry a nenávisť (porov. Ef 1, 3; 2, 14 - 18). Ako prvý Izrael, tak aj iní ľudia budú iba Ježišom vyvedení na slobodu.

Nový Boží ľud sa skladá zo slobodných osôb, nezávisle od všetkých tieňov náboženských či kultúrnych rozdielov (porov. Jn 10, 16). Otec miluje Ježiša, lebo je Synom, ktorý dáva ako dar svoj život bratom. Taká je moc Syna – slobodná a vyslobodzujúca. „Prikázanie“, ktoré Otec dal a chce, aby sa verne plnilo (porov. Jn 10, 17 - 18), je prikázanie lásky. 
 

Prijmime Dobrého pastiera 
 

V záverečnej časti úryvku je zaznačená dvojaká reakcia Ježišových poslucháčov. Táto reakcia nie je obmedzená len na danú dobu a dané miesto. Ona je predobrazom všetkých reakcií na Božie zjavenie a na Ježiša – Dobrého pastiera až do konca čias: jedni ho považujú za šialenca (málo zbožného a božského, priam posadnutého diablom) a iní ho stotožňujú s niekým, kto otvára oči slepým (porov. Jn 10, 19 - 21).

Táto dvojitá reakcia sa prejavuje i dnes. Vzniká, žiaľ, aj uprostred Cirkvi, aj medzi kňazmi. Ba rastie ako podnet vnútri každého, kto počúva Božie slovo. Ako sa k Dobrému pastierovi postavíme? Ako ho prijmeme? Ježiš je pastierom ako „Boží Baránok“, ktorý svojou láskavosťou premáha násilie bratov. Oslobodzuje nás od vodcov, ktorí nás tyranizujú a strašia.

Môže niekto prijať Dobrého pastiera, keď nie je (či nechce byť) dobrý? Keď všade vidí len zlobu, konšpirácie, svet „zavrhnutý“ Bohom? Nie, ten nikdy dobre nepočul a nejde za Pánovým hlasom, za hlasom Dobrého pastiera. Napriek všetkej dnešnej zlobe (ktorá je obrovská a potenciálne môže byť ešte aj horšia) svet je a ostane navždy vykúpený – ostane Boží! 

Kristova Cirkev si neberie a nechce mať za vzor rôznych pastierov, ktorí zotročujú človeka svojou tvrdou mocou a násilím. Cirkev chce mať pastierov na obraz Dobrého pastiera. Preto ide za Dobrým pastierom, ktorý nepozná inú moc ako je služba, iné násilie ako je láska, iné bohatstvo ako je dávanie, iné víťazstvo ako je odpustenie.

Tá zdravá neutralita, ktorú Cirkev neraz správne ukazuje v rôznych konfliktoch – zvlášť keď nejde o veci „ducha“ či obranu chudobných a slabých – tá musí mať prameň iba u Dobrého pastiera a vtedy to je správne (porov. Lk 12, 14), nie však vo verejnom či v skrytom oportunizme.

Vďaka Ježišovi – Vykupiteľovi sa končí systém násilia, ktorý od Adama a Kaina zle reguloval náš vzťah s Bohom a bratmi. Vďaka Ježišovi – Dobrému pastierovi sa začína nový exodus k slobode Syna, lebo on je pravá brána kresťanskej slobody; on, ktorý nás tak nekonečne miluje, ako je sám milovaný Otcom.

Prosme o kňazov – pastierov na obraz takéhoto Dobrého pastiera. Drahí bratia a sestry, vtelené Božie Slovo chce textom, nad ktorým sme práve uvažovali, urobiť úkon osvietenia vo všetkých, ktorí ho počúvajú.

Túžme po tom istom osvietení, aké dosiahol slepý: Nech Ježišovo slovo zmení falošný obraz človeka, ktorý nás drží v otroctve klamstva a smrti a – ako pravá brána – nás vyvedie na slobodu Božích detí.