Jakub Starší na ceste dozrievania

Kjúlovým biblickým svätcom patrí aj apoštol Jakub Starší (sviatok 25. júla). V Novom zákone nachádzame viac postáv s menom Jakub, preto je potrebné medzi nimi rozlišovať.

Medzi apoštolmi bol totiž aj Jakub Alfejov (Mladší) a ako hlava jeruzalemskej cirkvi sa spomína Jakub, Pánov brat. Ten môže byť podľa Hieronyma totožný s Jakubom Mladším. Tiež je možné, že bol autorom novozákonného spisu s názvom Jakubov list. Jakub, Pánov brat, môže byť aj ďalší Jakub, ktorý nebol súčasťou Dvanástich.

Vychádzajúc z Nového zákona, dajme sa však nateraz inšpirovať odkazom sv. Jakuba Staršieho, ku ktorého hrobu do španielskeho mesta Santiago de Compostela putujú aj mnohí z nás.

OD SIETE K SIETI

Jakuba Staršieho nachádzame u evanjelistov medzi prvými štyrmi apoštolmi. Marek a Matúš opisujú, ako pohotovo so svojím bratom Jánom zanechali siete svojho otca Zebedeja, aby sa stali kľúčovými uzlami v sieti Ježišových učeníkov.

Ježiš začínal iný „rybolov“ a dvaja bratia dostali pozvanie stať sa jeho spolupracovníkmi. O Ježišovi vtedy pravdepodobne nepočuli prvý raz. Ale ako ukážu udalosti nasledujúcich troch rokov, budú mať ešte čo robiť, aby pochopili mentalitu i učenie svojho Majstra.

Od Ježiša dostali prezývku „Boanerges“, Synovia hromu, čo poukazuje na ich zanietenú povahu, pripravenú brániť ho a dokonca aj zničiť nepriateľsky naladených obyvateľov samarijskej dediny, za čo ich Ježiš pokarhal (Lk 9, 52 – 55).

Aj vďaka tejto epizóde máme svedectvo o tom, že Ježišove slová o postoji voči nepriateľom boli v dokonalej zhode s jeho konaním. Dvaja apoštoli si ich vzali k srdcu: jedného z nich, Jána, nachádzame pod Ježišovým krížom a Jakub svoju horlivosť a lásku pretavil do ochoty neodporovať Herodesovi Agrippovi I., vnukovi Herodesa Veľkého, a podstúpiť mučenícku smrť. „Neodporovať zlému“ a vedieť, akú podporu potrebuje ich Majster, sa Synovia hromu naučili dobre.

S JEŽIŠOM V UTRPENÍ I V SLÁVE

V Getsemanskej záhrade sa Jakub spolu s Petrom a bratom Jánom stal svedkom Ježišovho vnútorného utrpenia a zápasu. Dostávajú tu vzácnu lekciu o tom, že Ježiš potrebuje ich prítomnosť, a nie bojovnú obranu. Tu sa trojica apoštolov učí prijať, že Ježišova sláva sa prelína s jeho utrpením a slabosťou. Úplne iná skúsenosť, akú mali na vrchu premenenia, kde sa im Ježiš ukázal v božskej sláve.

Pre učeníkov boli obe cestou dozrievania v chápaní Ježišovej identity. On nie je Mesiáš na spôsob víťaza podľa židovskej mentality – ako ho na chvíľu uvideli s Eliášom a Mojžišom, ale Mesiáš, ktorý božskú moc neuplatňuje na svoju záchranu.

Učeníci niesli v sebe túžbu dosiahnuť v očakávanom mesiášskom kráľovstve dobré miesto. Dokonca za to „lobuje“ aj matka Zebedejovcov. Nemožno im to zazlievať. Aj my často kráčame tou istou cestou – túžime žiť svoj život v čo najväčšej pohode a ľudskom úspechu.

Jakub a jeho brat Ján si však prešli cestu dozrievania. A tá čaká aj nás, aby sme pochopili, že sme súčasť Ježišovej víťaznej cesty, na ktorej sa ale pije aj horký kalich.

Z JERUZALEMA DO COMPOSTELY

Rôzne tradície vypĺňajú medzery Písma o Jakubovi Staršom a legendy viazané na prenesenie jeho tela do Santiaga de Compostela odzrkadľujú veľkú úctu, ktorú v dejinách požíval.

Tradícia siahajúca až k biskupovi Izidorovi Sevillskému (560 – 636) ho predstavuje ako evanjelizátora Španielska. Preto nachádzame tohto svätca zobrazeného s pútnickou palicou a s evanjeliom v ruke.

Môžeme ho však stretnúť nielen v Compostele, ale aj v utrpení či v sláve, ktoré prežívame na akomkoľvek mieste, v našej každodennosti, kde nás tento putujúci apoštol chce zastihnúť a sprevádzať.